Preskočiť na obsah
  |  

V Brne po uliciach behala nahá žena

V Brne po uliciach behala nahá žena. Tvrdila, že jej do hlavy lezie blázon, s ktorým sa má kamarátiť. Po zadržaní ju previezli do psychiatrického zariadenia.

(brněnská drbna)

  |  

MS SR naďalej prehodnocuje zámer výstavby novej väznice v Rimavskej Sobote

RIMAVSKÁ SOBOTA – Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR naďalej prehodnocuje zámer výstavby novej väznice v Rimavskej Sobote. Návrh realizácie projektu na mieste súčasného ústavu na výkon trestu odňatia slobody v mestskej časti Sabová schválila vláda ešte v roku 2018, projekt sa zastavil v rokoch 2021 a 2022 po problémoch s verejným obstarávaním. Pre TASR to uviedla hovorkyňa ministerstva Lucia Hurajtová.

Na príprave výstavby novej väznice pre vyše 830 odsúdených v Rimavskej Sobote sa začalo pracovať v roku 2018, nasledujúci rok bolo vyhlásené aj verejné obstarávanie. Tender bol vyhodnocovaný v roku 2021, posudzovali sa ponuky od skupín dodávateľov Váhostav a Metrostav Slovakia.

„Pri vyhodnocovaní predložených ponúk identifikovala komisia v ponukách oboch uchádzačov nedostatky, ktoré boli dôvodom vylúčenia ponúk oboch uchádzačov,“ priblížila Hurajtová. Obaja uchádzači voči rozhodnutiu podali námietky, Rada Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) neskôr v roku 2022 nariadila opätovne preskúmať ponuku Váhostavu.

„Komisia sa po opätovnom vyhodnotení ponuky uchádzača uzniesla, že ponuka skupiny dodávateľov Váhostav-SK predstavuje závažnú právnu prekážku dotýkajúcu sa priamo subjektu skupiny dodávateľov Váhostav v súvislosti s jej postavením ako uchádzača a v nadväznosti na prípadnú budúcu pozíciu dodávateľa,“ dodala Hurajtová s tým, že verejné obstarávanie bolo v polovici roka 2022 zrušené.

Projekt novej väznice v Rimavskej Sobote pôvodne počítal s výstavbou zariadenia pre viac ako 830 odsúdených v minimálnom, strednom i maximálnom stupni stráženia so zachovaním existujúceho otvoreného oddelenia Sabová. Očakával sa tiež vznik takmer 300 nových pracovných miest príslušníkov Zväzu väzenskej a justičnej stráže a náboru ďalších približne 40 bežných zamestnancov.

Prehodnotenie funkčnosti projektu avizoval ešte v roku 2022 vtedajší minister spravodlivosti Viliam Karas. „Len čo v tejto veci padne rozhodnutie, budeme o tom informovať,“ skonštatovala Hurajtová.

(tasr)

  |  

Policajt zabezpečil sprievod otcovi, ktorého dieťa bolo v bezvedomí

BRATISLAVA – Policajt Mário Mišiak z Mobilnej jednotky Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava zabezpečil sprievod na detskú pohotovosť pre otca, ktorého dieťa bolo v bezvedomí.

Ako informovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová, dotyčný policajt bol práve na ceste vyzdvihnúť svojho kolegu, keď zrazu v spätnom zrkadle spozoroval auto, ktorého vodič sa snažil pomocou diaľkových svetiel upútať jeho pozornosť.

„Na základe signálu zastavil pri bezpečnostnej rampe rovnako, ako auto idúce za ním. Následne k nemu s plačom pribehol vodič druhého auta. Išlo totiž o otca, ktorý mal v aute maloleté dieťa v bezvedomí a napriek poskytnutiu prvej pomoci sa mu približne ročné dieťatko nepodarilo prebrať," povedala Bárdyová s tým, že vodič prosil policajta o sprievod na detskú pohotovosť.

