Nemecko si v pondelok predvolalo iránskeho veľvyslanca. K takémuto kroku pristúpilo deň po tom, ako si Teherán predvolal nemeckého, francúzskeho a britského veľvyslanca v "v dôsledku nezodpovedných postojov istých predstaviteľov týchto krajín k reakcii Iránu na akcie sionistického režimu proti občanom aj záujmom našej krajiny".
"Iránsky veľvyslanec bol dnes ráno predvolaný na (nemecké) ministerstvo zahraničných vecí, pričom v súčasnosti s ním prebiehajú rozhovory," uviedol hovorca tohto rezortu na tlačovej konferencii, pričom nespresnil, čo presne sa s ambasádorom preberá.
Zuzana Čaputová odcestuje v utorok na rozlúčkovú návštevu Poľska. "Vo Varšave bude rokovať s prezidentom Andrzejom Dudom, ktorý jej pri tejto príležitosti odovzdá najvyššie poľské štátne vyznamenanie Rad Bielej orlice za rozvoj dobrých vzťahov medzi Slovenskom a Poľskom," uviedol hovorca prezidentky Martin Strižinec.
Spresnil, že prezidentka sa má stretnúť aj s predsedom Sejmu Szymonom Holowniom a predsedníčkou Senátu Malgorzatou Kidawovou-Bloňskou.
Strižinec zároveň avizoval, že vo Varšave má prezidentka položiť veniec k hrobu neznámeho vojaka a navštíviť aj jediné slovenské pamätné miesto spojené s protifašistickým odbojom a pamiatkou na slovenskú čatu Miroslava Iringha, ktorá bojovala vo Varšavskom povstaní.
Nadácia Zastavme korupciu podala podnet na preskúmanie majetkového priznania poslanca Petra Náhlika parlamentnému výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Dôvodom sú nedostatky v majetkovom priznaní, v ktorom najskôr zamlčal luxusnú vilu v bratislavskej Vrakuni a neskôr ju do priznania doplnil.
Nadácia ďalej informovala, že Náhlik (Hlas) rovnako neuvádza príjmy mimo verejnej funkcie napriek tomu, že bol zamestnaný vo svojej firme Talamone.
„Poslanec Náhlik cez svoje firmy ovláda miliónové majetky. Nenadobudol ich vďaka úspešnému fungovaniu svojich firiem. Tie často končia v stratách. Zdrojom sú hlavne dlhodobé dlhy, ktorých pôvod ostáva nevysvetlený. Ide o ďalšiu ukážku, že aktuálne majetkové priznania politikov nefungujú. Zoznam majetku, ku ktorému sa Náhlik oficiálne priznáva, je výrazne nižší oproti nehnuteľnostiam, na ktoré má dosah cez svoje firmy či za hranicami," vysvetľuje Zastavme korupciu.
Poslanec vo svojom majetkovom priznaní za rok 2022 priznal, že vlastní dva byty, jeden v centre Bratislavy s garážou a nebytovými priestormi, druhý byt sa nachádza v lokalite Punta, v chorvátskom letovisku Sukošan. Náhlik priznal aj podiel v piatich firmách, vlastníctvo akcií, finančnej hotovosti, ale aj poskytnutie pôžičiek.
„U firiem aj akcií sa však z priznaní vo všeobecnosti nedá zistiť, či ide o slovenské alebo zahraničné subjekty," priblížila nadácia. Zastavme korupciu na základe údajov z katastra zistila, že uplynulý rok pred Vianocami poslanec nadobudol ďalší rodinný dom v Šúrovciach v okrese Trnava.
Poslanec k tomu všetkému podľa nadácie vlastní aj takmer pätinu firmy, spoločne s ministrom financií Ladislavom Kamenickým (Smer), ktorá nesie názov Ixion a pôsobí v oblasti poradenstva pre podnikanie.
Ruský Gazprom poslal Španielsku druhú zásielku skvapalneného zemného plynu (LNG). Na export LNG, na rozdiel od iných surovín z Ruska, ako je napríklad ropa, sa západné sankcie nevzťahujú. Napriek tomu EÚ uvažovala, ako obmedziť dodávky tejto suroviny a znížiť príjmy Ruska z vývozu energetických komodít.
Nakoniec riešenie našla a Európsky parlament minulý týždeň odhlasoval možnosť zákazu dovozu LNG na národnej úrovni. Členské štáty budú môcť zabrániť ruským firmám rezervovať si kapacity infraštruktúry potrebnej na dodávku LNG do Európy.
Objem vývozu skvapalneného zemného plynu z Ruska do Európy sa totiž vlani zvýšil. Zatiaľ čo v roku 2021 (posledné celoročné údaje pred inváziou) dodalo Rusko do Európy približne 16 miliárd kubických metrov LNG, vlani to bolo 22 miliárd m3, ukázala analýza Európskej únie.
