Slovensko podľa Blanára jednoznačne odmieta novú európsku migračnú a azylovú politiku. Šéf slovenskej diplomacie zároveň tvrdí, že nesúhlasíme ani s povinným prerozdeľovaním nelegálnych migrantov.
Štáty by mali podľa neho sami rozhodnúť, akú formu pomoci zvolia, a to bez príkazu povinného finančného či materiálneho príspevku. "Prijatie tejto reformy je reálnou ukážkou, aké dôležité je ponechanie práva veta v kľúčových oblastiach presadzovania národnoštátnych záujmov," skonštatoval Juraj Blanár (Smer) s tým, že pri tomto hlasovaní nebolo možné uplatniť právo veta. Aj preto bol návrh, napriek nesúhlasu SR i ďalších štátov, schválený.
Nový pakt nie je podľa neho dlhodobo udržateľným riešením. Nelegálnu migráciu vníma ako obrovskú výzvu, ktorej Európska únia (EÚ) čelí, podľa Blanára je však povinnosťou riešiť ju predovšetkým v súlade so suverénnymi záujmami krajiny. Treba si podľa neho priznať, že ochrana schengenského priestoru proti nelegálnej migrácii nie je dostatočná a nový migračný pakt tento problém nevyrieši. "Opakujeme, že je potrebné sa sústrediť na posilnenie ochrany vonkajšej hranice EÚ a rovnako na intervencie a opatrenia v krajinách, odkiaľ nelegálna migrácia prichádza," zdôraznil Blanár.
Rusko v noci vystrelilo na Ukrajinu viac než 40 rakiet a uskutočnilo 40 dronových útokov, uviedol Zelenskyj, ktorý zároveň opätovne požiadal o dodanie systémov protivzdušnej obrany Kyjevu.
"V noci Rusko vystrelilo viac než 40 rakiet a 40 dronov na Ukrajinu," napísal ukrajinský prezident na platforme X. "Niektoré rakety a drony (iránskej výroby) Šáhid boli úspešne zostrelené. Žiaľ, len časť z nich. Ruskí teroristi opäť raz cielili na kritickú infraštruktúru," dodal ukrajinský prezident.
Zároveň spresnil, že došlo k ďalšiemu "ohavnému" útoku na veľkomesto Charkov i na Charkovskú oblasť. "Cielili však aj na objekty v Kyjevskej, Záporožskej, Ľvovskej a Odeskej oblasti," napísal.
"Všetci naši európski susedia a ďalší partneri vidia kritickú potrebu Ukrajiny pre systémy protivzdušnej obrany. Práve teraz, s našou schopnosťou prekonať ruský teror, môže svet ukázať, že s každým terorom sa zaobchádza rovnako ako so zločinom. Ak však bude Rusku umožnené v tom pokračovať, ak ruské rakety a bezpilotné lietadlá budú naďalej útočiť nielen na Ukrajinu, ale aj na odhodlanie našich spojencov, bude to znamenať globálnu licenciu na teror," uviedol Zelenskyj na platforme X.
Overnight, Russia fired more than forty missiles and about forty drones at Ukraine.
I thank everyone engaged in recovery efforts after the attack, as well as to every warrior of our air defense system who was on guard last night.
Hongkong bez udania dôvodu vyhostil Poľku pracujúcu pre Reportérov bez hraníc. Stalo sa tak po šiestich hodinách zadržiavania na letisku.
RSF v stredu vydali vyhlásenie, v ktorom uvádzajú, že poľská právnička Aleksandra Bielakowska sa mala pridať k riaditeľovi ázijsko-tichomorskej pobočky RSF Cedricovi Alvianimu a ďalším novinárom, ktorí sledujú súdny proces Jimmmiho Laia, významného hongkonského mediálneho magnáta a majiteľa nezávislých novín Apple Daily. Tie sú známe svojim kritickým postojom voči komunistickým orgánom v Pekingu.
Laiovi, ktorý je obvinený z ohrozenia národnej bezpečnosti, hrozí doživotie. Bielakowska sa pre poľskú agentúru PAP vyjadrila, že letisková imigračná kontrola neudala jasný dôvod na deportáciu. Proces okomentovala slovami: "zdĺhavo skúmali moje dokumenty a vypytovali sa na dôvod mojej cesty."
Poľská novinárka vo vyjadrení ďalej uviedla, že jej zadržanie poukazuje na to, ako veľmi sa vláda v Hongkongu obáva pracovníkov neziskových organizácií a aktivistov, ktorí sa snažia osvetliť utláčateľské prostredie v regióne. Hongkong bol kedysi známy stabilne slobodnou tlačou.
Hamas naznačil, že nemá 40 izraelských rukojemníkov potrebných pre prvú fázu navrhovanej dohody o prímerí. Rámec predložený vyjednávačmi navrhuje šesťtýždňovú prestávku v bojoch. Výmenou za rukojemníkov by z izraelských väzení prepustili stovky palestínskych väzňov.
Hamas však medzinárodným mediátorom povedal, že nemá 40 žijúcich rukojemníkov, ktorí by spĺňali kritéria na prepustenie, uviedli spomenuté zdroje. Neschopnosť alebo neochota Hamasu povedať Izraelu, ktorí rukojemníci budú prepustení živí, je hlavnou prekážkou, dodal druhý zdroj. CNN poukazuje na to, že jej záznamy o stave rukojemníkov tiež naznačujú, že je menej ako 40 žijúcich rukojemníkov spĺňajúcich navrhnuté kritériá.
Keďže Hamas zjavne nemá 40 rukojemníkov v navrhovaných kategóriách, Izrael sa snaží dosiahnuť, aby militanti vyplnili medzery mladšími mužmi v zajatí vrátane vojakov, uviedol izraelský predstaviteľ.
Na Václavskom námestí v Prahe budú opäť premávať električky. Budovanie trate má začať v júni. Práce potrvajú tri roky. Podľa výsledku tendra ich v prepočte vyčíslili na viac ako 47 miliónov eur.
Súčasťou prác majú byť tiež nadväzujúce úpravy vozoviek a chodníkov, oprava stropných dosiek podchodu stanice metra Múzeum, výstavba retenčnej nádrže na zadržiavanie dažďových vôd na zalievanie stromov a preložky, uvádza český portál Echo24.
"V súčasnej dobe prebiehajú potrebné administratívne a procesné kroky na začatie stavby, najmä koordináciu a zabezpečenie dopravných opatrení. Začatie stavby predpokladáme tento rok v júni," uviedol vedúci tlačového oddelenia pražského dopravného podniku (DPP) Daniel Šabík.
Električky v hornej časti námestia jazdili do roku 1980. O ich opätovnom návrate rozhodlo minulé vedenie mesta.
Rusko vykonalo aspoň desať vzdušných útokov na "kritickú infraštruktúru" v Charkove, uviedol tamojší gubernátor Oleh Synehubov a zároveň dodal, že sa pracuje na odstránení výpadkov elektriny.
"Okupanti podnikli najmenej desať úderov na kritickú infraštruktúru mesta Charkov a (Charkovskej) oblasti," napísal Synehubov na platforme Telegram s tým, že neboli hlásené žiadne obete.
Starosta Charkova Igor Terechov zároveň spresnil, že ruská armáda použila pri útokoch na toto druhé najľudnatejšie ukrajinské mesto "rakety".
