Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bieloruská opozičná líderka Cichanovská vyzvala občanov na bojkot volieb

Líderka bieloruskej opozície žijúca v exile Sviatlana Cichanovská vyzvala na bojkot nedeľných parlamentných a komunálnych volieb. Nespĺňajú podľa nej "žiadne demokratické normy a podobajú sa viac na vojenskú operáciu proti vlastným občanom, ústave a zdravému rozumu".

"Vyzývam Bielorusov a medzinárodné spoločenstvo, aby dôrazne odmietli túto frašku," uviedla Cichanovská.

Zároveň upozornila, že mnohí politickí aktivisti sú v Bielorusku vo väzení a nezávislé médiá sú umlčané. Úrady podľa opozičnej líderky nepozvali na voľby žiadnych medzinárodných pozorovateľov z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a podkopané je aj základné právo na tajné hlasovanie.

Zverejnila tiež výzvu adresovanú medzinárodnému spoločenstvu, aby odmietlo uznať výsledky týchto volieb. "Duša Bieloruska zvíťazí," uviedla.

Voliči volia okrem 110 poslancov parlamentu aj asi 12-tisíc poslancov miestnych zastupiteľstiev. Kandidujú iba štyri strany, ktoré podporujú Lukašenkovu politiku. Asi desiatke ďalších strán vlani zamietli registráciu.

(tasr, dpa, x)

Minúta  |  

Historik prezradí, ako vznikali hrady v Uhorsku

BANSKÁ BYSTRICA – Vznik stredovekých hradov býva často opradený mýtmi a povesťami. Ako v stredovekom Uhorsku hrady vznikali, spoznajú návštevníci najbližšieho cyklického podujatia Stretnutia s minulosťou.

Ako informovala PR manažérka banskobystrického Stredoslovenského múzea Dana Kurtíková, túto tému priblíži historik Pavol Maliniak z Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v stredu 28. februára o 17.00 hod. v Thurzovom dome v meste pod Urpínom.

Pôvod hradov siaha do včasného stredoveku, keď sa v Európe šírili spolu s politickou mocou z centier na periférie. Časť hradov sa vyvinula organicky zo starších opevnených sídiel, dnes nazývaných hradiskami. Označenie hrad vyjadrujúce ohradený, hradbou opevnený priestor je aj dodnes zrozumiteľné. Historik objasní, kto mohol hrad postaviť a kde mohol stáť.

„V povedomí širšej verejnosti sú menej známe povolenia na výstavbu hradov vydávané kráľmi aj na území Uhorska. Vo viacerých prípadoch presne určujú založenie nového hradu alebo iného opevnenia. V súčasnosti je známych viac ako 100 takýchto stavebných povolení. V neskorom stredoveku sa králi v povoleniach zámerne vyhýbali pojmu hrad, ale nahradzovali ho inými výrazmi,“ popisuje historik, čomu sa bude v prednáške venovať.

Nárast budovania hradov v réžii šľachty po tatárskom vpáde postupne viedol k ich nekontrolovateľnej výstavbe, ktorá bola jedným z prejavov feudálnej anarchie. Uhorský kráľ Ondrej III. preto v dekréte z roku 1298 nariadil bezodkladne zbúrať opevnenia alebo hrádky nedávno postavené bez súhlasu kráľa.

„Kráľ a palatín počas svojich ciest po kráľovstve mohli tieto opevnenia zabrať podľa kráľovského práva bez vykúpenia alebo výmeny. Ak však patrili niekomu inému, mali byť vrátené právoplatným majiteľom. Sú to zaujímavé pohľady na túto časť dejín, veľmi rád návštevníkom odpoviem aj na konkrétnejšie otázky,“ doplnil Maliniak.

(SITA)

Minúta  |  

Pokiaľ sa NATO nezmení na útočnú alianciu, tak ju budeme ďalej podporovať, povedal poslanec Tibor Gašpar

Pokiaľ sa NATO nezmení na útočnú alianciu, tak ju budeme ďalej podporovať, povedal poslanec Smeru Tibor Gašpar v reakcii na otázku o výdavkoch na obranu v hodnote dvoch percent HDP.

Šéf brannobezpečnostného výboru NR SR zároveň v relácii RTVS O 5 minút 12 obvinil bývalú vládu z toho, že „odkryla naše nebo“, keď odovzdala Ukrajine systémy protivzdušnej obrany.

(rtvs)

Minúta  |  

Krúpa: Ani jedna strana nie je pripravená na rokovania

Tvrdenia o mierových rokovaniach sú konšpiráciou, „ani jedna strana na to nie je pripravená“, uviedol poslanec Juraj Krúpa (SaS) v relácii O 5 minút 12 na RTVS.

„Vyzvali sme ministra zahraničných vecí (Juraja) Blanára, aby konal,“ dodal Krúpa na margo toho, že „Smer pred voľbami vyhlasoval, že bude organizovať medzinárodné konferencie".

(rtvs)

Minúta  |  

Na poľsko-ukrajinskej hranici stojí takmer dva a pol tisíca nákladných áut

Na poľsko-ukrajinskej hranici stojí takmer dva a pol tisíca nákladných áut. Informoval o tom zástupca riaditeľa ukrajinskej Štátnej pohraničnej služby Andrij Demčenko.

„Blokáda pokračuje na všetkých šiestich kontrolných bodoch. Kumulatívne od dnešného rána stojí v radoch približne 2,4-tisíc nákladných vozidiel. Najviac pred kontrolnými stanovišťami Krakovec-Korczowa, Rava Russka-Hrebenne a Jahodyn-Dorohusk,“ povedal.

(ria novosti)

Minúta  |  

Po šesťdňovom štrajku otvorili Eiffelovu vežu

Po šesťdňovom štrajku otvorili Eiffelovu vežu. Zamestnanci požadovali lepšiu údržbu historickej pamiatky, a tiež zvýšenie platov, ktoré má byť priamo úmerné príjmom z predaja lístkov. Výsledky dohody oznámia budúci mesiac.

Prevádzkovateľ 330-metrovej veže, spoločnosť SETE, vo vyhlásení uviedol, že dosiahol dohodu s odbormi a sľúbil vyčleniť na renováciu „ambicióznu investíciu 380 miliónov eur do roku 2031“.

(ap, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.