Čo sa týka najnovšej dodávky, tanker Cool Rover, ktorý naložil LNG z plávajúcej jednotky na skladovanie a spätné splyňovanie LNG Maršal Vasilevskij, doviezol surovinu do španielskeho LNG terminálu BBG v prístave Bilbao. Je to druhá dodávka LNG zo skvapalňovacieho závodu Portovaja za necelý mesiac. Prvý odoslal Gazprom koncom marca.
Prieskum: Rekreačný poukaz od zamestnávateľa chce tento rok využiť 35 percent zamestnaných Slovákov. Ďalších 26 percent túto možnosť zvažuje. Ak by sa poukaz stal prenosný na rodičov, až dve tretiny opýtaných by ich rodičom venovali.
Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky pre pracovnú agentúru Maxin´s Group.
"Kvalitný oddych je pre zamestnancov veľmi dôležitý a zavedenie príspevku na rekreáciu, ktorý hradí zamestnávateľ, tomu do istej miery pomohlo. Zároveň sa však ukazuje, že to pre zamestnancov nie je kľúčový benefit, na základe ktorého by si vyberali zamestnávateľa alebo ktorý považujú za odmenu za svoju prácu," uviedla generálna riaditeľka personálnej agentúry Maxin´s Group Katarína Garajová.
Tretina opýtaných (32 percent) v prieskume priznala, že rekreačné poukazy nevyužije, pretože im ich zamestnávateľ neposkytuje. Ďalších sedem percent respondentov podľa prieskumu nemá o tento druh zamestnaneckého benefitu záujem a nevyužíva ho.
Prieskum sa zaujímal aj o navrhovanú zmenu, a to rozšíriť možnosti pre zamestnanca venovať rekreačný poukaz svojim rodičom, o ktorej by sa malo v Národnej rade rokovať na aprílovej schôdzi. Ak by bola takáto možnosť, svoj poukaz by rodičom venovalo 40 percent opýtaných, ďalších 26 percent volilo odpoveď skôr áno.
Po takomto využití poukazu by skôr nesiahlo 12 percent opýtaných a rovnaký počet účastníkov prieskumu túto možnosť odmietlo.
Z prieskumu takisto vyplynulo, že väčšina zamestnancov (90 percent) si môže zvoliť ubytovanie, v ktorom chce stráviť dovolenku s využitím rekreačného poukazu. Iba 10 percent opýtaných musí využiť poukaz v rekreačných zariadeniach preferovaných zamestnávateľom.
"Spôsob využitia a uplatnenia rekreačného poukazu určuje legislatíva. Podľa nášho názoru by mal mať zamestnanec možnosť vybrať si, kde a s kým chce stráviť svoje voľno. Rekreačný poukaz sa dá navyše využiť aj na letný tábor pre deti," pripomenula Garajová.
Prieskum verejnej mienky sa uskutočnil od 4. do 9. apríla na vzorke 1 050 respondentov starších ako 18 rokov.
GEMER/MALOHONT - Občianske združenie (OZ) Gotická cesta po rokoch mení koncept tradičného podujatia Gotická cesta otvorená. Verejnosti počas neho sprístupňovalo stredoveké kostoly v regióne Gemer-Malohont. Už tento rok sa chce zamerať aj na málo známe sakrálne pamiatky z iných období, podujatie tak bude mať po novom prívlastok Zabudnuté dedičstvo. Pre TASR to za OZ uviedol Peter Palgut.
"Po siedmich rokoch podujatia Gotická cesta otvorená, kedy sme sa snažili poukazovať hlavne na najväčšie klenoty v regióne, chceme s prívlastkom Zabudnuté dedičstvo odštartovať novú éru a zamerať sa na ďalšie pamiatky, ktoré si vyžadujú pozornosť verejnosti," skonštatoval Palgut s tým, že podujatie bude naďalej približovať príbehy i problémy jednotlivých pamiatok.
Podujatie Gotická cesta otvorená v uplynulých rokoch ponúklo návštevníkom možnosť nahliadnuť do interiérov stredovekých kostolov v regióne Gemer-Malohont. Vďaka Značke Európske Dedičstvo, ktorou bolo v roku 2022 ocenených 12 kostolov s gotickými freskami, sa OZ v spolupráci s Banskobystrickým a Košickým samosprávnym krajom podarilo v kostoloch zaviesť stabilné otváracie hodiny.
Združenie preto mení koncept podujatia a pozornosť verejnosti chce upriamiť na ďalšie lokality v rámci regiónu.
"Chceme sa zamerať na pamiatky, ktoré nemusia byť vyslovene stredovekého charakteru, ale stále sú sakrálne a hlavne ohrozené a hovoria hlbší príbeh o celom regióne. V budúcnosti by sme chceli koncept rozvíjať aj tak, že budeme poukazovať na jednotlivé remeslá, ktoré sa využívajú pri obnove pamiatok," priblížil Palgut.
Podujatie Gotická cesta: Zabudnuté dedičstvo sa po prvýkrát uskutoční 10. augusta a návštevníkom predstaví málo známe kostoly v obciach Zacharovce, Brádno, Hostišovce a Kesovce. Okrem gotického kostola v Zacharovciach všetky postavili v 18. a 19. storočí.
