Preskočiť na obsah
  |  

Ján Čurilla v žalobe na poslanca Romana Michelka žiada ospravedlnenie a 70-tisíc eur

Ján Čurilla v žalobe na poslanca Romana Michelka žiada ospravedlnenie a 70-tisíc eur. Ide o reakciu na vyjadrenie nominanta SNS v relácii Sobotné dialógy, kde Michelko vyhlásil, že Čurilla je „priamo osobne zodpovedný za to, že Tupého vražda nie je vyšetrená“.

Čurilla vraždu Daniela Tupého z roku 2005 nevyšetroval, Michelko následne tvrdil, že to povedal v afekte.

Vyšetrovateľ – v súčasnosti postavený mimo službu – prostredníctvom advokáta Petra Kubinu podal na poslanca žalobu na ochranu osobnosti a na náhradu nemajetkovej ujmy.

Michelko pre portál Aktuality uviedol, že je ochotný ospravedlniť sa za výrok o nevyšetrení vraždy. „Nemám problém, ak sa zmýlim, uviesť nepresnosť na pravú mieru,“ povedal.

Na otázku, či má 70-tisíc, odpovedal: „To je úplne absurdné. Samozrejme, že nemám.“

„Jedna vec je, čo žiada, druhá vec je, čo súd rozhodne. To je úplne mimo akejkoľvek reality. Ale však dobre, v poriadku,” reagoval.

(aktuality)

  |  

Podpora amerického prezidenta Joea Bidena klesá, zaostáva za Donaldom Trumpom

Podpora amerického prezidenta Joea Bidena klesá, zaostáva za Donaldom Trumpom o päť percentuálnych bodov. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu denníka New York Times a Siena College.

Pravdepodobný líder republikánov má v celonárodnom prieskume podporu 48 percent voličov, súčasnému prezidentovi vyjadrilo podporu 43 percent respondentov.

Podiel voličov, ktorí rozhodne nesúhlasia s Bidenovou prácou, dosiahol 47 percent – čo je viac ako v ktoromkoľvek prieskume Times/Siena počas demokratovho funkčného obdobia, dodal denník.

Každý štvrtý volič sa domnieva, že krajina sa uberá správnym smerom, viac ako polovica opýtaných však uviedla, že im Bidenova politika osobne ublížila.

Podľa stanoviska vysokej školy Siena College získal Trump v prieskume podporu 97 percent tých, ktorí ho volili v roku 2020, prakticky nikto by neodovzdal svoj hlas jeho súperovi.

Naproti tomu Biden získava len 83 percent svojich voličov v roku 2020, pričom desať percent z nich tvrdí, že tento rok hodlajú podporiť Trumpa.

Medzi 19 percentami voličov, ktorí uviedli, že neschvaľujú oboch pravdepodobných kandidátov, Biden viedol nad Trumpom v pomere 45 ku 33 percentám. Podľa prieskumu je teda menej obľúbený medzi takzvanými double haters. Posledné dve prezidentské voľby vyhral kandidát, ktorý je medzi double haters menej neobľúbený, pripomína NYT.

(new york times)

  |  

Nórsky kráľ Harald V. pravdepodobne odletel z Malajzie

Nórsky kráľ Harald V. pravdepodobne odletel z Malajzie. Na ostrove Langkawi mu deň predtým implantovali kardiostimulátor. Podľa informácií paláca mu prístroj zaviedli z dôvodu nízkeho tlaku.

Najstarší panovník v Európe nastúpil na trón v roku 1991, po smrti svojho otca Olafa V. V posledných rokoch trpí viacerými zdravotnými problémami, niekoľkokrát bol hospitalizovaný.

Na verejnosti ho vídať s barlami, a v októbri 2020 mu po hospitalizácii s dýchacími ťažkosťami operovali srdcovú chlopňu. Napriek všetkému Harald opakovane povedal, že neplánuje abdikovať.

(ap, tasr)

  |  

Flámska regionálna ministerka požiadala belgického premiéra o pozastavenie časti Green Dealu

Flámska regionálna ministerka požiadala belgického premiéra o pozastavenie časti Green Dealu. Zuhal Demirová, ministerka životného prostredia regiónu Flámsko, sa tak snaží využiť predsedníctvo Belgicka v Rade EÚ.

V liste z 21. februára Demirová požiadala premiéra, aby z programu rokovania členských štátov vyradil schválenie zákona o obnove prírody a diskusiu o emisných cieľoch do roku 2040.

Tým by sa zabezpečilo, že „ďalšie dokončenie týchto európskych iniciatív sa už nebude môcť uskutočniť“ pred júnovými eurovoľbami, čím by sa legislatívny proces zastavil, uviedla Demirová v liste. Rovnako poradila premiérovi, aby navrhol eurokomisii „stiahnuť obe iniciatívy“.

Zákon o obnove prírody podľa jeho kritikov predstavuje pridanú záťaž pre poľnohospodárov. Koncom februára ho Európsky parlament schválil v záverečnom hlasovaní.

Sám de Croo minulý rok avizoval možnú „pauzu“ v súvislosti s rokovaniami o zelenej dohode.

(politico)

  |  

Rusko zničilo 38 ukrajinských dronov nad Krymským polostrovom

Rusko zničilo 38 ukrajinských dronov nad Krymským polostrovom. Informáciu zverejnilo ministerstvo obrany na platforme Telegram.

„Dnes v noci bol zastavený pokus kyjevského režimu o vykonanie teroristického útoku 38 bezpilotnými lietadlami na objekty na území Ruskej federácie. Všetky ukrajinské bezpilotné lietadlá zničili systémy protivzdušnej obrany nad územím Krymskej republiky,“ uviedol rezort.

Oleg Krjučkov, poradca guvernéra Krymu Sergeja Aksionova pre informačnú politiku, predtým na Telegrame uviedol, že na Krymskom moste spájajúcom polostrov s pevninským Ruskom bola na dve hodiny pozastavená doprava.

V telegramových skupinách sa objavili informácie o výbuchoch v blízkosti ropného skladu pri krymskom meste Feodosija. Oficiálne miesta sa k týmto správam nevyjadrili.

(ria novosti, bbc, tasr)

  |  

Bezpečnostná rada OSN vyjadrila „hlboké znepokojenie“ nad smrťou desiatok Palestínčanov počas distribúcie humanitárnej pomoci

Bezpečnostná rada OSN vyjadrila „hlboké znepokojenie“ nad smrťou desiatok Palestínčanov počas distribúcie humanitárnej pomoci v meste Gaza. „Členovia rady zdôrazňujú potrebu prijať všetky potrebné opatrenia na ochranu civilistov a civilnej infraštruktúry,“ uviedol orgán OSN vo vyhlásení zverejnenom v sobotu v New Yorku.

Všetky strany konfliktu musia podľa vyhlásenia dodržiavať medzinárodné právo a nesmú odopierať potravinovú pomoc civilnému obyvateľstvu v Pásme Gazy.

V dokumente sa konštatuje, že BR OSN berie na vedomie, že izraelská strana udalosť zo štvrtka vyšetruje.

Po tlačenici v Gaze sa Bezpečnostná rada OSN zišla na mimoriadnom zasadnutí za zatvorenými dverami. Zástupcovia 15 členských štátov sa však nedokázali dohodnúť na spoločnom vyhlásení. Podľa diplomatických zdrojov boli USA proti pripísaniu viny za incident Izraelu.

(osn, tasr)