Preskočiť na obsah
  |  

Európsky parlament a členské krajiny EÚ dosiahli dohodu na reformách rozpočtových pravidiel Únie

Európsky parlament a členské krajiny EÚ dosiahli dohodu na reformách rozpočtových pravidiel Únie, ktorých cieľom je podporiť investície a zároveň udržať výdavky pod kontrolou.

"Dohoda dosiahnutá!", uviedlo belgické predsedníctvo Rady EÚ na sociálnej sieti po 16-hodinovom rokovaní. Vyjednávači dospeli k dohode v sobotu skoro ráno, práve včas, aby sa o texte mohlo hlasovať na jar v Štrasburgu pred parlamentnou prestávkou pred voľbami do Európskeho parlamentu (EP).

Text modernizuje súčasné pravidlá, známe ako Pakt stability a rastu, ktoré obmedzujú dlh krajín na 60 percent hrubého domáceho produktu a deficity verejných financií na tri percentá.

Európska únia strávila dva roky intenzívnym úsilím o rozvoj reforiem podporovaných šetrnejšími členskými štátmi, ako je napríklad Nemecko a inými krajinami, ako sú Francúzsko a Taliansko, snažiacimi sa o väčšiu flexibilitu.

Reformy musia ešte formálne schváliť členské krajiny a tiež plénum Európskeho parlamentu. 

(afp, tasr)

  |  

Juraj Hrabko: Opozícia sa snaží vtiahnuť ústavný súd do politických hier v NR SR

Opozícia sa snaží vtiahnuť Ústavný súd SR do parlamentných politických hier, vyjadril sa publicista Juraj Hrabko o ústavnej sťažnosti podanej v súvislosti s novelou Trestného zákona.

Skupina opozičných poslancov na Ústavný súd (ÚS) SR namieta porušenie svojich práv pri rokovaní o novele. "Namieta, že nemôže diskutovať, že poslanci vládnej koalície odmietajú vstupovať do diskusie," konštatoval v TASR TV Hrabko.

Hoci väčšina parlamentných vystúpení počas januárových obštrukcií pri rokovaní o skrátenom legislatívnom konaní o novele bola v réžii opozície. Samotný súlad novely Trestného zákona s ústavou by podľa Hrabka ÚS SR mohol skúmať až potom, ako by bolo definitívne jasné, v akej forme má novela platiť.

Prezidentka Zuzana Čaputová teraz podľa Hrabka môže schválenú novelu podpísať, vrátiť ju parlamentu s pripomienkami alebo vrátiť parlamentu zákon ako celok. V prvom prípade parlament prerokuje pripomienky hlavy štátu, v druhom len rozhodne, či prelomí alebo neprelomí rozhodnutie prezidentky.

"Ale myslím si, že výsledok je zrejmý, parlament to veto prelomí," odhadol Hrabko.

(tasr)

  |  

Najväčší havajský ostrov zasiahlo zemetrasenie

Zemetrasenie s magnitúdou 5,7 zasiahlo v piatok oblasť južne od ostrova Havaj, najväčšieho spomedzi Havajských ostrovov, informovala americká geologická služba. Otrasy boli citeľné aj v metropole Honolulu, ležiacej na inom havajskom ostrove Oʻahu.

Americká geologická služba (USGS) najskôr magnitúdu stanovila na 6,3, ale neskôr ju znížila. Otrasy vychádzali z hĺbky desať kilometrov, pričom ich epicentrum bolo 18 kilometrov južne od obce Naalehu. Výstrahu pred cunami úrady nevydali.

Určité otrasy mohli pocítiť dokonca aj obyvatelia havajskej metropoly Honolulu, ktorá je od zmieneného epicentra vzdialená približne 322 kilometrov na sever.

(ap, tasr)

  |  

Skupina severských a pobaltských krajín spolu s Českom požaduje nové sankcie voči Rusku

Skupina severských a pobaltských krajín spolu s Českom požaduje nové sankcie voči Rusku. Listom vyzvala Európsku komisiu, aby vo väčšom rozsahu obmedzila obchod s agresorskou krajinou.

"Sankcie EÚ sa vzťahujú len na 60 percent nášho obchodu s Ruskom. Zostáva ešte 40 percent, aby sme prestali živiť vojnovú mašinériu agresora," napísal v príspevku uverejnenom na sociálnej sieti X (predtým Twitter) minister zahraničných vecí Estónska Margus Tsahkna, v ktorom zároveň aj uverejnil plné znenie listu.

Šéfovia diplomacií signatárskych krajín v liste konštatujú, že EÚ ešte nevyčerpala svoje možnosti uvalenia sankcií na Rusko. Preto by sa mal tlak na sankcie zvýšiť a zároveň by sa mali posilniť záruky proti obchádzaniu existujúcich obmedzení.

"Mali by sme sa zamerať na ďalšie zníženie ruských príjmov na financovanie vojny, odrezanie jeho prístupu k citlivému tovaru a technológiám posilňujúcim jeho vojenskú mašinériu a na riešenie vyhýbania sa sankciám a ich obchádzania," píše sa v liste, ktorý podpísali ministri zahraničných vecí Estónska, Lotyšska, Litvy, Dánska, Švédska, Fínska a Česka.

(x, ukrajinská pravda)

  |  

Členské štáty EÚ schválili finálnu podobu migračného balíčka

Slovensko bude musieť povinné prijať 285 migrantov ročne, alebo zaplatiť finančnú náhradu 5,7 milióna eur. Členské štáty EÚ schválili finálnu podobu migračného balíka.

Viac sa dočítate v článku Evy Struhárňanskej:

  |  

Nový protokol umožňuje argentínskym policajtom strieľať, aby zabránili závažnému trestnému činu

Nový protokol umožňuje argentínskym policajtom strieľať, aby zabránili závažnému trestnému činu alebo v sebaobrane. Administratíva argentínskeho prezidenta Javiera Mileiho v piatok zmiernila pravidlá používania strelných zbraní bezpečnostnými zložkami.

Argentínske bezpečnostné zložky v posledných rokoch "riskovali svoje životy spôsobom, ktorý dosiahol svoj limit. Musíme chrániť tých, ktorí chránia nás", uviedla ministerka pre bezpečnosť Patricia Bullrichová vo štvrtok pri predstavení nového protokolu. V piatok ho zverejnili vo vládnom vestníku.

Opätovne zavedené opatrenia teraz umožňujú legitímne použitie zbraní v prípade, "keď sú iné nenásilné prostriedky neúčinné, v prípadoch sebaobrany alebo obrany iných a bezprostredného nebezpečenstva smrti alebo vážneho zranenia. "Bezpečnostné zložky môžu strieľať aj za účelom "zabránenia spáchaniu obzvlášť závažného trestného činu, ktorý predstavuje bezprostredné ohrozenie života alebo telesnej integrity".

Zvoľnené pravidlá sa budú podľa Bullrichovej s okamžitou platnosťou vzťahovať na námornú políciu - najmä na hraniciach na severe krajiny, kde často dochádza k organizovanému zločinu. Policajti budú tiež vyzbrojení ťažkými zbraňami.

(afp, tasr)