"Napriek tomu, že sú mladšie, sú v značne zlom stave, niektoré až v ruinách," dodal Palgut s tým, že ku kostolom budú tradične vypravené aj autobusy, a to z Rimavskej Soboty a Rožňavy.
TRENČÍN – Vyšetrovateľ PZ z Trenčína vzniesol obvinenie 31- a 28-ročnému mužovi pre spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi.
„Na základe doteraz vykonaného vyšetrovania mal vyšetrovateľ PZ za dostatočne preukázané, že 31-ročný obvinený si najneskôr od decembra 2022 neoprávnene zadovažoval omamné a psychotropné látky, konkrétne pervitín, ktorý následne aj predával v meste Trenčín viacerým konzumentom," uviedla trenčianska krajská polícia na sociálnej sieti.
Polícia u tohto obvineného zaistila plastové vrecko a modrú striekačku s obsahom bielej kryštalickej látky. Podľa predbežného vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, zo zaisteného množstva by bolo možné pripraviť minimálne 29 jednotlivých dávok drogy.
„U 28-ročného obvineného bola zaistená červená kovová nádoba s obsahom bielej kryštalickej látky. Chemickou analýzou bola v tejto látke zistená prítomnosť pervitínu, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 500 jednotlivých dávok drogy, spôsobilej po aplikácii ovplyvniť psychiku užívateľa," doplnila polícia.
Vyšetrovateľ na oboch obvinených podal podnet na podanie návrhu na vzatie do väzby, o ktorom rozhodne súd v najbližších hodinách.
Polícia zhabala niekoľko dôkazov. Foto: Polícia SR - Trenčiansky kraj/FacebookMuži predávali drogy v Trenčíne. Foto: Polícia SR - Trenčiansky kraj/Facebook
Premiér Robert Fico a vicepremiér Peter Kmec skonštatovali, že s eurokomisiou vedú už len "technickú diskusiu" a pre novelu Trestného zákona a rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry nám nehrozí stopnutie európskych peňazí.
Premiér Fico (Smer) na pondelňajšej tlačovej konferencii uviedol, že úradnícka vláda Ľudovíta Ódora nepohla pri plnení míľnikov plánu obnovy "ani prstom".
Pripomenul, že podľa správy Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) úradníci a zástupcovia mimovládok v apríli minulého roku išli do Bruselu a žiadali, aby opozičným politikom zrušili účty na sociálnych sieťach či aby Ozbrojené sily SR kontrolovali priebeh septembrových volieb.
Podľa Fica je preto pochopiteľné, že keď sú dnes tí istí ľudia v opozičnej strane PS alebo kandidujú do europarlamentu, žiadajú európske inštitúcie, aby vláde stopla eurofondy. "Takto sa správajú ľudia, ktorí páchajú ekonomickú vlastizradu proti Slovensku," poznamenal.
Predseda vlády povedal, že vo veci novely Trestného zákona vláda s EÚ vedie už len "technickú diskusiu". Pripomenul, že Ústavný súd SR rozhodol iba o pozastavení účinnosti novely a koalícia čaká, ktoré časti považuje za protiústavné.
Pripomenul, že viaceré členské štáty nemajú špeciálnu prokuratúru a Česko sa vydáva podobnou cestou a v novej právnej úprave znižuje pri majetkových trestných činoch trestné sadzby alebo dáva podmienku a peňažné tresty.
Slovensku podľa neho nehrozí, že pre zrušenie špeciálnej prokuratúry prídeme o eurofondy či o šesť miliárd eur z plánu obnovy. "Žiadam opozíciu: prestaňte škodiť Slovensku v zahraničí," vyzval premiér.
Zdôraznil, že rezort spravodlivosti po doterajšom belgickom eurokomisárovi Didierovi Reyndersovi prevzala česká eurokomisárka Věra Jourová, ktorá koalíciu "miluje ako koza nôž", takže podľa neho "bude ešte veselo".
Robert Fico. Foto: Jakub Popelka/TASR
Podpredseda vlády Peter Kmec (Hlas) povedal, že Slovensko musí naplniť 222 míľnikov z plánu obnovy a strany PS a SaS do tejto ťažkej fázy miešajú politiku. "Máme podanú žiadosť o štvrtú platbu a pripravujeme žiadosť o piatu platbu," povedal s dôvetkom, že niektoré štáty ešte len žiadajú o druhú platbu. "V ničom nezaostávame," zhodnotil Kmec.
Žiadna iná krajina podľa vicepremiéra nekoná na európskej pôde takéto kroky proti koalícii, lebo to môže skomplikovať čerpanie eurofondov. "Už si to uvedomuje KDH, ktoré pripravuje list pre Európsku komisiu o tom, že u nás nedochádza k rušeniu právneho štátu," vyhlásil.
Kmec skonštatoval, že po zrušení špeciálnej prokuratúry bude na nekorupčné čerpanie európskych peňazí dohliadať ešte vyšší počet prokurátorov. "Prestaňte politizovať," odkázal opozícii. Dodal, že konanie vlády monitorujú rôzne inštitúcie vrátane Národnej implementačnej a koordinančnej autority (NIKA) a európskych audítorov.