„Kolega po vyhodnotení informácií vedel, že je potrebné okamžite vyhľadať lekársku pomoc. Neváhal a vodiča urýchlene inštruoval, že mu sprievod poskytne a sprevádzal ho až pred detskú pohotovosť," doplnila hovorkyňa.

(sita)

  |  

Návrh EÚ na zber dát o nelegálnych migrantoch je „problematický“ a nemal by sa stať precedensom pre ďalšie zákony

Návrh EÚ na zber dát o nelegálnych migrantoch je „problematický“ a nemal by sa stať precedensom pre ďalšie zákony. Povedal to šéf Európskeho dozorného úradu pre ochranu údajov Wojciech Wiewiórowski.

„Nedostatočné posúdenie vplyvu považujem za znepokojujúce, pretože v hre sú osobné údaje – citlivé biometrické dáta,“ povedal a dodal, že opatrenie sa môže vzťahovať i na zraniteľné osoby.

Členské krajiny EÚ a Európsky parlament sa v decembri dohodli na návrhu reformy systému, ktorým Únia pristupuje k žiadateľom o azyl a migrantom. Zahŕňa aj odoberanie údajov nezákonných migrantov a žiadateľov o azyl, rýchlejšie vyhodnocovanie nezákonných príchodov, viac záchytných hraníc na hraniciach, rýchlejšie deportácie a spoločnú zodpovednosť v rámci EÚ.

(tasr)

  |  

Marine Le Penová sa dištancovala od nemeckej AfD

Marine Le Penová sa dištancovala od nemeckej AfD po správach o stretnutí straníkov s pravicovými extrémistami, pohrozila tiež ukončením spolupráce v rámci europarlamentu.

„Dôrazne nesúhlasím s návrhmi, o ktorých sa údajne diskutovalo na tomto stretnutí,“ povedala Le Penová v súvislosti s údajnými plánmi na masové deportácie ľudí s migračným pôvodom.

Je potrebné preskúmať, „či to bude mať dôsledky“ pre spoločnú skupinu Identita a demokracia (ID) v Európskom parlamente, dodala Le Penová. „Budeme musieť hovoriť o týchto veľmi veľkých názorových rozdieloch.“

„Nikdy sme neobhajovali politiku reemigrácie, ktorá by zahŕňala zbavenie ľudí francúzskeho občianstva,“ zdôrazňuje Le Penová. „Aj keď kritizujeme podmienky na jeho získanie,“ dodala.

(spiegel)

  |  

Andrej Danko chce podľa slovinského vzoru skrátiť diskusie k zákonom na polovicu

Andrej Danko chce podľa slovinského vzoru skrátiť diskusie k zákonom na polovicu. Súčasných 20 minút na vystúpenie a ďalších 10 minút v prípade ústneho požiadania chce okresať na 10 respektíve 5 minút.

Slovinský systém je však trochu iný ako ho pochopil Andrej Danko. Limity piatich a desiatich minút nie sú maximálnym, ale minimálnym časom na prejav, upozorňuje politológ z Fakulty spoločenských vied Ľubľanskej univerzity Miro Haček.

„Naši poslanci majú síce k dispozícii 5 resp. 10 minút na vystúpenie, no ide o minimálnu hranicu. Môže to byť aj podstatne viac (alebo aj menej, no na tom sa musia zhodnúť všetky poslanecké kluby). Záleží na povahe prerokúvanej veci (v prípade akýchkoľvek záležitostí týkajúcich sa rozpočtu alebo v prípade interpelácií je tento čas vždy dvojnásobný),” povedal politológ pre Aktuality.sk.

Rozdielov je viac. V Slovinsku na rozdiel od nás nemajú účastníci rozpravy pevne vymedzený čas a o dĺžke rokovaní sa v Slovinsku rokuje už pred samotným rokovaním a to v rámci grémia, na ktorom sa stretávajú predsedovia strán.

Návrh skrátenia rokovania chce Danko predložiť aj na piatkovom rokovaní koaličnej rady.

(aktuality)