Preskočiť na obsah
  |  

Ružomberok sa teší z prebytku. Z minulého roka mu ostalo 2,4 milióna eur

RUŽOMBEROK - Mesto Ružomberok uzavrelo hospodárenie v minulom roku s prebytkom vo výške takmer 2,45 milióna eur. Vyplýva to zo záverečného účtu za rok 2023, ktorý schválili na svojom dnešnom rokovaní poslanci mestského zastupiteľstva.

Podľa pôvodne schváleného rozpočtu mala ružomberská samospráva v roku 2023 hospodáriť so sumou mierne prevyšujúcou 32 miliónov eur, po rozpočtových úpravách počas roka hodnota rozpočtu atakovala 40 miliónov eur. Celkové výdavky za vlaňajší rok boli v záverečnom účte vyčíslené na 36,2 milióna eur.

Mesto v rámci kapitálových výdavkov investovalo sumu viac ako 3,9 milióna eur, čo je 83-percentné naplnenie investičného plánu. Mestské zastupiteľstvo schválením záverečného účtu rozhodovalo aj o rozdelení hospodárskeho prebytku zníženého o nevyčerpané dotácie. Suma cez 1,9 milióna eur bola z rozhodnutia poslancov presunutá do fondu rozvoja mesta.

(sita)

  |  

V Barcelone zadržali loď pre falošné schengenské víza pasažierov

Španielske úrady zadržali loď pre falošné schengenské víza pasažierov, ktoré odhalili u bolívijských pasažierov. Výletnej lodi Armonia neumožnili pokračovanie v plavbe.

Skupina 69 Bolívijčanov, vrátane rodín s deťmi, nastúpila na loď v Brazílii a Barcelona mala byť ich cieľovou destináciou. Pri pokuse vystúpiť z lode však úrady zistili, že ich schengenské víza sú falošné, a neumožnila im opustiť plavidlo.

Armonia, ktorú prevádzkuje spoločnosť MSC Cruises a na palube má približne 1 500 pasažierov, plánovala pokračovať v plavbe s ostatnými cestujúcimi po Stredozemnom mori. Kým však prebieha vyšetrovanie, plavidlo úrady v Barcelone zadržali.

Príbuzní niektorých z bolívijských pasažierov na lodi povedali španielskym médiám, že sa ich rodinní príslušníci stali obeťou podvodu. Istá latinskoamerická agentúra im údajne ponúkla víza online a vypýtala si za ne až 10-tisíc dolárov (9 300 eur) na osobu.

Príbuzní tiež uviedli, že agentúra po vyplávaní lode z Brazílie zrušila cestujúcim sľúbené spiatočné letenky. Polícia však nevylúčila ani možnosť, že bolívijskí občania zamýšľali vstúpiť do Španielska ilegálne, s vedomým pokusom použiť falošné doklady.

(tasr, dpa)

  |  

Severovýchod Japonska postihlo zemetrasenie s magnitúdou 6,0

Severovýchod Japonska postihlo zemetrasenie s magnitúdou 6,0, oznámil Japonský meteorologický úrad. Konkrétne ide o oblasť pri pobreží severovýchodného japonského regiónu Fukušima. Varovanie pred prívalovými vlnami cunami úrad nevydal.

Zemetrasenie sa vyskytlo v hĺbke 40 kilometrov a bolo ho cítiť aj v hlavnom meste Tokio. Zatiaľ nie sú správy o zraneniach či škodách.

Japonsko je jednou z tektonicky najaktívnejších krajín sveta a má prísne stavebné normy nastavené tak, aby sa zaistilo, že budovy vydržia dokonca aj najsilnejšie zemetrasenia.

Otrasy prišli deň po tom, čo pri silnom zemetrasení na Taiwane zahynulo najmenej deväť ľudí a vyše tisíc utrpelo zranenia. Stredajšie zemetrasenie s magnitúdou 7,4 poškodilo na Taiwane desiatky budov a vyžiadalo si varovania pred cunami dokonca až v Japonsku a na Filipínach.