PS: Iba vláda môže zabezpečiť, že neprídeme o eurofondy
Opozičné Progresívne Slovensko (PS) v pondelok vyzvalo premiéra a vládu, aby garantovali, že Slovensko bude môcť čerpať eurofondy aj na ďalšie roky.
"Jediný, kto môže zabezpečiť, aby Slovensko mohlo ďalej čerpať eurofondy, je Robert Fico a táto vláda. Je na ich politickej vôli, aby sa vysporiadali s výhradami, ktoré sú. To sa všetko dá urobiť, či už legislatívne, alebo na generálnej prokuratúre, a má to v moci okrem generálneho prokurátora Robert Fico a minister spravodlivosti. Vyzývam ich, či už ide o plán obnovy, alebo eurofondy, aby urobili všetko pre to, aby sa okamžite zamedzilo diskusiám, že môžeme o eurofondy prísť," uviedol predseda PS Michal Šimečka .
Podľa Šimečku EK požaduje garancie, že aj napriek zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry bude spravodlivosť fungovať naďalej. "Že všetky tie kauzy, aj tie minulé, ale potenciálne akékoľvek budúce, najmä tie týkajúce sa eurofondov, budú spravodlivo vyšetrené," pripomenul šéf PS.
Šimečka upozornil, že je na vláde, aby urobila potrebné zmeny a dala do súladu slovenskú legislatívu s európskym právom. "To nemôže robiť opozícia. Opozícia sa môže snažiť, môže k tomu prispieť, ja sám ponúkam vláde naše kontakty, naše skúsenosti, ale toto je na vláde," dodal Šimečka.
Otázky eurokomisie
Eurokomisia poslala 28. marca list vicepremiérovi Kmecovi, v ktorom ho žiada zodpovedať viacero otázok v súvislosti s plánom obnovy. V liste, ktorý zverejnil Denník N, sa píše, že útvary Komisie sa domnievajú, že rozpustenie Úradu špeciálnej prokuratúry a zmeny slovenského trestného práva, najmä skrátené tresty a premlčacie lehoty, majú vplyv na systém vnútornej kontroly Slovenska.
Komisia sa okrem iného pýta, aká je záruka, že špeciálni prokurátori z Úradu špeciálnej prokuratúry budú pokračovať v riešení existujúcich prípadov, kým nebudú vyriešené právoplatným rozsudkom aj po zrušení špeciálnej prokuratúry a či sa to bude vzťahovať aj na prípady, v ktorých sa začalo trestné stíhanie až do skončenia súdneho konania.
Parlament schválil zmeny v Trestnom zákone začiatkom februára. Mali priniesť zmierňovanie trestov pri majetkových trestných činoch, skracovanie lehôt ich premlčania. Spätne sa mali tiež otvárať dohody o vine a treste so spolupracujúcimi obvinenými. Ústavný súd účinnosť týchto ustanovení pozastavil, ale nie zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Ten zanikol od 20. marca.
Ruského disidenta Olega Orlova previezli do väzenského tábora v meste Samara. Orlov bol odsúdený na 2,5 roka väzenia za údajnú diskreditáciu ruskej armády.
Ľudskoprávne centrum Memorial, v ktorom 71-ročný Orlov pôsobil ako spolupredseda, doplnilo, že o jeho prevoze nebol informovaný ani jeho právnik či manželka. Nevedel o ňom vopred ani samotný Orlov, ktorý údajne nemal čas zbaliť si veci a pripraviť sa na prevoz.
Momentálne je Orlov vo vyšetrovacej väznici č. 1 v Samare na juhovýchode európskej časti Ruska, pričom stále nevie, či toto je konečný cieľ jeho prevozu. Nie je známy ani Orlovov zdravotný stav, ktorý sa vo väzení pre časté prechladnutia prudko zhoršil. Orlov napríklad začal mať problémy so sluchom.
Orlov – ako mnoho iných odsúdených v Rusku – bol premiestnený do väzenského tábora pred tým, ako rozsudok nadobudol platnosť. Orlovova právnička Katerina Tertuchinová upozornila, že ide o nezákonnú prax, ktorá sa však uplatňuje na mnohých väzňoch.
"Je to prinajmenšom porušenie práva na obhajobu a porušenie prezumpcie neviny," uviedla. Dodala, že Orlov sa teraz nemôže stretávať ani s ňou, aby sa pripravili na odvolacie konanie. Upozornila, že Orlov vo väzení nedostáva "normálne jedlo, lekársku starostlivosť a nemá žiadne spojenie s príbuznými".
Premiér Fico zopakoval, že plne rešpektuje právo strany Hlas na nomináciu predsedu parlamentu. Nepovedal explicitne, či podporuje nomináciu Richarda Rašiho a dodal, že touto otázkou sa bude koalícia zaoberať až po voľbách do Európskeho parlamentu.