Ukrajinské letectvo predtým uviedlo, že vzlietlo približne deväť ruských strategických bombardérov typu Tu-95MS a pravdepodobne sa chystali na raketové útoky na Ukrajinu, pripomína AFP.
"Súdiac podľa toho, na čo ruský agresor cieli, je možné očakávať problémy s dodávkami energií v Charkove," uviedol Terechov v skoršom príspevku na Telegrame.
V parku vo Filadelfii po sebe strieľali dve skupiny ľudí. Muži zákona zadržali ozbrojeného 15-ročného chlapca, ktorého postrelili, pričom utrpel zranenie ramena a nohy. Iný muž bol postrelený do brucha a ďalší mladistvý mal zranenie na ruke. Nikto neprišiel o život.
Prestrelka sa odohrala v blízkosti miesta, kde ľudia každoročne oslavujú sviatok íd al-fitr, ktorým sa končí pôstny mesiac ramadán. Zatiaľ nie je jasné, či streľba, pri ktorej sa zranili traja ľudia, s oslavami súvisela.
Podľa úradov sa na podujatí zúčastnilo takmer tisíc ľudí, ktorí začali z miesta streľby v panike utekať. Niekoľko svedkov uviedlo, že sa do parku vrátili pár hodín po streľbe, aby sa pokúsili nájsť svoje topánky či mobilné telefóny, ktoré tam pri úteku do bezpečia zanechali.
"Deväťdesiatdeväť percent účastníkov tohto podujatia boli dobrí ľudia, ktorí sa chceli zabaviť," povedal Bethel a poznamenal, že predstavitelia mesta ponúkli islamskej komunite svoju podporu.
Poslanec Peter Náhlik dopísal vlastníctvo vily vo Vrakuni do majetkového priznania. Člen strany Hlas vlastní vilu od roku 2021. V majetkovom priznaní za rok 2022 toto vlastníctvo však neuviedol, hoci má ako poslanec zo zákona takúto povinnosť.
Náhlikovi môže hroziť sankcia vo výške troch mesačných platov, čo predstavuje takmer 12-tisíc eur. O pokute za porušenie rozhodne jedenásťčlenný výbor. Väčšinu v ňom ale tvorí vládna koalícia.
Poslanec Hlasu Náhlik sa k medializovanej situácii doposiaľ nevyjadril.
Utajenú lukratívnu nehnuteľnosť využíva taktiež novozvolený prezident Peter Pellegrini.
Ten v predvolebnej debate na Markíze povedal, že býva v „malom byte” s rozlohou 88 metrov štvorcových. Náhlikov dom vraj využíva na venčenie svojho psa, či na ubytovanie rodičov, ktorí za ním prídu do Bratislavy na návštevu.
Najmenej 17 pútnikov zahynulo a 41 ďalších utrpelo zranenia pri nehode počas svojej cesty do svätyne na juhozápade Pakistanu, uviedli vo štvrtok tamojší predstavitelia.
Podľa tamojších predstaviteľov stratil vodič kontrolu nad nákladným vozidlom, v ktorom sa viezli pútnici, pretože prekročil rýchlosť pri zatáčaní a zrútil sa do rokliny už v bezprostrednej blízkosti svätyne.
DOLNÝ KUBÍN – Zimná vykurovacia sezóna je za nami. Teplo v Dolnom Kubíne dodáva mestská firma TEHOS. Už vo februári finančne uzatvorila minulý rok a bytovým spoločenstvám zaslala vyúčtovacie faktúry.
Od nich sa bude odvíjať aj finálne vyúčtovanie pre obyvateľov bývajúcich v bytoch, ktoré im predloží ich správca. Vlani tiež doznela energetická kríza a stabilizovali sa ceny drevnej štiepky, ktorá je hlavným zdrojom pre výrobu tepla v Dolnom Kubíne.
„Čiže sa upokojil trh, znížili sa ceny drevnej štiepky, ktorá je základným palivom a tým sa znížili vstupné náklady na palivo. Vďaka tomu sme dosiahli lepšie výsledky, ako sa predpokladalo,“ vysvetľuje Stanislav Vilček, konateľ mestskej spoločnosti TEHOS.
„Najmä vďaka priaznivým okolnostiam na trhu s drevnou štiepkou, ale aj nášmu manažovaniu nákupu energií sa nám podarilo v mestskej firme významne znížiť náklady na výrobu tepla, čím sme rôznym organizáciám a firmám, ktoré odoberajú od nás teplo, ušetrili viac ako 400-tisíc eur. Rovnako sme ušetrili aj pri odberateľoch, ktorých tvoria domácnosti. Tu však bola v roku 2023 cena štátom dotovaná a zastropovaná, takže tam sme tie prostriedky, ktoré sú v hodnote viac ako 900-tisíc eur, ušetrili práve štátu,“ ozrejmil Ján Prílepok, primátor mesta.
Situáciu na trhu s energiami ovplyvnili v minulom roku aj dotované ceny ministerstvom hospodárstva, ktoré chcelo zmenšiť dopady výrazného zvýšenia nákladov pre domácnosti. Naďalej však platili aj regulované ceny pre podnikateľské subjekty.
„Od 1. 7. sme cenu variabilnej zložky pre organizácie znížili, lebo už vtedy začali klesať náklady na drevnú energetickú štiepku. Cena vo variabilnej zložke išla dole na 0,08 eura/kWh. Bytovým subjektom bola po celý rok fakturovaná cena variabilnej zložky 0,0668 eura/kWh,“ doplnil konateľ mestskej spoločnosti.
Zvýšené náklady na teplo pre byty dotoval štát. V Dolnom Kubíne išlo od štátu na pomoc domácnostiam 424-tisíc eur (bez DPH). „Po vyúčtovaní ceny tepla mali podnikateľské subjekty preplatky vo výške 264-tisíc eur bez DPH, nedoplatky boli vo výške 36-tisíc. Z účtu nám odišlo 227-tisíc eur naspäť pre týchto odberateľov,“ konštatoval Vilček s tým, že ak by cenu tepla VZ neupravovali od polroka 2023, vratka by bola na úrovni cca 414-tisíc eur.
TEHOS modernizoval online dispečing, ktorý prináša podrobné informácie o dodávke tepla v reálnom čase. Automatizácia zlepšuje kontrolu a znižuje tepelné straty, v neposlednom rade priaznivo vplýva na cenu tepla. V blízkej budúcnosti chce TEHOS posilniť výrobu tepla z obnoviteľných zdrojov a zvažuje výrobu vlastnej elektriny.
Pripravili projekty na inštalovanie štyroch fotovoltických elektrární priamo na strechách kotolní, každú s maximálnym výkonom 10 kW. Mali by sa nachádzať na strechách kotolní: Matúškova, Mierová, Ľudovíta Štúra a na kotolni Bysterec, kde ale inštaláciu prípadnej až 60 kW fotovoltiky komplikuje nevyhovujúca statika strechy.
Elektrickú energiu zo slnka však chce vyrábať aj iná mestská spoločnosť, a to AQUA KUBÍN. Mestská tepláreň spolupracovala s prevádzkovateľom dolnokubínskeho akvaparku na príprave projektovej dokumentácie pre dve elektrárne. Jedna by mala vyrábať energiu pre vlastnú spotrebu, druhá bude pripojená aj do distribučnej siete.
