Preskočiť na obsah
  |  

Hajko: SNS sa pričinila o to, aby sa skrátil rozpočet RTVS na tento rok

SNS sa pričinila o to, aby sa skrátil rozpočet RTVS na tento rok, pripomína poslanec KDH Jozef Hajko v reakcii na štvrtkovú tlačovú konferenciu predstaviteľov strany, na ktorej kritizovali aj hospodárenie RTVS.

Zároveň pripomenul, že predstavitelia SNS kritizovali RTVS za to, že stráca verejnoprávny charakter. „Pritom to hovorí osoba - ministerka kultúry, ktorá sa podieľala na budovaní dezinformačnej scény," zdôraznil Hajko.

Poukázal aj na to, že SNS kritizovala RTVS, že „klesá do bulváru". „Pritom práve ministerstvo kultúry a tento rozpočet ich tlačia do toho, aby vysielali takéto formáty, kde príjmy z reklamy majú rásť a má sa to bulvarizovať," upozornil Hajko s tým, že vyjadrenia predstaviteľov SNS vníma ako účelové.

„Ak sa majú odstrániť problémy, ktoré v RTVS určite sú, tak nech sa využije pôda, ktorá na to je," zdôraznil Hajko s poukazom na Radu RTVS alebo parlamentný výbor pre kultúru a médiá. Doplnil, že bude rád, keď na výbor príde ministerka kultúry Martina Šimkovičová aj riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj a predstavia svoje analýzy. „A podľa toho sa bude konať ďalej," dodal Hajko.

(sita)

  |  

Premiér: Budeme rozmýšľať, ako morálne aj finančne odškodníme Hambálka

Vláda bude rozmýšľať, ako morálne aj finančne odškodní Slováka Jozefa Hambálka, ktorého Európska únia vyradila zo sankčného zoznamu. Uviedol to premiér Robert Fico tlačovej konferencii, kde sa Hambálkovi ospravedlnil.

Vyradenie Hambálka zo sankčného zoznamu považuje Fico za veľký príklad suverénnej zahraničnej politiky Slovenska.

Hambálek sa podľa Fica dostal na sankčný zoznam EÚ na základe vymyslených dôvodov. "Jeho celý podnikateľský život bol zničený pre hlúposť a nenávisť členov vlády, ktorá vládla v júli 2022, osobitne ministra zahraničných vecí, ktorý pre neho nič neurobil," poznamenal.

Premiér zároveň vyzval orgány, aby opravili "všetky nezmysly", ktoré napáchali Hambálkovi po júli 2022, ako napríklad zablokovanie majetku, obchodných podielov či zobratie zbraní.

Absurdnosť celého prípadu tkvie podľa šéfa rezortu diplomacie Juraja Blanára (Smer) v tom, že na to, aby bol niekto zalistovaný do sankčného zoznamu, musia súhlasiť všetky členské krajiny.

"Keby Ivan Korčok vtedy ako minister zahraničných vecí čo i len trošku zapochyboval o tom, čo nemecká strana urobila, nemohol byť zalistovaný náš občan. To je len potvrdením toho, že musel byť súčasťou celého prípadu, a preto zahraničná politika, ktorá bola vtedy robená Korčokom, nebola suverénna," poznamenal Blanár.

(tasr)

  |  

Dolná komora amerického Kongresu predstaví vlastný návrh pomoci Ukrajine

Dolná komora amerického Kongresu predstaví vlastný návrh pomoci Ukrajine, podľa predsedu Snemovne Mikea Johnsona však návrh „nemusí vyzerať presne ako návrh Senátu“.

Ubezpečil tak republikánskych senátorov, ktorí rovnako ako demokrati tlačia na Snemovňu reprezentantov, aby schválila kombinovaný balík finančnej pomoci v hodnote 95 miliárd dolárov pre Ukrajinu, Taiwan či Izrael.

Na stretnutí republikánskych zákonodarcov oboch komôr v Kongresovej knižnici Johnson navrhol financovanie Ukrajiny formou pôžičiek, aby „americkí daňoví poplatníci nemuseli vynakladať desiatky miliárd dolárov bez toho, že by sa im to vrátilo“.

Do programu pôžičiek by sa podľa predsedu dolnej komory mohol zahrnúť aj návrh Obnovenia hospodárskej prosperity (REPO Act) pre Ukrajinu, ktorého autorom je kongresman Michael McCaul z Texasu. Ten by povoľoval konfiškáciu ruských aktív a ukladanie likvidovaného majetku do fondu na podporu Ukrajiny.

(hill)

  |  

Polícia a finančná správa realizujú spoločnú akciu na hraniciach s Maďarskom

Polícia a finančná správa realizujú preventívno-bezpečnostnú akciu na vybraných hraničných priechodoch s Maďarskom pri vstupe na územie Slovenska. Akcia je zameraná na kontrolu osôb a prepravovaného tovaru v osobných automobiloch, autobusoch či dodávkach.

"Zúčastňuje sa na nej niekoľko desiatok príslušníkov finančnej správy a policajných zložiek Policajného zboru," priblížili policajti na sociálnej sieti s tým, že o výsledkoch kontrol budú po skončení akcie informovať.

(tasr, fb)

  |  

Čaputová prijala na oficiálnej návšteve grécku prezidentku

Čaputová vo štvrtok prijala na oficiálnej návšteve Slovenska grécku prezidentku Katerinu Sakellaropuluovú. Išlo o prvú návštevu po 11 rokoch a zároveň o prvé stretnutie prezidentiek.

Prezidentka Zuzana Čaputová po spoločnom stretnutí povedala, že s gréckou prezidentkou hovorili o mnohých domácich a zahraničných výzvach, v ktorých môžeme bližšie spolupracovať. Medzi témy spoločného rozhovoru prezidentiek patril aj Trestný zákon, ktorý v Grécku nedávno prešiel zmenami, oblasť ľudských práv a rešpekt k právam menšín.

Ďalšími témami spoločných rokovaní boli riešenie dosahov klimatickej zmeny, cestovný ruch, ako aj dianie na Ukrajine, kde slovenská hlava štátu ocenila pomoc, ktorú Grécko poskytuje.

(sita)

  |  

Slovensko je medzi jedenástimi štátmi NATO, ktoré na obranu prispeli v súlade s cieľmi

Slovensko je medzi jedenástimi štátmi NATO, ktoré splnili cieľ výdavkov na obranu vo výške dvoch percent HDP v rámci roka 2023. Splnenie záväzku z roku 2014 predstavil v rámci výročnej správy generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg vo výročnej správe na stretnutí v Bruseli.

Okrem Slovenska dosiahli dvojpercentné skóre aj Veľká Británia, USA, Poľsko, Dánsko, Fínsko, Grécko, Maďarsko a tri pobaltské štáty – Estónsko, Litva a Lotyšsko.

Lídrom bolo Poľsko s výdavkami na obranu vo výške 3,92 percenta HDP. Predbehlo tým aj Spojené štáty, ktoré v roku 2023 podľa najnovších prepočtov vynaložili na obranu 3,24 percenta HDP.

Na konci rebríčka výdavkov sú krajiny ako Španielsko (1,24 percenta), Belgicko (1,21 percenta) a Luxembursko (1,01 percenta). Nemecko dosiahlo kvótu 1,66 percenta.

(dpa, tasr)