Robert Fico si stojí za tým, že pre stabilitu a silu vládnej koalície by bolo dobré aj iné riešenie, ktoré načrtol už cez víkend v relácii Sobotné dialógy. Vtedy predseda vlády povedal, že najlepšie by bolo, keby sa šéfom Národnej rady stal Andrej Danko.
Fico deklaroval, že o Rašiho nominácii vedel "už dávnejšie".
Ruský región Novosibirsk zakázal migrantom šoférovať taxíky. Podľa dekrétu, ktorý v pondelok podpísal guvernér Andrej Travnikov, v Novosibirsku začne platiť povinnosť do 60 dní prepustiť migrantov, ktorí šoférujú taxíky alebo predávajú tabakové výrobky a sladené nápoje.
Opatrenie prichádza v čase rastúceho tlaku na zahraničných pracovníkov – väčšinou zo Strednej Ázie – po celom Rusku po minulomesačnom smrtiacom útoku na koncertnú sálu pri Moskve. Štyria podozriví ozbrojenci sú údajne občanmi Tadžikistanu.
Pri búrkach v Pakistane zahynulo od piatka najmenej 41 ľudí, z nich 28 zabili blesky, informovali v pondelok tamojšie úrady.
Najviac obetí zaznamenali v Pandžábe, najväčšej a najľudnatejšej pakistanskej provincii. Blesky tu v priebehu troch dní zabili približne 21 ľudí. Najmenej osem ľudí zahynulo v provincii Balúčistán. V pondelok tam zavreli školy. Úrady zároveň varujú pred zosuvmi pôdy a prívalovými povodňami, pretože v najbližších dňoch očakávajú meteorológovia ďalšie dažde.
Väčší výskyt bleskov pripisuje predseda Pakistanskej ľudovej strany Bilával Bhuttó Zardárí klimatickej zmene. Pakistan je čoraz viac vystavený nepredvídateľným výkyvom počasia, ako aj často ničivým monzúnovým dažďom, ktoré zvyčajne prichádzajú v júli.
Žiadny členský štát EÚ nerobí takéto bezcharakterné kroky v Európskom parlamente voči svojej krajine, podotkol vicepremiér pre plán obnovy Peter Kmec na adresu opozičných europoslancov. Tí podľa neho netrestajú vládu, ale občanov a regióny, pretože komplikujú čerpanie eurofondov.
Kmec povedal, že by mali „skončiť snahy PS a SaS prezentovať Slovensko zo strany prezumpcie viny“. Vyzdvihol, že túto skutočnosť si už uvedomuje predovšetkým opozičné KDH.
Takmer 60 percent Čechov si myslí, že Česko prijalo viac ukrajinských utečencov, než je krajina schopná zvládnuť. Zároveň sa však zvýšil počet ľudí, podľa ktorých sa týchto utečencov darí začleniť do spoločnosti. Vyplýva to z prieskumu Centra pre výskum verejnej mienky (CVVM), ktorý je súčasťou Sociologického ústavu Akadémie vied (AV) ČR.
O vývoj situácie súvisiacej s utečencami z Ukrajiny sa podľa výsledkov prieskumu aktuálne zaujíma 40 percent českých občanov. CVVM pripomenulo, že niekoľko mesiacov po začiatku invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 sa záujem pohyboval na úrovni 66 percent.
Hoci 59 percent respondentov uviedlo, že ČR prijala príliš veľa utečencov, zároveň sa v medziročnom porovnaní zvýšil počet ľudí, ktorí ich začleňovanie do spoločnosti hodnotia kladne. V porovnaní s prieskumom z leta 2023 sa ich podiel zvýšil o deväť percent na súčasných 55 percent.
Približne desatina občanov je za to, aby sa ukrajinskí utečenci v ČR usídlili natrvalo, 60 percent uprednostňuje len dočasné prijatie. Viac než štvrtina si myslí, že by Česko nemalo utečencov z Ukrajiny prijímať vôbec.
Respondenti, podľa ktorých Česko prijalo oveľa viac utečencov, než je zvládnuteľné, sú podľa CVVM častejšie ľudia so základným vzdelaním či strednou školou bez maturity, nespokojní so svojím životom a s politickou situáciou.
Do prieskumu CVVM, ktorý sa uskutočnil od 26. januára do 11. marca, sa zapojilo 966 respondentov.
Od mája sa zruší poskytovanie zubných benefitov v zdravotných poisťovniach. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že benefit splnil svoj edukačný účel a je potrebné hľadať nové benefity.
"Edukačný potenciál zvyšovania preventívnych prehliadok prostredníctvom zubného benefitu sa vyčerpal, je potrebné ho prehodnotiť a nájsť nové verzie benefitov, ktoré budú zacielené na prevenciu," uviedla ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas).