„Akvapark má skutočne výhodnú polohu, nikdy nie je tienený. Nachádza sa na mieste, kde je slnko celý deň. Fotovoltika vo väčšom výkone 96 kW sa bude nachádzať na streche bývalej plavárne, kde je plavecký bazén, a bude sa nachádzať na streche prístupovej chodby do saunového sveta. Strecha nad rekreačným bazénom nie je vhodná na inštaláciu fotovoltických panelov,“ spresňuje konateľ mestskej spoločnosti.
Mestská spoločnosť bola za vlaňajší rok v pluse. TEHOS vytvoril zisk vyše 87-tisíc eur, čo je najviac za posledných päť rokov. Dolný Kubín vyrába teplo prevažne z drevnej štiepky, ktorá tvorí až 80 percent energetického mixu. Zvyšných 20 percent pokrýva zemný plyn. TEHOS poskytuje teplo 110 bytovým domom a 69 nebytovým. Patria tam školy, ubytovne, zdravotnícke zariadenia, športoviská či administratívne budovy. Spolu ide o 179 odberných miest.
VRANOV NAD TOPĽOU – Nemocnica vo Vranove nad Topľou je od piatka (12. 4.) z personálnych dôvodov nútená obmedziť činnosť lôžkovej časti detského oddelenia a prevádzku ambulancie detskej ústavnej pohotovostnej služby (ÚPS).
Informovala o tom PR špecialistka nemocníc Penta Hospitals SK Bianka Krejčíová, s tým že toto opatrenie je dočasné a nemocnica intenzívne pracuje na obnovení prevádzky v júni."
Vranovská nemocnica o opatreniach v závere minulého týždňa informovala orgány regionálnej samosprávy, krajské Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby, ako aj okolité nemocnice a ambulantný sektor.
Ostatné pracoviská vrátane gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia a neonatológie fungujú bez obmedzení. Nemocnica deklaruje, že vyvíja maximálne úsilie s cieľom zabezpečiť dostatočný počet lekárov potrebných na nepretržitú prevádzku detského oddelenia.
„Nejde, žiaľ, o náhle rozhodnutie, keďže problém s nedostatkom atestovaných pediatrov sa týka celého regiónu Zemplín. V našom prípade však máme plán, ako v priebehu dvoch mesiacov zabezpečiť medicínsky tím potrebný na nepretržitú prevádzku detského lôžkového oddelenia,“ vysvetlil riaditeľ nemocnice Penta Hospitals Vranov nad Topľou Eugen Lešo.
Počas obmedzenej prevádzky vo vranovskej nemocnici bude zdravotná starostlivosť pre detských pacientov dostupná v okolitých nemocniciach. Konkrétne v nemocnici v Humennom a Fakultnej nemocnici J. A. Reimana v Prešove.
Neonatologické oddelenie a pôrodnica poskytujú zdravotnú starostlivosť bez obmedzení. Pediatrická ambulancia ostáva v prevádzke pre účely predoperačných vyšetrení (aj pre deti z externého prostredia) a konziliárnych pediatrických vyšetrení pre potreby iných pracovísk nemocnice počas pracovných dní.
Ambulantná pohotovostná služba pre deti a dorast je dostupná v štandardnom režime.
KOŠICE – Už v sobotu 13. apríla sa možno tešiť na desiaty ročník festivalu Vítanie žeriavov 2024. Na návštevníkov čakajú okrem pozorovania vtáctva s odborným výkladom aj ďalšie sprievodné aktivity.
Ako na sociálnej sieti informovalo turistické centrum Košice Región Turizmus, ktoré spolu s Avescentrom Senné patrí k organizátorom podujatia, ide o celodenné podujatie, ktoré potrvá od 9.00 do 17.00 hod. a je určené všetkým vekovým kategóriám.
Festival bude v obci Senné a Chránenom vtáčom území Senianske rybníky, a to aj za pomoci Nadácie záchrany a obnovy Senianskeho kaštieľa. Vstup na podujatie je bezplatný. Ide o najväčší festival zameraný na pozorovanie vtáctva na Slovensku.
„Vítanie žeriavov spája radosť z pozorovania prírody v najvýznamnejšej ornitologickej lokalite na Slovensku – Senianskych rybníkoch s lokálnou kultúrou a miestnymi tradíciami dolného Zemplína,“ približujú organizátori.
Foto: FB Košice Región
Okrem spomínaného pozorovania vtáctva sú pre účastníkov pripravené sprievodné aktivity v areáli Senianskeho kaštieľa, prednášky o prírode, kultúre a regionálnych iniciatívach, či infostánky organizácií pôsobiacich v ochrane prírody regiónu. Rovnako sa môžu tešiť aj na miestnych remeselníkov či kreatívne dielne pre deti a iné.
Organizátori uviedli, že harmonogram aktivít, program prednášok aj zoznam sprievodných podujatí podrobnejšie predstavia v dohľadnom čase. Podujatie je spolufinancované Košickým samosprávnym krajom, a to z programu Terra Incognita.
Francúzska atlétka prekonala svetový rekord v lezení na lane, keď vystúpila na druhé poschodie Eiffelovej veže do výšky 110 metrov za 18 minút. Horolezkyňa chcela získať peniaze pre Ligu proti rakovine po tom, čo jej matke diagnostikovali onkologické ochorenie.
"Videla som, ako veľmi bojuje. Chcela som urobiť svoju časť,“ povedala horolezkyňa na margo matkinej choroby. Tvrdí, že sa jej splnil sen.
"Je to magické,“ vyjadrila sa športovkyňa Anouk Garnierová po tom, čo dosiahla rekord o dve minúty rýchlejšie, ako sa očakávalo.
Dodala, že na ceste k tejto výzve bolo veľa vzostupov a pádov. Počasie vraj nebolo vždy spojencom, preto bolo nutné koordinovať agendu všetkých, ktorí sa podieľali na tomto projekte.
"Ale nikdy som tomu neprestala veriť. O to väčšia je spokojnosť a radosť, ktorú z toho mám dnes. Je to bláznivý splnený sen," neskrývala nadšenie Garnierová.
Ženský rekord doteraz držala dánska atlétka Ida Mathilde Steensgaardová po tom, čo v roku 2022 vyliezla na lane do výšky 26 metrov na Kodanskom opernom dome.
Vláda bude vo štvrtok v Michalovciach rokovať s ukrajinským kabinetom. Témami budú projekty cezhraničnej spolupráce, dopravné prepojenia a spolupráca v oblasti energetiky. Jednou z hlavných priorít stretnutia bude aj obnova Ukrajiny.
Ministri sa budú zaoberať obranným priemyslom, spoluprácou pri odmínovaní ukrajinských území či logistickou podporou. Budú tiež rokovať o poľnohospodárstve a školstve.
Plánované je aj spoločné tlačové vyhlásenie premiéra Roberta Fica (Smer) s predsedom vlády Ukrajiny Denysom Šmyhaľom. Po jeho skončení sa ešte v priestoroch Mestského úradu v Michalovciach uskutoční rokovanie vlády SR. Na programe je návrh na uzavretie dohody medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorá má uľahčiť vykonávanie zárobkovej činnosti rodinných príslušníkov členov diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu.
