Digitálne prvky a interaktívne efekty. Múzeum spustilo archeologickú sekciu

Archeologička Lýdia Gačková previedla hostí historickými obdobiami od paleolitu po včasný stredovek. V závere prehliadky predstavila stredoveké a novoveké pamiatky z Michaloviec a Vinného. Otvorenie archeologickej expozície pre verejnosť sa uskutočnilo v sobotu. Sprevádzanie novou expozíciou a tematické tvorivé dielne pre deti boli sprístupnené počas celého víkendu 27. – 28. januára.

Expozícia je usporiadaná chronologicky

V minulosti bola archeologická expozícia rozobraná kvôli stavebnej rekonštrukcii kaštieľa. „So zámerom, že sa po získaní financií na modernizáciu výstavných prvkov a aktualizáciu zbierkových predmetov opäť čo najskôr otvorí.

Archeologický zbierkový fond je tiež najväčším zbierkovým fondom Zemplínskeho múzea,“ pustil sa do rozprávania pre Košický Štandard archeológ Rastislav Hreha.

„Je koncipovaná chronologicky, pričom jej úlohou je priblížiť materiálnu kultúru a nepísané dejiny od najstarších čias, staršej doby kamennej, až po včasný stredovek. Ponúka vybrané najreprezentatívnejšie archeologické artefakty, ktoré ukazujú prehistorický a kultúrny vývoj na území zemplínskeho regiónu,“ informoval R. Hreha.

Závesky sú zo zlatého plechu

Expozícia podľa archeológa obsahuje viacero zaujímavých a jedinečných nálezov. „V období neolitu vyniká soška Venuše – hlinenej ženskej plastiky vymodelovanej a vypálenej z hliny, ktorá bola objavená v Oboríne. O niečo mladšie, z obdobia neskorej doby kamennej, sú závesky vyrobené z tenkého zlatého plechu a pochádzajúce z hrobov vo Veľkých Raškovciach. Nielen miestnosti s vystavenými exponátmi z doby bronzovej, ale celej expozícii dominuje bohato zdobená hlinená amfora z Veľkých Raškoviec.“

„Bola súčasťou žiarového hrobu a na jej hrdle je situovaná unikátna rytá výzdoba v podobe epického výjavu. Jedna z interpretácií je, že znázorňuje smútočný sprievod pohrebu pravdepodobne vysokopostaveného jedinca danej komunity,“ pridal zaujímavosť R. Hreha.

Osídlenie na Hrádku, stavba Tesca odhalila slovanskú osadu

Archeologické výskumy, najmä záchranné, prebiehajú v regióne neustále. „Neznamená to však, že zakaždým sa podarí nájsť niečo zvlášť zaujímavé. Vo väčšine prípadov ide o bežné nálezy, najčastejšie artefakty rôzneho druhu či nálezových situácií. Napríklad v intraviláne Michaloviec sa v posledných dvoch dekádach zistili významné osídlenie z mladšej doby kamennej na svahu kopca Hrádok, či slovanská osada skúmaná počas výstavby hypermarketu Tesco.“

Opýtali sme sa, ktoré lokality majú potenciál priniesť ďalšie cenné exponáty. „Celé územie Zemplína patrí z archeologického hľadiska k najvýznamnejším oblastiam Slovenska. Najmä južná časť regiónu bola integrálnou súčasťou Karpatskej kotliny, ktorá v dávnej minulosti patrila medzi významné európske centrá kultúrneho a civilizačného vývoja s kontaktmi na vyspelú mediteránnu, pričiernomorskú a anatólsku oblasť. O tom nás presviedčajú nielen predmety nájdené počas archeologických výskumov, ale mnohokrát aj náhodné objavy,“ vysvetlil Rastislav Hreha.

Najobdivovanejšie sú mamut, šperky či žena s novorodencom

Archeológia ako vedná disciplína priťahuje podľa odborníka neustálu pozornosť širokého publika. Ktoré exponáty sa v Michalovciach tešia najväčšej obľube? „Pozornosť návštevníkov zaujmú či už pozostatky mamuta v staršej dobe kamennej, alebo keramické nádoby rôznych tvarov a veľkostí zdobené najrozmanitejšou maľovanou, rytou, či plastickou výzdobou. Rovnako tak aj zlaté, strieborné, medené, bronzové či železné nástroje a šperky, ktorých unikátnosť spočíva najmä v ich originalite a neopakovateľnosti.“

„V miestnosti s nálezmi z včasného stredoveku je inštalovaný celý kostrový hrob ženy s novorodencom z obdobia Avarského kaganátu, ktorý bol ako neporušený celok vyzdvihnutý priamo v lokalite a odtiaľ prenesený do Zemplínskeho múzea,“ opísal Rastislav Hreha vzácny exponát.

Foto: Zemplínske múzeum