Poskytovanie benefitu v súčasnej podobe bude ukončené koncom apríla. "Do tohto dátumu platia individuálne kritériá jednotlivých zdravotných poisťovní pre preplatenie benefitu. Súvisiace žiadosti, ktoré spĺňajú všetky kritériá stanovené príslušnou zdravotnou poisťovňou, budú riadne vybavené," vysvetlilo ministerstvo. Zdroje, ktoré mali zdravotné poisťovne plánované využiť na úhradu zubného benefitu do konca roku 2024, budú presunuté na úhradu inej potrebnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti.
Rezort ozrejmil, že revíziu benefitov navrhol po konzultácii s Ministerstvom financií SR. "Benefity sú financované z toho istého zdroja ako aj zdravotná starostlivosť, to znamená zo zdravotných odvodov a platieb za poistencov štátu. Je preto dôležité, aby uvedené zdroje prinášali maximálnu hodnotu za peniaze pre pacienta," poznamenal.
Výkonná riaditeľka Asociácie zdravotných poisťovní SR Dajana Petríková deklarovala, že každá zdravotná poisťovňa pracuje na príprave nových benefitov. "Je zrejmé, že zubný benefit naplnil svoj účel a jeho potenciál ďalej zvyšovať účasť na preventívnych prehliadkach sa už vyčerpal. Môžem vás však uistiť, že každá zdravotná poisťovňa pracuje na príprave svojich nových užitočných benefitov pre svojich poistencov," uviedla.
„Takto sa správajú ľudia, ktorí páchajú ekonomickú vlastizradu“ voči Slovensku, povedal Robert Fico na margo opozície, ktorá podľa neho žiada od inštitúcií Európskej únie pozastavenie eurofondov a peňazí z plánu obnovy pre Slovensko.
„Tie peniaze zoberú ľuďom,“ argumentoval premiér s tým, že ak by EÚ stopla Slovensku čerpanie peňazí, chýbali by predovšetkým občanom alebo vyšším územným celkom.
Podľa Fica predstavitelia opozície na pôde EÚ „brýzgajú na vlastnú krajinu“ a sami si tlieskajú v pléne prázdneho europarlamentu.
"Toto robia na 24-hodinovej báze," vyhlásil predseda vlády s tým, že "len zle robia".
Na čele všetkého je podľa neho bývalý premiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor, ktorý v čase svojho úradovania "nič nerobil" a teraz vedie kandidátnu listinu Progresívneho Slovenska vo voľbách do Európskeho parlamentu.
Európa v roku 2023 odstránila rekordný počet riečnych bariér. Pomohla tak obnoviť narušené vodné toky do ich prirodzeného stavu.
Podľa údajov, ktoré zostavila organizácia Dam Removal Europe, bolo v minulom roku z európskych riek odstránených takmer 500 bariér, čo je o 50 percent viac ako rok predtým. Najviac bariér odstránilo Francúzsko (156), za ním nasledujú Španielsko, Švédsko a Dánsko. Spojené kráľovstvo odstránilo 36 bariér, uvádza sa v správe.
"Je úžasné, že sme svedkami ďalšieho rekordného roku v odstraňovaní priehrad na európskych riekach," povedal Herman Wanningen, riaditeľ Svetovej nadácie pre migráciu rýb a spoluzakladateľ organizácie Dam Removal Europe.
Európske rieky boli v minulosti rozčlenené priehradami, priepustmi, priehradkami a brodmi, z ktorých mnohé už nie sú potrebné. Podľa správy je približne 150.000 z 1,2 milióna bariér na európskych vodných tokoch zastaraných a pravdepodobne nebezpečných. V súvislosti s riečnymi bariérami v Európe od roku 2000 zdokumentovali 113 úmrtí.
Prepojenie riek pomáha voľne žijúcim živočíchom putovať a migrujúcim rybám umožňuje dostať sa do miest rozmnožovania. Odstránenie priehrad tiež umožňuje, aby sa hladina vody počas roka menila, čo môže spôsobiť zmeny biotopov, ktoré zvyšujú rozmanitosť rastlín a živočíchov.
Predchádzajúce vlády sa k plánu obnovy stavali ako „lenivé vši a nerobili nič“, povedal Robert Fico v reakcii na vystúpenia opozície počas pondelka. Poukázal predovšetkým na úradnícku vládu Ľudovíta Ódora, ktorá pri pláne obnovy podľa neho "nepohla ani prstom".
Premiér Fico počas tlačového brífingu hovoril "o nezmyslených míľnikoch a cieľoch" predošlej úradníckej vlády, ktorými spôsobila problémy v súčasnosti. Peniaze z plánu obnovy totiž musia byť minuté do polovice roku 2026, pripomenul Fico.
Proiránske šiitské hnutie Hizballáh sa hlási k útoku na skupinu izraelských vojakov pohybujúcich sa údajne už na území Libanonu.
Izraelská armáda uviedla, že pri explózii v oblasti severnej hranice Izraela sa zranili štyria izraelskí vojaci. Izrael nespresnil, na ktorej strane hranice sa jeho vojaci nachádzali - či na libanonskej alebo izraelskej.
Rusko upozornilo, že hladina vody v zaplavených oblastiach v strednej časti krajiny zrejme ešte stúpne. Úrady vo viacerých oblastiach odporučili evakuáciu obyvateľstva.