Vláda bude zároveň riešiť návrh novely nariadenia vlády z dielne agrorezortu. Všetci žiadatelia by podľa neho mali pri predložení žiadosti o priame podpory mať povinnosť využívať elektronický formulár. Do roku 2024 mali túto povinnosť na základe platnej legislatívy len právnické osoby.
Sunak sa ospravedlnil priaznivcom tenisiek Adidas Samba po tom, ako bol kritizovaný za zničenie dôveryhodnosti tohto modelu obuvi.
Britský premiér Rishi Sunak v nich bol zachytený na fotografiách v sídle britského premiéra na londýnskej Downing Street vo farebnej kombinácii sivá, biela a čierna. Okrem toho mal oblečenú bielu košeľu, nohavice vo farbe námornícka modrá a čierne ponožky.
Britský časopis GQ uviedol, že premiér v úsilí prezentovať sa ako mladý a idúci s dobou zruinoval tieto tenisky pre každého. Mnohí používatelia sociálnych sietí uviedli, že svoju obuv predajú cez internet.
Premiér sa komunite priaznivcov Adidas Samba ospravedlnil. "Na svoju obranu by som však uviedol, že tenisky Adidas vrátane (modelu) Samba a ďalších nosím v skutočnosti mnoho, mnoho rokov," povedal. Dodal, že prvé mu pred mnohými rokmi dal jeho brat ako vianočný darček. "Som dlhodobým priaznivcom," podotkol.
Prieskum: Viac ako 80 percent Ukrajincov naďalej verí, že nad Ruskom zvíťazia. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu verejnej mienky, ktorý vypracovalo Ukrajinské centrum ekonomických a politických štúdií O. Razumkova.
Ďalších 23,4 percenta respondentov odpovedalo na otázku skôr áno, a len 11 percent odpovedalo nie alebo skôr nie. Zvyšok opýtaných na vec nemal názor. O víťazstve v tomto roku je však presvedčených len 21,9 percenta účastníkov. Ďalších 34,5 percenta očakáva porážku Ruska v priebehu jedného až dvoch rokov. Zvyšok si myslí, že vojna bude trvať dlhšie.
Spomedzi Ukrajincov, ktorí sú presvedčení o víťazstve, 45,5 percenta verí, že víťazstvo bude znamenať úplné vytlačenie ruských útočníkov z ukrajinského územia vrátane Krymu.
Prieskum sa konal od 21. do 27. marca 2024 vo všetkých oblastiach Ukrajiny s výnimkou Krymu a okupovaných území v Doneckej a Luhanskej oblasti. Na prieskume sa zúčastnilo 2020 respondentov vo veku 18 a viac rokov.
Vietnam chce do roku 2030 začať budovať dve vysokorýchlostné železničné trate spájajúce jeho hlavné mesto Hanoj s Čínou, čo je ďalším znakom nedávneho "oteplenia" vzťahov medzi týmito krajinami, oznámilo vietnamské ministerstvo.
Čína je najväčším obchodným partnerom Vietnamu a dôležitým zdrojom dovozu pre jeho výrobný sektor. Obe krajiny sú už prepojené systémom diaľnic a dvoch železničných tratí, ktoré sú však na vietnamskej strane zastarané a potrebujú modernizáciu.
Jedna z plánovaných vysokorýchlostných tratí by mala viesť z vietnamského prístavného mesta Haiphong a provincie Quang Ninh cez Hanoj do provincie Lao Cai, ktorá hraničí s čínskou provinciou Jü-nan, uviedlo ministerstvo vo vyhlásení. Druhá trasa by viedla z Hanoja do provincie Lang Son, ktorá hraničí s čínskou oblasťou Kuang-si, a prechádzala by cez región husto osídlený globálnymi výrobnými zariadeniami vrátane niekoľkých, ktoré vlastnia čínski investori.
Ministerstvo ďalšie podrobnosti o projektoch neposkytlo.
V Solúne po vyše 100 rokoch znovu otvorili historickú mešitu. V roku 1902 ju naprojektoval taliansky architekt Vitaliano Poselli.
Mešita tak modlitby pri príležitosti moslimského sviatku Íd al-Fitr, ktorým sa končí posvätný mesiac ramadán.
Na modlitbách v mešite Jeni Cami sa zúčastnilo približne 100 ľudí. Svätostánok sa naposledy používal ako miesto modlitby začiatkom 20. rokov 20. storočia pred vojnou medzi Gréckom a Tureckom, ktorá viedla k výmene obyvateľstva, a v dôsledku ktorej v meste ubudlo moslimské obyvateľstvo.
"V Solúne žijem štyri roky a toto je prvýkrát, čo mám možnosť modliť sa so svojou moslimskou rodinou," povedal pre AFP 23-ročný turecký študent ekonómie. Budovu počas obradu strážila grécka polícia.
Mešitu v roku 1902 naprojektoval taliansky architekt Vitaliano Poselli pre komunitu s názvom "Dönme", židov, ktorí navonok konvertovali na islam. Dvojpodlažná budova bola v roku 1922 krátko využívaná na ubytovanie utečencov z grécko-tureckej vojny. Neskôr sa z nej stalo archeologické múzeum a mestská galéria.
Ak USA čoskoro nedodajú Ukrajine podporu v podobe munície a zbraní, Rusko do pár týždňov získa prevahu až 10:1. V americkom Kongrese to vyhlásil generál Christopher Cavoli, hlavný veliteľ Velenia americkej armády v Európe.
Pred Kongresom okrem Cavoliho svedčila aj Celeste Wallanderová, zástupkyňa ministra obrany pre bezpečnosť. Kongres má počas nasledujúcich týždňoch rozhodnúť o poslaní podpory Ukrajine, neexistuje však záruka, že schválenie pomoci príde včas.
"(Ukrajinská armáda) je v súčasnosti v porovnaní s ruskou v nevýhode 5:1. To znamená, že Rusko vypáli päť delostreleckých granátov, kým Ukrajina môže vypáliť iba jeden. O niekoľko týždňov sa to zvýši na 10:1. Nehovoríme o mesiacoch a nehovoríme hypoteticky," vyhlásil Cavoli.
Generál označil dodávky 155-milimetrovej munície za životne dôležité a delostrelectvu pripísal najväčší podiel na stratách v každom konflikte. Ak by Ukrajine munícia došla, leví podiel by na tom malo zastavenie dodávok zo strany USA, dodal Cavoli.
Niekoľko lesných požiarov sužuje Guatemalu, tamojší prezident Bernardo Arévalo v krajine vyhlásil stav prírodnej katastrofy. Na území Guatemaly v súčasnosti horí 44 lesných požiarov. Podľa Arévala až 80 percent z nich založili ľudia. "Súčasná situácia nie je náhoda," uviedol.
Miestni poľnohospodári v tomto ročnom období často pália trávu na svojich poliach v rámci príprav na výsadbu. Jeden z najväčších požiarov horí neďaleko predmestia hlavného mesta Guatemala. Miestne úrady zavreli školy v centrálnych provinciách, aby ochránili študentov pred dymom.
Guatemalský prezident vyhlásením stavu prírodnej katastrofy uvoľnil dodatočné finančné prostriedky na boj proti požiarom. Táto stredoamerická krajina je viac zvyknutá na nepokojné sopky ako na lesné požiare.
