Treska v majonéze slávi tento rok sedemdesiatku. Slováci na jej chuť nedajú dodnes dopustiť

Tak, ako chutí dnes, presne chutila a vyzerala treska v majonéze aj pred 70 rokmi. V podobe, v akej ju poznáme a na tanieri spolu s čerstvým pečivom milujeme, sa objavila na stoloch Slovákov ku koncu 50. rokov. Jej vznik sa ale datuje už do čias druhej svetovej.

Vojna naštartovala rybí priemysel, a tak vnikla aj naša treska

Stále väčšie vojnové škody na dobytku od roku 1941 znamenali vážny nedostatok mäsa po celej Európe. Práve ryby boli vyhlásené u nás za plnohodnotnú náhradu bravčového a hovädzieho mäsa. O dva roky neskôr bol z iniciatívy vtedajšieho guvernéra Slovenskej národnej banky Dr. Imricha Karvaša založený dnes už neexistujúci závod Ryba v Bratislave.

Druhá svetová vojna rybný priemysel na Slovensku naštartovala, no takmer aj zlikvidovala. Dva dni pred kolaudáciou novej fabriky zničili nálety veľkú časť objektu. Aj napriek veľkým škodám podnik dokázal fungovať aj prosperovať. A to tak dobre, že investícia sa štátu vrátila do piatich rokov.

V roku 1946 firma otvorila závod v Košiciach. Na konci 40. rokov bol k Rybe pričlenený aj znárodnený závod v Žiline. Materská spoločnosť však bola socialistickým štátom v 70. rokoch pridelená rybnému priemyslu z Prahy. Košická a žilinská fabrika ale ukázali svoju životaschopnosť. Prekonali zmeny systému, vstup do EÚ a dodnes prosperujú ako samostatné subjekty. Každá s vlastnou líniou obľúbených produktov. Aj treskou v majonéze!

Majster studenej kuchyne Julo Blaško mal šikovné ruky

Kedy vlastne treska v majonéze vznikla? Po druhej svetovej vojne sa štát snažil dostať do jedálnička Slovákov viac rýb. Mal však problém. Morské ryby sa dovážali do Ryby zo Škandinávie, preto neboli lacné. V Rybe preto hľadali lacnejší spôsob, ako dostať ryby medzi masy. Riešením bola pokusná výroba tresky v remuláde – majonéze ochutenej zeleninou, s plánom 65 ton na rok, ktorá odštartovala v roku 1954. Originálny šalát z rýb a zeleniny spotrebiteľom okamžite zachutil. Plán jej výroby fabrika ešte v prvom roku dvojnásobne prekročila.

Za receptom bieleho pokladu stojí skúsenosť a um kuchára a cukrára Júliusa Boška, vychýreného špecialistu na studenú kuchyňu, ktorý varil v tom čase dokonca vo Viedni. Receptúru šalátu vymyslel na objednávku šéfa Ryby Bratislava a prvýkrát ju namiešal v hoteli Carlton.

Po štarte socialistickej tresky bola jej kvalita kolísavá. Stabilizovala sa až normou prijatou v roku 1958. Tá prikazovala, že treska má obsahovať výlučne mäso z treskovitých rýb a vo výrobku ho bude minimálne 50 percent.

Ako chutí naša klasika dnes? Rozhodne nie je každá treska treskou

Za socializmu sa treska vyrábala bez chemických konzervantov. Používali sa len soľ a ocot. V najstarších podnikových normách z roku 1958 bol podiel ryby v majonéze so zeleninou 50 percent. Potom už len 46.

V záplave desiatok podobných produktov, ktoré sa vydávajú za tresku, našinec očakáva aj dnes, že hlavnou istotou v treskových produktoch je ryba. Treska. Nie vždy to žiaľ platí. V regáloch nájdete aj podivné napodobneniny tresky, kde je rozbité, mazľavé mäso zo sleďov.

Logický predpoklad, že treska v majonéze je vtedy treskou, ak sa vráti k pôvodnej „retro“ receptúre, oprášila Ryba Košice v roku 2018. Vtedy uviedla na trh retro výrobok Treskoslovenská Treska v majonéze. Jej základ a správny pomer bieleho mäsa z tresky a lahodnej majonézy presne kopíruje normu z roku 1958. To ju okamžite odlišuje od ostatných tresiek. Ochutnáte ozajstný originál!

Tresky sú jedny z najkvalitnejších rýb na trhu. Preto sú a budú drahé. Trhová cena tresky je vždy podstatne vyššia než cena sleďov, ktoré sú u niektorých značiek ekonomicky výhodnejšou náhradou. Košický výrobca si pre svoje produkty starostlivo vyberá roky len tie najkvalitnejšie úlovky z výlovu. Pravou treskou garantuje kvalitu. 

Čo najkvalitnejšia ryba z Aljašky je prirodzeným základom kvality výrobku

„Používame aljašskú tresku a filety z nej, žiadne odrezky. Ryby sú voľne lovené priamo na Aljaške. Nie sú to nejaké chované vstupy. Nasleduje spracovanie rýb vo fabrike, kde nám pripravia štandardizované bloky filiet, ktoré sú šokovo zmrazené. Potom idú do colného skladu v Nemecku, odkiaľ poputujú do Košíc.“ opisuje proces výroby výrobca.

„Filety najprv idú do laboratória, ktoré sme si postavili pre kontrolu kvality. Najväčšia pozornosť je tam venovaná kvalite ryby, mikrokultúre a fyzikálno-chemickým parametrom. Následne sa bloky rozmrazia, uvaria a schladia. Potom sa surovina marinuje, pomelie, mieša s majonézou aj zeleninou a celá zmes ide do plničky. V nej sa plnia a uzatvárajú známe, oválne tégliky. Za jeden deň sme schopní vyrobiť vyše 30-tisíc kusov tejto pochúťky,“ vysvetľuje genézu slávneho produktu Michal Baluch, riaditeľ výrobnej prevádzky Ryba Košice.

Najchutnejšia zo slovenských pochúťok je vhodná aj pre celiatikov

Treska v majonéze sa stále skvele predáva. Len za minulý rok to bolo 1 400 ton. Národnú pochúťku oceňujú aj odborníci z Asociácie spotrebiteľov Slovenska, ktorá v Test Magazíne testovala celkovo desať rôznych tresiek. Košická Treska Exklusiv a Treskoslovenská Treska obsadili prvé miesta. Obsahujú 100 percent mäsa z tresiek, čím sa spomedzi všetkých testovaných značiek najviac približujú pôvodnej československej norme z roku 1958. Neobsahujú ani žiadne umelé sladidlá a dochucovadlá, a preto sú svojím zložením vhodné aj pre celiatikov.