Záplavy postihli oblasti na západnej Sibíri a na Urale, ale aj susediaci Kazachstan. Tisíce ľudí museli opustiť svoje domovy.
V niektorých oblastiach vrátane najviac postihnutej Orenburskej však voda poklesla. Hladiny stúpajú v Kurganskej a Ťumenskej oblasti.
Úrady v Ťumenskej oblasti uviedli, že evakuovali osem dedín z dôvodu stúpajúcej hladiny rieky Tobol. Upozornili, že prudko stúpa aj hladina rieky Išim. Oblastný gubernátor Alexandr Moor uviedol, že úrady zvažujú nútenú evakuáciu
MICHALOVCE - Zemplínske múzeum v Michalovciach predstaví jedinečnú zbierku váh. Kuchynské váhy sú zo súkromnej zbierky Rudolfa Repického a predstavujú historický prierez ich vývoja.
Ako informovala riaditeľka múzea Stanislava Rovňáková, vernisáž sa uskutoční v utorok 16. apríla.
Rovňáková doplnila, že zberateľ vlastní vyše 300 kuchynských váh: „Z nich majú viaceré zámožný pôvod, keďže pochádzajú aj od šľachtických maďarských rodín. Tešíme sa, že môžeme zrealizovať výstavu takejto rozsiahlej zbierky a oceniť tak zanietenosť a zberateľskú vášeň Rudolfa Repického.“
Podľa Rovňákovej táto výstava zároveň ponúka možnosť návštevníkom oboznámiť sa s typmi kuchynských váh, aké doposiaľ nevideli.
Repický je rodák z Michaloviec, zberateľstvu a obnove historických kuchynských váh sa venuje dlhodobo. Rovňáková dodala, že k zaujímavému koníčku ho doviedol objav starej kuchynskej váhy, ktorú našiel u starých rodičov. Zbierku obohacuje získavaním váh z bazárov a búrz.
Výstava bude sprístupnená v západnom krídle Zemplínskeho múzea. Dostupná verejnosti bude do 9. júna.
RUŽOMBEROK – Diaľničný úsek pri Ružomberku plánujú odovzdať do užívania motoristom do konca roka 2025. Po kontrolnom dni na stavbe D1 Hubová – Ivachnová to v pondelok oznámil minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD).
Zhodnotil, že s intenzitou prác je spokojný. „Naposledy sme tu boli pred pol rokom a je tu viditeľný posun dopredu. Termín dostavby stále držíme do konca roka 2025. Samozrejme, budeme zhotoviteľovi vďační za každý jeden týždeň, ktorý nám to dajú do užívania skôr. Som spokojný s intenzitou prác aj s náladou, ktorá na stavbe panuje," uviedol Ráž.
Po počiatočných problémoch, zosuvoch a ďalších komplikáciách tak podľa ministra konečne ide stavba správnou cestou. Šéf rezortu dopravy zároveň informoval, že v tuneli Čebrať, ktorý je súčasťou diaľničného úseku, je už dokončené sekundárne ostenie.
Aktuálne montujú konzoly na ukotvenie technologických zariadení. Na celej stavbe robí denne zhruba 500 pracovníkov. Predseda predstavenstva Váhostavu Jiří Skuhra potvrdil, že stavebné práce idú v plnom tempe. Poznamenal, že budú robiť všetko pre to, aby termín dostavby o pár týždňov skrátili.
Podľa generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti Filipa Macháčka stavba napreduje aj vďaka tomu, že na nej pracuje dostatočný počet ľudí. „Zatiaľ to ide podľa našich predstáv," zhodnotil. Liptovská stavba diaľnice D1 bude mať dĺžku 14,92 kilometra.
Vytvorí obchvat mesta Ružomberok a po dobudovaní sa napojí na štvorprúdovú diaľnicu do Košíc. Diaľnica pri Ružomberku ušetrí motoristom 16 minút v porovnaní s jazdou po ceste prvej triedy.
TRNAVA – Trnavskí policajti riešia hrôzostrašný čin, pri ktorom rodičia týrali svoje štyri deti. Rodičia deti bili reťazami, zamykali ich a držali o hlade.
Trest odňatia slobody až na 15 rokov hrozí rodičom štyroch detí z okresu Trnava, ktorí ich dlhodobo týrali. Na prípad upozornila škola, ktorá spozorovala na tele najstaršieho 12-ročného syna stopy po bití reťazou a modriny.
Otec a matka boli podľa krajskej policajnej hovorkyne v Trnave Márie Linkešovej eskortovaní do ústavu na výkon väzby a deti im boli odobraté.
Prípad vyšetruje polícia ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby závažnejším spôsobom konania, formou spolupáchateľstva.
„Pri výsluchu chlapca policajti zistili, že k bitkám dochádzalo minimálne od roku 2020 a aj trikrát do týždňa, pričom otec ho bil reťazou, remeňom a rukou. Spolu s ostatnými súrodencami vo veku osem, päť a tri roky ho zamykal v izbách na zámok," opísala Linkešová.