Európsky parlament v stredu hlasoval za reformu azylového systému Európskej únie. K novej právnej úprave sa vyjadrili kritici i priaznivci. Zatiaľ čo Bratislava, Budapešť a Varšava zaujali odmietavý postoj, novú legislatívu vítali s nadšením v Berlíne aj Bruseli.
Nové pravidlá Slovensko jednoznačne odmieta. Zo stanoviska rezortu zahraničných vecí vyplýva, že najväčší problém vidí v mechanizme solidarity s podmienkou povinného prijatia nelegálnych migrantov na naše územie. Podľa šéfa diplomacie Juraja Blanára (Smer) by sa mali štáty sami rozhodnúť, akú formu pomoci zvolia, a to bez príkazu povinného finančného či materiálneho príspevku.
„Prijatie tejto reformy je reálnou ukážkou, ako dôležité je ponechanie práva veta v kľúčových oblastiach presadzovania národnoštátnych záujmov. Pri tomto hlasovaní nebolo možné uplatniť právo veta, preto bol návrh napriek nesúhlasu SR i ďalších štátov schválený,“ zdôraznil minister podľa ktorého nie je nový pakt dlhodobo udržateľným riešením.
„Nelegálna migrácia je obrovská výzva, ktorej EÚ čelí, a našou povinnosťou je riešiť ju predovšetkým v súlade so suverénnymi záujmami našej vlasti. Je potrebné si otvorene priznať, že ochrana Schengenského priestoru proti nelegálnej migrácii nie je dostatočná a nový Migračný pakt tento problém nevyrieši,“ zdôraznil Blanár.
"Opakujeme, že je potrebné sa sústrediť na posilnenie ochrany vonkajšej hranice EÚ a rovnako na intervencie a opatrenia v krajinách, odkiaľ nelegálna migrácia prichádza,“ uviedol J. Blanár a dodal, že európsky prístup k migračnej politike môžu ovplyvniť aj nadchádzajúce júnové eurovoľby a poslanci, ktorých si obyvatelia EÚ, teda i Slovenska, zvolia do Európskeho parlamentu.
"Migračný pakt je ďalším klincom do rakvy Európskej únie. Jednota je mŕtva, bezpečné hranice už neexistujú. Maďarsko sa nikdy nepoddá masovému migračnému šialenstvu. Potrebujeme zmenu v Bruseli, aby sme zastavili migráciu," napísal na sociálnej sieti X maďarský premiér Viktor Orbán.
Kriticky sa k novému aktu vyjadril aj poľský premiér Donald Tusk. "Nájdeme spôsoby, aby sme aj v prípade, že migračný pakt vstúpi do platnosti v takmer nezmenenej podobe, ochránili Poľsko pred mechanizmom premiestňovania," povedal.
Tusk dodal, že krajiny EÚ sa musia zamerať na ochranu svojich vlastných hraníc. Poľsko tvrdilo, že by malo byť vyňaté z takzvaného mechanizmu solidarity v novej legislatíve EÚ, keďže po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prijalo najväčší počet ukrajinských utečencov.
Česko balansuje na pomedzí chvály a kritiky
Menej negatívny postoj zaujal český minister vnútra Vít Rakušan, ktorý považuje legislatívu z dielne Európskeho parlamentu za dobrý základ. Ocenil schválenie mnohých "dobrých čiastkových vecí", ale opakovane zdôraznil, že EÚ mohla byť v tejto otázke ďalej.
"Európsky parlament, bohužiaľ, v trialógoch zasiahol tak, že niektoré veci boli skôr zmäkčené, ale je to určite lepšie než stav, ktorý platil doteraz," povedal Rakušan. Nový stav bude podľa neho základom na to, aby politici prichádzali s ďalšími konceptmi.
Nemecký kancelár vraví o nevyhnutnosti
Viacerí európski lídri sa o pakte vyjadrili pozitívne. Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz označil v stredu schválenie reformy azylového systému EÚ Európskym parlamentom za historický a nevyhnutý krok.
"Reforma spoločného európskeho azylového systému predstavuje solidaritu medzi európskymi krajinami," uviedol Scholz. "Ohraničuje nezákonnú migráciu a konečne zmierňuje záťaž na tie krajiny, ktoré sú obzvlášť zaťažené," dodal.
Grécky minister pre migráciu Dimitris Kairidis hovorí o historickom dni. "Je to veľký prelom a veľmi dôležitý krok smerom k spoločnému, a tým aj účinnejšiemu, spravovaniu migračných výziev súčasnosti," uviedol Kairidis.
Metsolová a von der Leyenová sú nadšené
Jednoznačne pozitívne stanovisko k veci zaujali vrcholné predstaviteľky Európskej únie. Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová schválenie reformy azylového systému zhodne privítali.
"Odovzdali sme robustný legislatívny rámec na riešenie migrácie a azylu v EÚ," uviedla Metsolová. Pripomenula, že rokovania o reforme trvali viac než desať rokov. "Dodržali sme však slovo. Rovnováha medzi solidaritou a zodpovednosťou," napísala.
"Migrácia je európska úloha, na ktorú je potrebné európske riešenie," napísala von der Leyenová. Presne to podľa jej slov prináša balík o migrácii a azyle. "Pre bezpečnejšie hranice, rýchlejšie a účinnejšie procesy a viac solidarity s členskými krajinami na vonkajších hraniciach (EÚ)," dodala.
O čom je nová legislatíva?
Pripomeňme, že europoslanci v stredu schválili desať legislatívnych textov k reforme európskej migračnej a azylovej politiky dohodnutej s členskými štátmi EÚ vlani v decembri.
Zrejme najviac sporným bodom je mechanizmus, podľa ktorého musia členské štáty prijať migrantov z najviac zaťažených krajín a ak to odmietnu, budú musieť platiť alebo zabezpečovať prevádzkovú a technickú podporu.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyjadril sústrasť vodcovi hnutia Hamas Ismáílovi Haníjovi, ktorého traja synovia zahynuli pri izraelskom nálete v Pásme Gazy. Politický vodca Hamasu obvinil Izrael, že jeho synov zabil v "duchu pomsty a vraždy".
Podľa televízie al-Džazíra sa nálet odohral neďaleko utečeneckého tábora aš-Šatí v blízkosti mesta Gaza, odkiaľ pochádza Haníja. Potvrdil, že obeťami sa stali jeho traja synovia Amír, Muhammad a Házim a ich niekoľko detí.
Haníja v súčasnosti žije v exile v Katare. Izraelská armáda neskôr potvrdila, že tento útok v Pásme Gazy vykonali jej jednotky. Erdogan varoval Izrael, že bude braný na zodpovednosť za "zločiny proti ľudskosti", informovala kancelária tureckého prezidenta na sociálnej sieti.
Takmer polovica Ukrajincov by podporila armádnych predstaviteľov v politike, ukázal prieskum. Ozbrojené zložky a ich príslušníci si aj po dvoch rokoch vyčerpávajúcej vojny zachovávajú dôveru verejnosti.
"Plnú dôveru" armáde vyjadrilo viac ako 70 percent opýtaných. Naopak, prezident Volodymyr Zelenskyj si po nahradení vrchného veliteľa ozbrojených síl Valerija Zalužného pohoršil v otázke dôvery verejnosti o 5 percent.
