Mestský výrobca tepla na Orave hospodári efektívne. Úspora presiahla milión eur
Od nich sa bude odvíjať aj finálne vyúčtovanie pre obyvateľov bývajúcich v bytoch, ktoré im predloží ich správca. Vlani tiež doznela energetická kríza a stabilizovali sa ceny drevnej štiepky, ktorá je hlavným zdrojom pre výrobu tepla v Dolnom Kubíne.
„Čiže sa upokojil trh, znížili sa ceny drevnej štiepky, ktorá je základným palivom a tým sa znížili vstupné náklady na palivo. Vďaka tomu sme dosiahli lepšie výsledky, ako sa predpokladalo,“ vysvetľuje Stanislav Vilček, konateľ mestskej spoločnosti TEHOS.
„Najmä vďaka priaznivým okolnostiam na trhu s drevnou štiepkou, ale aj nášmu manažovaniu nákupu energií sa nám podarilo v mestskej firme významne znížiť náklady na výrobu tepla, čím sme rôznym organizáciám a firmám, ktoré odoberajú od nás teplo, ušetrili viac ako 400-tisíc eur. Rovnako sme ušetrili aj pri odberateľoch, ktorých tvoria domácnosti. Tu však bola v roku 2023 cena štátom dotovaná a zastropovaná, takže tam sme tie prostriedky, ktoré sú v hodnote viac ako 900-tisíc eur, ušetrili práve štátu,“ ozrejmil Ján Prílepok, primátor mesta.
Situáciu na trhu s energiami ovplyvnili v minulom roku aj dotované ceny ministerstvom hospodárstva, ktoré chcelo zmenšiť dopady výrazného zvýšenia nákladov pre domácnosti. Naďalej však platili aj regulované ceny pre podnikateľské subjekty.
„Od 1. 7. sme cenu variabilnej zložky pre organizácie znížili, lebo už vtedy začali klesať náklady na drevnú energetickú štiepku. Cena vo variabilnej zložke išla dole na 0,08 eura/kWh. Bytovým subjektom bola po celý rok fakturovaná cena variabilnej zložky 0,0668 eura/kWh,“ doplnil konateľ mestskej spoločnosti.
Zvýšené náklady na teplo pre byty dotoval štát. V Dolnom Kubíne išlo od štátu na pomoc domácnostiam 424-tisíc eur (bez DPH). „Po vyúčtovaní ceny tepla mali podnikateľské subjekty preplatky vo výške 264-tisíc eur bez DPH, nedoplatky boli vo výške 36-tisíc. Z účtu nám odišlo 227-tisíc eur naspäť pre týchto odberateľov,“ konštatoval Vilček s tým, že ak by cenu tepla VZ neupravovali od polroka 2023, vratka by bola na úrovni cca 414-tisíc eur.
TEHOS modernizoval online dispečing, ktorý prináša podrobné informácie o dodávke tepla v reálnom čase. Automatizácia zlepšuje kontrolu a znižuje tepelné straty, v neposlednom rade priaznivo vplýva na cenu tepla. V blízkej budúcnosti chce TEHOS posilniť výrobu tepla z obnoviteľných zdrojov a zvažuje výrobu vlastnej elektriny.
Pripravili projekty na inštalovanie štyroch fotovoltických elektrární priamo na strechách kotolní, každú s maximálnym výkonom 10 kW. Mali by sa nachádzať na strechách kotolní: Matúškova, Mierová, Ľudovíta Štúra a na kotolni Bysterec, kde ale inštaláciu prípadnej až 60 kW fotovoltiky komplikuje nevyhovujúca statika strechy.
Elektrickú energiu zo slnka však chce vyrábať aj iná mestská spoločnosť, a to AQUA KUBÍN. Mestská tepláreň spolupracovala s prevádzkovateľom dolnokubínskeho akvaparku na príprave projektovej dokumentácie pre dve elektrárne. Jedna by mala vyrábať energiu pre vlastnú spotrebu, druhá bude pripojená aj do distribučnej siete.
„Akvapark má skutočne výhodnú polohu, nikdy nie je tienený. Nachádza sa na mieste, kde je slnko celý deň. Fotovoltika vo väčšom výkone 96 kW sa bude nachádzať na streche bývalej plavárne, kde je plavecký bazén, a bude sa nachádzať na streche prístupovej chodby do saunového sveta. Strecha nad rekreačným bazénom nie je vhodná na inštaláciu fotovoltických panelov,“ spresňuje konateľ mestskej spoločnosti.
Mestská spoločnosť bola za vlaňajší rok v pluse. TEHOS vytvoril zisk vyše 87-tisíc eur, čo je najviac za posledných päť rokov. Dolný Kubín vyrába teplo prevažne z drevnej štiepky, ktorá tvorí až 80 percent energetického mixu. Zvyšných 20 percent pokrýva zemný plyn. TEHOS poskytuje teplo 110 bytovým domom a 69 nebytovým. Patria tam školy, ubytovne, zdravotnícke zariadenia, športoviská či administratívne budovy. Spolu ide o 179 odberných miest.