Preskočiť na obsah
  |  

Biden a Netanjahu sa budú vo štvrtok rozprávať o smrti humanitárnych pracovníkov

Prezident USA Joe Biden a izraelský premiér Benjamin Netanjahu budú mať vo štvrtok rozhovor, oznámil v stredu americký predstaviteľ. Bude to ich prvý telefonát odvtedy, čo izraelská armáda usmrtila pri útoku v Pásme Gazy sedem humanitárnych pracovníkov.

Telefonát bude nasledovať po tom, čo Biden vyjadril hnev nad smrťou pracovníkov humanitárnej organizácie World Central Kitchen (WCK) so sídlom v USA. Biden zároveň naliehal, že Izrael musí urobiť viac, aby ochránil humanitárnych pracovníkov a civilistov.

Netanjahu uviedol, že izraelská armáda v pondelok pri útoku v Pásme Gazy "neúmyselne" zabila humanitárnych pracovníkov. Obeťami sa stali americko-kanadský občan, traja Briti, Poliak, Austrálčanka a Palestínčan.

Biden a Netanjahu sa naposledy rozprávali 18. marca, keď americký prezident vyzval izraelského lídra, aby nespúšťal pozemnú operáciu na južné mesto Rafah. Izraelská delegácia má na budúci týždeň navštíviť Washington a debatovať bude práve o tejto záležitosti.

(tasr, afp)

  |  

USA sa postavili proti novej palestínskej snahe o úplné členstvo v OSN

USA sa postavili proti novej palestínskej snahe o úplné členstvo v OSN. Washington tvrdí, že podporuje túto štátnosť, ale až po rokovaniach s Izraelom.

"Podporujeme vznik nezávislého palestínskeho štátu," povedal novinárom hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Matthew Miller.

"To by sa malo stať prostredníctvom priamych rokovaní oboch strán a to teraz presadzujeme, takže nie prostredníctvom OSN," vysvetlil. Výslovne neuviedol, že USA budú návrh vetovať, ak sa dostane do Bezpečnostnej rady OSN.

Palestínska samospráva poslala v apríli list generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi so žiadosťou, aby bezpečnostná rada znovu zvážila jej dlhodobé úsilie o štátnosť. Každú žiadosť stať sa členským štátom OSN musí najprv posúdiť bezpečnostná rada, kde má hlavný podporovateľ Izraela USA a štyri ďalšie krajiny právo veta.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu už desaťročia odmieta palestínsky štát a v súčasnosti vedie krajine pravicovú vládu s členmi, ktorí sú nepriateľskí voči Palestínskej samospráve. Tá má obmedzenú autonómiu v častiach Západného brehu Jordánu.

(tasr, afp)

  |  

Hlavný Netanjahuov rival Gantz vyzval na predčasné parlamentné voľby v Izraeli

Gantz vyzval na predčasné parlamentné voľby v Izraeli. Izraelský minister Benny Gantz je člen vojnového kabinetu a hlavný rival premiéra Benjamina Netanjahua.

"Musíme si po dohode stanoviť termín volieb na september, alebo ak chcete, na prvé výročie vojny," povedal Gantz, ktorý je aj zákonodarcom, v príhovore zo svojho úradu v izraelskom parlamente (Knesete).

Netanjahuova strana Likud výzvu odmietla. Predčasné voľby si vyžadujú súhlas 61 volených predstaviteľov, čiže väčšinu poslancov v Knesete. Likud tam má najviac kresiel, ale nie väčšinu.

Netanjahuov Likud uviedol, že voľby v Izraeli v čase vojny "by nevyhnutne viedli k ochromeniu" a uškodili by boju armády v Pásme Gazy. Myšlienku však naopak privítal líder amerického Senátu Chuck Schumer. Ten tiež minulý mesiac vyzval na nové voľby, keď ostro kritizoval Netanjahuov prístup k vojne.

"Keď popredný člen izraelského vojnového kabinetu vyzýva na predčasné voľby a vyše 70 percent izraelských obyvateľov s tým podľa veľkého prieskumu verejnej mienky súhlasí, viete, že je pravý čas to urobiť," napísal senátor Schumer na sociálnej sieti X.

(tasr, afp)

  |  

Francúzsko poprelo tvrdenie Ruska, že diskutovali o mierových rozhovoroch

Francúzsko poprelo tvrdenie Ruska, že diskutovali o mierových rozhovoroch. Francúzske ministerstvo obrany pripustilo, že politici diskutovali o Ukrajine, ale zdôraznilo, že v rozhovore zaznela francúzska podpora Kyjeva v jeho boji proti Rusku.

"Zaznamenali sme pripravenosť na dialóg o Ukrajine. Východiskom by mohla byť Istanbulská mierová iniciatíva," napísalo ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení k telefonátu medzi ruským ministrom obrany Sergejom Šojguom a jeho francúzskym náprotivkom Sébastienom Lecornuom.

Ministerstvo nespresnilo, čo to znamená, a zdroj blízky Lecornovi urýchlene poprel, že takýto rozhovor prebehol. "Francúzsko nič také neprijalo, ani nenavrhlo," povedal zdroj o konflikte pre AFP.

Turecko, člen Severoatlantickej aliancie (NATO), minulý mesiac uviedlo, že je pripravené znovu hostiť mierový summit oboch bojujúcich strán. Kyjev však túto myšlienku priamych rokovaní s Moskvou odmietol.

(tasr, afp)

  |  

Volebná kampaň pred druhým kolom sa skončila, plynie moratórium

Volebná kampaň sa skončila. Pred druhým kolom prezidentských volieb na Slovensku plynie od polnoci zo stredy (3. 4.) na štvrtok moratórium.

Počas neho nemôžu kandidáti na prezidenta viesť volebnú kampaň. Zakázané je zverejňovať výsledky prieskumov verejnej mienky a volebných ankiet. Moratórium trvá až do skončenia hlasovania v deň volieb. Druhé kolo volieb prezidenta bude v sobotu 6. apríla.

(tasr)

  |  

Taliansko: Parlament zamietol návrh na vyslovenie nedôvery Salvinimu

Dolná komora talianskeho parlamentu zamietla návrh na vyslovenie nedôvery Matteovi Salvinimu, ktorý v súčasti zastáva post podpredsedu vlády a ministra dopravy.

Opozícia chcela vysloviť nedôveru Salvinimu za to, že jeho strana Liga podpísala v roku 2017 päťročnú dohodu so stranou Jednotné Rusko prezidenta Vladimira Putina. Liga však vo vyhlásení zverejnenom pred hlasovaním zdôraznila, že dohoda prestala existovať po začiatku invázie ruských síl na Ukrajinu.

„Je poľutovaniahodné, že snemovňa musí strácať čas zbytočnými spormi vyvolanými opozíciou,“ uviedla Liga.

Matteo Richetti z centristickej opozičnej strany Azione (Akcia) v rozprave uviedol, že Liga klame, pretože dohoda obsahuje klauzulu o svojom automatickom predĺžení.

Salviniho postoje k Rusku sú nejednoznačné. Na jednej strane neskrýva svoje sympatie k Putinovi, na druhej strane po invázii Moskvy na Ukrajinu podporil sankcie voči Rusku a dodávky zbraní Kyjevu. Po marcových prezidentských voľbách v Rusku vyhlásil, že občania Ruska urobili správne, keď opätovne zvolili Putina za hlavu štátu.

(tasr)