Prieskum zisťoval, koho by Ukrajinci preferovali ako zdroj "politickej sily" v povojnovej vláde. Za príslušníkov armády sa vyslovilo 45,1 percenta účastníkov. Existujúcim politickým stranám by verilo niečo cez 18 percent opýtaných.
Prieskum uskutočnilo Razumkovo centrum medzi 21. a 27. marcom na vzorke 2020 dospelých Ukrajincov obývajúcich územia bez vplyvu ruskej armády.
Izraelská armáda potvrdila útok v Pásme Gazy, pri ktorom zahynuli synovia vodcu Hamasu. Vo vyhlásení armáda uvádza, že terčom útoku boli Amír, Muhammad a Házim Haníja.
Dodala, že išlo o členov vojenského krídla Hamasu. Palestínske hnutie predtým uviedlo, že pri útoku na auto zahynulo aj niekoľko vnukov lídra Hamasu.
Podľa televízie al-Džazíra sa nálet odohral neďaleko utečeneckého tábora aš-Šatí v blízkosti mesta Gaza, odkiaľ pochádza Haníja. Ten obvinil Izrael, že jeho synov zabil v "duchu pomsty a vraždy".
Prvým Neameričanom, ktorý pristane na Mesiaci, bude občan Japonska, oznámil americký prezident Joe Biden, ktorý v Bielom dome prijal japonského premiéra Fumia Kišidu. Spojené štáty chcú na Mesiac vyslať aj ženu.
Americko-japonské "väzby siahajú až na Mesiac, kde sa k budúcim americkým misiám pridajú dvaja japonskí astronauti a jeden z nich sa stane prvým Neameričanom, ktorý pristane na Mesiaci", povedal Biden.
Spojené štáty si stanovili za cieľ vrátiť sa na Mesiac prvýkrát od roku 1972. Cieľom misie Artemis II, ktorá je naplánovaná na budúci rok, je testovací oblet Mesiaca s posádkou. V rámci tretej misie tohto programu by v roku 2026 mali na mesačnom povrchu pristáť ľudia.
Nemôžeme vyčleniť Rusko z Európy, mier bez Ruska nebude, vyhlásil rakúsky kancelár Karl Nehammer. Upozornil však, že žiadne rokovania s Moskvou by sa nemali diať "poza chrbát" Ukrajiny.
"Nemôžeme vylúčiť Rusko z Európy. To znamená, že po vojne budeme musieť nájsť nové spôsoby vzájomného spolužitia," uviedol šéf rakúskej vlády pre Die Zeit.
Nehammer takisto dodal, že vidina spoločnej koexistencie krajín Európy si vyžaduje flexibilitu aj z ruskej strany.
Ruský vplyv prenikol do amerického politického a mediálneho systému, domnieva sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý poskytol rozhovor portálu Politico.
Zelenskyj vyhlásil, že Kremeľ má svoju informačnú lobby v mnohých častiach sveta, pričom na pôde Spojených štátov amerických majú ruskú propagandu šíriť "predstavitelia určitých mediálnych skupín", uviedol bez bližšej konkretizácie.
Podľa jeho názoru sa Moskve podarilo zdeformovať globálne „informačné pole“, a preto americké médiá „v skutočnosti robia prácu Ruska“.
Vyjadrenia najvyššieho predstaviteľa Kyjeva prichádzajú krátko po výroku dvoch členov americkej Snemovne reprezentantov. Mike Turner a Mike McCaul prehlásili, že ruská propaganda má vplyv na členov Kongresu.
Poľsko nesúhlasí s mechanizmom Európskej únie na premiestňovanie migrantov schválený Európskym parlamentom, vyhlásil poľský premiér Donald Tusk. Krajinu chce pred ním ochrániť.
Poľsko tvrdilo, že by malo byť vyňaté z takzvaného mechanizmu solidarity v novej legislatíve EÚ, keďže po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prijalo najväčší počet ukrajinských utečencov.
Jedno zo schválených nariadení stanovuje, že krajinám EÚ, ktoré sú vystavené migračnému tlaku, pomôžu ostatné členské štáty buď premiestnením žiadateľov o azyl na svoje územie, finančnými príspevkami alebo prevádzkovou a technickou podporou.
Schválená reforma počíta aj s rýchlejším návratom neúspešných žiadateľov o azyl do krajín ich pôvodu. Po schválení v Európskom parlamente je potrebné, aby právne predpisy tento mesiac schválili členské krajiny EÚ. Následne budú mať dva roky na jej implementáciu.
Spojené štáty zvažujú žiadosť Austrálie zrušiť stíhanie Juliana Assangea, uviedol americký prezident Joe Biden počas stretnutia s japonským premiérom Fumiom Kišidom. Zakladateľ servera WikiLeaks čelí obvineniam zo špionáže.
Assange je v britskom väzení, odkiaľ sa bráni americkej žiadosti o vydanie. V USA je obvinený v 17 prípadoch špionáže, pretože jeho server WikiLeaks zverejnil obrovské množstvo tajných amerických dokumentov.
Americkí žalobcovia vinia 52-ročného Assangea, že spravodajskej analytičke americkej armády Chelsei Manningovej pomáhal pri krádeži dokumentov, ktoré neskôr zverejnil.
Austrália tvrdí, že Spojené štáty používajú na Assangea a Manningovú dvojitý meter. Manningová bola pôvodne odsúdená na 35 rokov, americký prezident Barrack Obama jej trest skrátil na sedem rokov a v roku 2017 bola prepustená z väzenia.
Britský súd minulý mesiac rozhodol, že Assange môže byť do USA vydaný až keď americké úrady zaručia, že nebude odsúdený na trest smrti.
O post ústavného sudcu chce celkovo zabojovať päť uchádzačov. Parlamentný ústavnoprávny výbor ich začal v stredu vypočúvať v priestoroch Zimnej jazdiarne Bratislavského hradu. Parlament by mal na aprílovej schôdzi zvoliť dvoch kandidátov. Z nich si hlava štátu vyberie jedného, ktorého vymenuje za ústavného sudcu.
Grilovanie kandidátov trvalo niekoľko hodín. Každý z nich mal v úvode približne desať minút, počas ktorých predstavil svoje pracovné skúsenosti aj publikačnú činnosť. Potom nasledovali otázky poslancov parlamentu a zástupcu prezidentky Zuzany Čaputovej.
Jediným mužským kandidátom je Anton Dulak, ktorého navrhla dekanka Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. Odborník na občianske právo, v tejto oblasti sa autorsky podieľal na troch monografiách. Je členom vedeckej rady Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy. V minulosti vyučoval na viacerých právnických fakultách na Slovensku.
Na otázky členov výboru, zástupcu prezidentskej kancelárie a ďalších poslancov odpovedal takmer štyri hodiny. Ozrejmil, že na funkciu ústavného sudcu kandiduje už niekoľkýkrát.
Pri vypočutí Dulaka sa niektorí poslanci vrátili k situácii počas pandémie nového koronavírusu. Pýtali sa ho, aké opatrenia by sa dali urobiť, aby bol do budúcna systém nastavený efektívnejšie, a či by sa mal prijať takzvaný pandemický zákon.
