Zároveň dodal, že celý proces medzi zástupcami zamestnávateľov a odborárov ponecháva rezort práce tak, ako funguje aj doteraz.
„Aj naďalej budú môcť sociálni partneri uzavrieť dohodu o minimálnej mzde do konca júla a oznámiť to rezortu práce. Pokiaľ sa nedohodnú, vytvoríme ešte priestor na rokovaní tripartity do konca augusta. Pokiaľ ani dovtedy nedôjde k dohode, nastúpi automat a po novom sa minimálna mzda stanoví ako 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov,“ vysvetlil Tomáš.
Ak sa legislatívu podarí schváliť v parlamente počas tohto roka, tak minimálna mzda by takto mala byť stanovená v roku 2026.
Aká bude minimálna mzda v najbližších rokoch
V tomto roku je minimálna mzda 750 eur. Podľa odhadu automatu, ktorý vypočíta minimálnu mzdu ako 57 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov, by minimálna mzda v roku 2025 mala predstavovať 816 eur.
Podľa už nových pravidiel by jej výška mala dosiahnuť podľa kvalifikovaných odhadov v roku 2026 sumu 920 eur a v nasledujúcom roku by to malo byť už 969 eur. Na minimálnu mzdu sú samozrejme naviazané nočné a víkendové príplatky za prácu, ktoré rovnako budú rásť.
Národniari návrh podporia len za istých podmienok
Koaličná SNS súhlasí s návrhom ministra práce na zvýšenie minimálnej mzdy. Ako podmienku na podporu tohto návrhu si však kladie obnovenie automatu na minimálny dôchodok na úrovni tretiny priemernej mzdy.
"Slovenská národná strana podporí návrh ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša, aby 60 percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve bola minimálna mzda len za podmienky, že koaliční partneri odsúhlasia opätovné zavedenie minimálneho dôchodku vo výške 33 percent priemernej mzdy v hospodárstve," uviedla v stanovisku SNS.
V súčasnej podobe podľa nich minimálny dôchodok nepostačuje kryť potreby dôchodcov.
"Veríme, že tak ako my podporíme návrh strany Hlas-SD, podporí ten náš aj Hlas-SD v boji za vyšší minimálny dôchodok tak, ako to bolo v minulosti," uviedla SNS s tým, že ak by ich koaliční partneri obišli pri rokovaniach o tejto téme, poslanci strany predložia v parlamente vlastný návrh riešenia minimálneho dôchodku.
Klub 500 nesúhlasí s návrhom Tomáša
Klub 500 nesúhlasí s návrhom Tomáša na zvýšenie minimálnej mzdy. Efektívnejšie by podľa neho bolo zvyšovanie čistých príjmov osôb s minimálnou mzdou zvyšovaním nezdaniteľnej časti základu dane.
"Minimálna mzda sa dotýka všetkých zamestnancov, a to formou jej prepojenia na výšku minimálnych mzdových nárokov, ako aj príplatkov za prácu cez víkend, v noci a vo sviatok. Tým, že máme jedno z najvyšších daňovo-odvodových zaťažení práce v EÚ, sa tak samotné zvyšovanie minimálnej mzdy stalo nástrojom na zvyšovanie príjmov štátneho rozpočtu," upozornilo združenie.
Dodalo, že do roku 2013 minimálna mzda rámcovo kopírovala nezdaniteľnú časť základu dane, pričom bola zavedená aj odvodová odpočítateľná položka. Znamenalo to, že zamestnanci s minimálnou mzdou neplatili takmer žiadnu daň z príjmu a výrazne nižšie odvody.
Slovensko má podľa združenia už v súčasnosti jeden z najvyšších podielov minimálnej mzdy na priemernej mzde. Je to podľa neho evidentné z porovnania podielu minimálnej mzdy na priemernej mzde v krajinách EÚ za rok 2022. Slovensko malo v tom čase 50 percent a bolo krajinou s druhým najvyšším podielom, pričom napríklad Holandsko malo len 37 percent, Nemecko 38, Česko 41 a Francúzsko 48 percent.
"Podľa názoru Klubu 500 ide zo strany ministra práce o zneužívanie právomocí verejného činiteľa, pretože takto predložený návrh je neférový a neseriózny," uzavrelo združenie.
Európska smernica odporúča 50 percent z priemernej mzdy v danom roku
Minister Tomáš zároveň informoval, že v zmysle odporúčania európskej smernice rezort práce zriadi komisiu pre minimálnu mzdu, ktorá bude v pravidelných intervaloch vyhodnocovať či minimálna mzda vyhovuje cieľom, ktoré má Európska únia.
Ako dodal šéf rezortu práce, EÚ smernica nehovorí o tom, že minimálna mzda má byť na úrovni 60 percent priemernej mzdy, to je záväzok z programového vyhlásenia vlády. Európska smernica odporúča, že minimálna mzda by mala byť napríklad 50 percent priemernej mzdy, ale v danom roku.
„EÚ smernica zároveň požaduje, aby sme kolektívnym vyjednávaním pokryli minimálne 80 percent všetkých zamestnancov. Preto ideme meniť zákon o kolektívnom vyjednávaní. Chceme rozšíriť opäť takzvané kolektívne zmluvy vyššieho stupňa tak, aby čo najviac zamestnancov bolo v rámci nich pokrytých,“ uviedol Tomáš.
Ak sa reprezentatívne organizácie odborov a zamestnávateľov v danom odvetví dohodnú na takejto kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, tak bude platiť pre všetkých zamestnancov v danom odvetví.
Pri kolektívnom vyjednávaní budú platiť výnimky pre firmy, ktoré majú menej ako 20 zamestnancov, tiež pre firmy, ktoré pôsobia menej ako dva roky, ktoré sú v likvidácii alebo firmy, ktoré zamestnávajú viac ako 10 percent zdravotne ťažko postihnutých občanov.
„Zavedieme povinnosť rokovať o takejto kolektívnej zmluve. Podporíme kolektívnej vyjednávanie tak, že zlepšíme platové pomery rozhodcov a sprostredkovateľov, ktorí mnohokrát zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri vyjednávaní,“ zdôraznil Tomáš.
Slovensko má čas na implementáciu európskej smernice do novembra tohto roka. „Uvedomuje si vážnosť situácie, preto ideme do štandardného legislatívneho procesu, počas ktorého môžu návrh novely zákona pripomienkovať aj zamestnávatelia. Zároveň túto tému budeme preberať aj v rámci rokovania tripartity,“ uzavrel minister.
Minimálnu mzdu momentálne poberá na Slovensku približne 140-tisíc ľudí.
(sita, tasr)