(tasr, afp)

  |  

Vodičov vo Švédsku zastihla na letných pneumatikách snehová víchrica

Snehová víchrica zasiahla juh Švédska a spôsobila chaos v tamojšej doprave. Na diaľniciach sa tvorili zápchy, v ktorých uviazli stovky motoristov, niektorí aj na viac ako desať hodín. Mnohí vodiči si už v tejto severskej krajine zimné pneumatiky vymenili za letné.

 Švédsky minister infraštruktúry Andreas Carlson pre vzniknutú situáciu odišiel zo zasadnutia ministrov dopravy členských krajín EÚ, ktoré sa koná v Bruseli. Následne v stredu večer na tlačovej konferencii informoval, že doprava sa na väčšine zasiahnutých ciest už opäť rozbehla.

Vodičov osobných či nákladných vozidiel, ktorí nemajú pneumatiky vhodné do zimných podmienok, však vyzval, aby momentálne nejazdili. Carlson taktiež informoval, že za zatvorenie mnohých ciest mohli kamióny, ktoré v snehu uviazli. Zároveň ale pripustil, že údržba ciest mohla byť lepšia.

Vládu v súvislosti so situáciou kritizovali opoziční politici, ako aj niektorí z vodičov. "Celá vláda je na veľkonočných prázdninách?" pýtala sa na sociálnych sieťach Lena Hallengrenová z opozičnej Švédskej sociálnodemokratickej strany (SAP). Pripomenula, že vláda je podobne "neviditeľná" ako počas hustého januárového sneženia.

(tasr, afp)

  |  

Biden a Netanjahu sa budú vo štvrtok rozprávať o smrti humanitárnych pracovníkov

Prezident USA Joe Biden a izraelský premiér Benjamin Netanjahu budú mať vo štvrtok rozhovor, oznámil v stredu americký predstaviteľ. Bude to ich prvý telefonát odvtedy, čo izraelská armáda usmrtila pri útoku v Pásme Gazy sedem humanitárnych pracovníkov.

Telefonát bude nasledovať po tom, čo Biden vyjadril hnev nad smrťou pracovníkov humanitárnej organizácie World Central Kitchen (WCK) so sídlom v USA. Biden zároveň naliehal, že Izrael musí urobiť viac, aby ochránil humanitárnych pracovníkov a civilistov.

Netanjahu uviedol, že izraelská armáda v pondelok pri útoku v Pásme Gazy "neúmyselne" zabila humanitárnych pracovníkov. Obeťami sa stali americko-kanadský občan, traja Briti, Poliak, Austrálčanka a Palestínčan.

Biden a Netanjahu sa naposledy rozprávali 18. marca, keď americký prezident vyzval izraelského lídra, aby nespúšťal pozemnú operáciu na južné mesto Rafah. Izraelská delegácia má na budúci týždeň navštíviť Washington a debatovať bude práve o tejto záležitosti.

(tasr, afp)

  |  

USA sa postavili proti novej palestínskej snahe o úplné členstvo v OSN

USA sa postavili proti novej palestínskej snahe o úplné členstvo v OSN. Washington tvrdí, že podporuje túto štátnosť, ale až po rokovaniach s Izraelom.

"Podporujeme vznik nezávislého palestínskeho štátu," povedal novinárom hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Matthew Miller.

"To by sa malo stať prostredníctvom priamych rokovaní oboch strán a to teraz presadzujeme, takže nie prostredníctvom OSN," vysvetlil. Výslovne neuviedol, že USA budú návrh vetovať, ak sa dostane do Bezpečnostnej rady OSN.

Palestínska samospráva poslala v apríli list generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi so žiadosťou, aby bezpečnostná rada znovu zvážila jej dlhodobé úsilie o štátnosť. Každú žiadosť stať sa členským štátom OSN musí najprv posúdiť bezpečnostná rada, kde má hlavný podporovateľ Izraela USA a štyri ďalšie krajiny právo veta.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu už desaťročia odmieta palestínsky štát a v súčasnosti vedie krajine pravicovú vládu s členmi, ktorí sú nepriateľskí voči Palestínskej samospráve. Tá má obmedzenú autonómiu v častiach Západného brehu Jordánu.

(tasr, afp)