"V spoločnosti prevláda názor, že legislatívou sa dá vyriešiť všetko," reagoval a dodal, že on si to nemyslí. Je podľa neho nereálne očakávať, že by prišiel zákon, ktorý vyrieši všetky životné situácie. Pripúšťa však, že by bolo dobré mať určitý zákon, ktorý by naznačoval, čo by sa malo, respektíve nemalo robiť v takýchto situáciách.
Dulak si nemyslí, že povinné očkovanie by sa malo ustanoviť právnym predpisom. S pojmom "povinné očkovanie" má problém, ale zdôrazňuje, že to neznamená, že je proti očkovaniu. Podľa neho by skôr mali kompetentné orgány ľudí presviedčať, v čom je očkovanie prínosom.
Nesúhlasí s tým, aby sa do Ústavy SR zasahovalo často. Za hlavný princíp v otázke ľudských práv Dulak považuje ochranu ľudského života a ľudskej dôstojnosti a jeho slobody v spoločnosti. "Všetko, čo to narušuje, je pre mňa neprijateľné," povedal.
Pri otázke slobody prejavu by sme mali byť podľa neho obozretní. Sloboda slova by sa mala brať ako základný princíp a akékoľvek obmedzenia ako výnimky, ktoré treba posudzovať.
Kandidát na sudcu ÚS SR Anton Dulak. Foto: Martin Baumann/TASR
Eurokomisia môže ešte Slovensku pre trestnú novelu zavariť
Ako druhá prišla na vypočutie kandidátka Martina Jánošíková, ktorú navrhol dekan Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V súčasnosti je riaditeľkou Ústavu medzinárodného práva a európskeho práva na rovnomennej fakulte. Zameriava sa na oblasť práva Európskej únie a vzájomnú interakciu s vnútroštátnym právom.
Na otázky o pandemickej legislatíve reagovala tým, že na situáciu takéhoto rozmeru sme neboli pripravení. "Môj názor bol trošku prísnejší, ako bol nakoniec prezentovaný v rozhodnutiach Ústavného súdu," uviedla.,
Zasahovať do základných ľudských práv prostredníctvom vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva nebolo podľa nej šťastné. Priestor na prípravu spoločnosti na možné ďalšie obdobné situácie vidí v parlamente.
Čo sa týka kompetencie predsedu parlamentu kedykoľvek ukončiť diskusiu v pléne, podľa Jánošíkovej by nebolo na škodu mať v ustanovení rokovacieho poriadku uvedené minimálne dôvody, pre ktoré môže predseda právomoc uplatniť.
Pri ústavných zmenách by nešla cestou zvýšenia počtu hlasov poslancov na ich prijatie.
Jánošíková sa dotkla aj výhrad Európskej komisie k veľkej novele Trestného zákona, najmä v súvislosti s európskou prokuratúrou. Tu by podľa nej mohlo zo strany eurokomisie dôjsť ku konaniu pre porušenie zmluvy. Vysvetlila, že konanie má niekoľko fáz a pred prípadnou žalobou je na rade fáza komunikácie.
"Je v rukách výkonnej moci, ako to vykomunikuje," dodala. Ak to nebude dostatočné, upozornila, že EK môže podať na Slovensko žalobu a následne by rozhodoval Európsky súdny dvor, či sme porušili podmienky na fungovanie európskych prokurátorov u nás.
Martina Jánošíková. Foto: Martin Baumann/TASR
Počet ústavných sudcov by sa mal zvýšiť
Tretiu v poradí poslanci vypočuli Michaelu Královú, ktorú navrhol poslanec parlamentu Roman Michelko (SNS). Právnickú prax vykonáva 19 rokov, sudkyňou je od roku 2008. Venuje sa rodinnoprávnej a občianskoprávnej agende.
Pôsobí na Krajskom súde v Bratislave. Poslanci sa jej pýtali na to, prečo ju do funkcie navrhol poslanec Michelko. "Bola to výlučne moja aktivita, aby som bola navrhnutá," uviedla a dodala, že oslovila preto známych a Michelko bol jediný, kto bol ochotný ju nominovať.
"Nepáči sa mi to, akým spôsobom Ústavný súd niekedy veľa napíše a nič nepovie," uviedla s tým, že niekedy v jednej konkrétnej veci zaujme Ústavný súd dva rôzne právne názory. Ako príklad toho, keď súd veľa napísal a nič nepovedal, uviedla, keď rozhodol o pozastavení účinnosti v časti novely Trestného zákona.
Králová by podporila zvýšenie počtu ústavných sudcov vzhľadom na veľký počet vecí, ktoré tento súd prejednáva. Nechať sa zaočkovať je podľa kandidátky každého osobná vec. Malo by to tak podľa nej zostať. Povedala, že povinné očkovanie môže byť na hrane súladu s ústavou. Nie je však proti povinnému očkovaniu.
Michaela Králová. Foto: Martin Baumann/TASR
Zvyšné dve kandidátky ústavnoprávny výbor vypočuje vo štvrtok. Líviu Trellovú navrhol dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Od roku 2008 pôsobí ako vysokoškolská pedagogička v odbore ústavné právo. Koncom roka 2019 sa stala externou poradkyňou sudcu na Ústavnom súde.
Kandidátku Zuzanu Pitoňákovú navrhol verejný ochranca práv. Od roku 2004 je advokátkou so zameraním na ochranu ľudských práv a základných slobôd. Právne zastupuje aj najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, ktoré si nedokážu pomôcť samé. Bola externou poradkyňou Ústavného súdu.
Laššáková sa vzdala funkcie vlani
Ústavný súd má aktuálne 12 členov z 13. Sudkyňa Jána Laššáková sa vzdala funkcie minulý rok začiatkom septembra. V tom čase mala 71 rokov. Funkčné obdobie ústavného sudcu je 12 rokov.
Do funkcie sudkyne ju vymenoval prezident Andrej Kiska v decembri 2017. Pôvodne bola poslankyňou za stranu Smer.
Zákon o rokovacom poriadku parlamentu hovorí, že voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu vyhlasuje predseda parlamentu bezodkladne po zániku funkcie sudcu. Parlament aktuálne zvolí dvoch kandidátov na sudcov, z ktorých prezident vymenuje sudcu Ústavného súdu.
Čaputová alebo Pellegrini?
Vtedajší predseda parlamentu Boris Kollár nechal proces vyhlásenia voľby kandidátov na nového sudcu na budúceho šéfa poslaneckej snemovne.
Opozíciaopakovane kritizovala predsedu parlamentu Petra Pellegriniho, že odďaľuje vyhlásenie voľby kandidátov na sudcu Ústavného súdu. SaS upozorňovala, že Pellegrini mal tak urobiť okamžite po zániku funkcie sudcu.
Poslankyňa Mária Kolíková (SaS) hovorila, že ide o politický zámer, aby až nový prezident menoval nástupcu Laššákovej „Chce si nechať priestor potenciálne sám pre seba ako budúci úspešný kandidát na prezidenta,“ argumentovala začiatkom tohto roka Kolíková.
Pellegrini napokon voľbu kandidátov vyhlásil 15. januára tohto roka. Je otázne, či parlament aj zvolí dvoch kandidátov na sudcu a či bude nového sudcu menovať ešte prezidentka Zuzana Čaputová.
Z vojenského hľadiska je Hamas porazený, no vojna v Pásme Gazy bude pokračovať, vyhlásil minister izraelského vojnového kabinetu Benny Ganc. "Vstúpime do Rafahu. Vrátime sa do Chán Júnisu... Budeme pôsobiť v Gaze všade tam, kde sú teroristické ciele," dodal.
"Jeho bojovníci sú eliminovaní, alebo sa schovávajú, jeho schopnosti sú odrezané. Budeme pokračovať v boji proti tomu, čo z neho zostalo," uviedol Ganc o palestínskych militantoch. Vyzdvihol vojenské schopnosti Izraela, prevyšujú podľa neho schopnosti všetkých regionálnych nepriateľov.
V meste Rafah na juhu palestínskej enklávy našlo po začiatku vojny v Pásme Gazy útočisko viac ako 1,5 milióna Palestínčanov.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu aj napriek medzinárodnej kritike tvrdí, že Izrael musí do Rafahu vyslať pozemné sily, pretože je to dôležité pre víťazstvo vo vojne s palestínskym hnutím Hamas.
Silnejší vietor môže v noci potrápiť najmä časť juhovýchodného Slovenska. Vydaná je výstraha prvého stupňa. Vo väčšine Košického kraja a v okresoch Prešov i Vranov nad Topľou platí výstraha pred vetrom do štvrtka do 6:00.
Vietor tam môže dosiahnuť priemernú rýchlosť 45 kilometrov za hodinu, v nárazoch od 65 do 85 kilometrov za hodinu. "Táto rýchlosť predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské aktivity. Predpokladaná rýchlosť vetra je v danej ročnej dobe a oblasti bežná," priblížil SHMÚ.
Viktor Orbán odcestoval na stretnutí lídrov kresťanskodemokratických strán z celého sveta. Maďarský premiér sa v Marakeši stretne aj so svojím marockým náprotivkom Azízom Achanúšom.
Uviedol to Orbánov hovorca Bertalan Havasi. Orbán je jedným z podpredsedov tejto organizácie, pripomenul Havasi.
Európsky parlament (EP) v stredu hlasoval za reformu azylového systému Európskej únie. Po rokoch diskusií a sporov tak poslanci schválili dohodnutý kompromis, ktorý výrazne sprísni súčasné predpisy týkajúce sa migrácie do EÚ.
Europoslanci schválili desať legislatívnych textov k reforme európskej migračnej a azylovej politiky dohodnutej s členskými štátmi EÚ vlani v decembri.
Nariadenie o riadení azylu a migrácie stanovuje, že krajinám EÚ, ktoré sú vystavené migračnému tlaku, pomôžu ostatné členské štáty buď premiestnením žiadateľov o azyl na svoje územie, finančnými príspevkami alebo prevádzkovou a technickou podporou. Zároveň sa aktualizujú dublinské pravidlá, teda kritériá stanovujúce, ktorý členský štát je zodpovedný za posudzovanie žiadostí o medzinárodnú ochranu.
Má za zabrániť zneužívaniu migrantov
Nariadením o krízových situáciách a vyššej moci sa stanovuje mechanizmus reakcie na náhly nárast počtu migrantov. Zaistí to podporu pre členské štáty, ktoré čelia výnimočnému prílevu migrantov. Nové pravidlá sa venujú aj "zneužívaniu" migrantov, čiže situácii, keď ich tretie krajiny alebo nepriateľské neštátne subjekty využívajú s cieľom destabilizovať EÚ.
Osoby, ktoré nespĺňajú podmienky na vstup do EÚ, budú pred vstupom podrobené preverovaciemu postupu vrátane identifikácie, zberu biometrických údajov a zdravotných a bezpečnostných kontrol počas najviac siedmich dní.
Europoslanci prijali aj nové pravidlá o centralizovanom systéme pre informácie o odsúdeniach (ECRIS-TCN).
Spoločný postup udeľovania a odnímania ochrany
V celej EÚ sa zavedie spoločný postup udeľovania a odnímania medzinárodnej ochrany. Vybavovanie žiadostí o azyl na hraniciach EÚ bude musieť byť v budúcnosti rýchlejšie, s kratšími lehotami v prípade nepodložených alebo neprípustných žiadostí.
Údaje o osobách neoprávnene prichádzajúcich do EÚ vrátane ich odtlačkov prstov a podôb tváre od šiestich rokov sa budú uchovávať vo vylepšenej databáze Eurodac.
Členské štáty budú musieť zabezpečiť rovnocenné normy prijímania žiadateľov o azyl, napríklad pokiaľ ide o bývanie, vzdelávanie či zdravotnú starostlivosť. Registrovaní žiadatelia o azyl budú môcť začať pracovať najneskôr šesť mesiacov po podaní žiadosti. Podmienky obmedzenia slobody pohybu sa budú regulovať s cieľom odradiť žiadateľov od sekundárnych pohybov po EÚ.
Podľa nového rámca pre presídľovanie a prijímanie osôb z humanitárnych dôvodov členské štáty dobrovoľne ponúknu, že budú prijímať utečencov uznaných OSN z tretích krajín, ktorí by cestovali na územie EÚ legálnym, organizovaným a bezpečným spôsobom.
Uvedený balík musia ešte formálne schváliť členské štáty a nové zákony nadobudnú účinnosť po ich zverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Začnú sa uplatňovať o dva roky.
Nemecký súd poslal muža do väzenia na 13 rokov za pokus zavraždiť svoju dcéru, 30-ročný otec pichol 1-ročnému dievčatku ortuť do nohy. Jeho staršia priateľka pôjde za mreže za spolupáchateľstvo na 12 rokov, rozsudok nie je právoplatný.
Muž z dediny Springe neďaleko Hannoveru sa chcel takto pomstiť bývalej priateľke, ktorá ho opustila krátko po narodení dcéry. Podľa obžaloby otec spolu s novou priateľkou vedeli, že otrava ortuťou nespôsobí okamžitú smrť, chceli dieťaťu spôsobiť čo najväčšiu bolesť.
Dieťa po vstreknutí ortute dostalo silnú infekciu a na celom tele sa objavili vyrážky. Lekári ortuť v tele dievčatka objavili náhodou počas tretej operácie. Obaja pred hannoverským súdom najskôr obvinenia odmietali, neskôr sa však ku spáchaniu skutku z júla minulého roka priznali.
Tohtoročné prezidentské voľby v Spojených štátoch môžu byť posledné demokratické, domnieva sa americká viceprezidentka Kamala Harrisová. Viacerí svetoví lídri podľa nej vyjadrili ohľadom nadchádzajúcej udalosti znepokojenie.
Harrisová to povedala v podcaste "I’ve Had It" s moderátorkami Jennifer Welchovou a Angie Sullivanovou. Hovorili o politike, najmä v spojitosti s volebným súbojom úradujúceho prezidenta Joea Bidena a Donalda Trumpa. Dotkli sa aj osobnosti exprezidenta Trumpa a jeho vyjadrení.
Sullivanová povedala, že nepokladá za zveličené tvrdenie, že tohtoročné voľby by mohli byť skutočne posledné demokratické. "Máte pravdu," odpovedala Harrisová.
Demokrat Biden a republikán Trump si už počas primárok svojich strán zabezpečili dostatok delegátov na získanie straníckej nominácie do novembrových prezidentských volieb. Vznikli tým podmienky pre prvé prezidentské "odvetné" voľby od roku 1956.