Zámky našli policajti aj na chladničke. „Ak deti neposlúchali, nedostali jesť aj 24 hodín a počas tejto doby zažívali, že kým ony hladovali, rodičia pred nimi jedli a provokovali ich," uviedla hovorkyňa.
Hoci k bitkám malo dochádzať najmä zo strany otca, matka mu v tom nebránila. „Konanie rodičov sa na deťoch podpísalo nielen na fyzickom, ale aj psychickom zdraví," konštatovala Linkešová.
Ihneď po oznámení školy kontaktovali vyšetrovatelia aj pracovníkov sociálnej právnej kurately a po súhlase prokurátora polícia zadržala 32-ročnú matku a 47-ročného otca.
Staršie tri deti boli umiestnené do detského domova a najmladší trojročný chlapček bude pravdepodobne umiestnený do profesionálnej rodiny.
Polícia v danej súvislosti upozorňuje, že v zmysle zákona o rodine rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývoj dieťaťa.
Zdravotné poisťovne vlani uhradili svojim poistencom benefity vo výške 60,8 milióna eur. Výdavky na benefity každoročne stúpajú.
Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) vlani za benefity uhradila vyše 28,6 milióna eur, súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera vyše 20,3 milióna eur a súkromná Union zdravotná poisťovňa viac ako 11,8 milióna eur.
Najviac zdravotné poisťovne vynaložili na zubné ošetrenia a dentálnu hygienu (45,8 milióna eur). Ďalšími najrozšírenejšími benefitmi boli príspevky na lieky (5,5 milióna eur) a očné vyšetrenia, respektíve očné zdravotné pomôcky (4,5 milióna eur).
"Kým v roku 2021 vynaložili všetky zdravotné poisťovne na benefity sumu takmer 29 miliónov eur a v roku 2022 sumu viac ako 44 miliónov eur, tak v roku 2023 to bolo už viac ako 60 miliónov eur," ozrejmil Úrad pre dohľad nad zdrvotnou starostlivosťou.
Zdôraznil, že ide o úhrady z verejného zdravotného poistenia.
"Vzhľadom na to, že na benefity zdravotných poisťovní sa skladajú všetci poistenci, ale reálne ich využíva len časť z nich, je tu legitímna otázka, či by sa nemali nastaviť pravidlá tak, aby boli odmeňovaní všetci poistenci, ktorí vedú zdravý spôsob života a nevyužívajú zdravotnú starostlivosť," povedal predseda úradu Michal Palkovič.
Sľubný vývoj v oblasti inflácie aj ekonomiky otvára dvere k prvému zníženiu sadzieb Európskej centrálnej banky za takmer päť rokov, a to na jej najbližšom zasadnutí v júni. Uviedol to guvernér Národnej banky Slovenska a člen Rady guvernérov ECB Peter Kažimír.
Zároveň však upozornil, že postup ECB v ďalších mesiacoch je otvorený a bude závisieť od aktuálnej situácie.
"Vo svetle zlepšujúcich sa ekonomických ukazovateľov je jún vhodnou príležitosťou prehodnotiť nastavenie menovej politiky," zhodnotil Kažimír. Povzbudivé podľa neho je, že inflácia potvrdzuje trvalý ústup z predošlých vysokých úrovní. Tempo jej poklesu síce v tomto roku nebude také dynamické ako v tom minulom, ale ide želaným smerom.
"Doteraz nás vysoká miera inflácie nútila byť veľmi prísni a udržiavať kľúčové úrokové sadzby na rekordných maximách. Tento príbeh sa pomaly, ale isto končí. Súčasná situácia posilnená prichádzajúcimi údajmi naznačuje, že by sme mohli začať postupne uvoľňovať opraty. Ekonomické oživenie naberá na obrátkach a v druhej polovici roka sa ešte zrýchli," avizoval Kažimír.
To však podľa neho automaticky neznamená koniec obozretnosti zo strany ECB. Aj po prvom znížení sadzieb zostane jej menová politika reštriktívna. "Sú tu stále riziká a tie musíme aj naďalej ostro sledovať. Náhly nárast inflácie, pokles rastu svetovej ekonomiky, prípadne výrazná zmena v spotrebiteľskom správaní nám môžu skomplikovať život," upozornil.
Guvernéri si preto potrebujú nechať manévrovací priestor a zostať flexibilní. Postupovať budú na základe prichádzajúcich informácií o vývoji ekonomiky.
Prichádzajúce uvoľňovanie menovej politiky tak podľa Kažimíra neznamená, že sa sadzby ECB musia automaticky znižovať na každom jej rokovaní. Smerodajný bude budúci vývoj ekonomiky.
"Povedzme si to jasne: to, čo sa bude diať v mesiacoch po júni, sa ešte len uvidí. Nebudeme sa k ničomu zaväzovať. Zachováme si obozretnosť a pokoj, pripravení reagovať na výzvy a riziká. Toto je nevyhnutné," podčiarkol Kažimír.
Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková, šéf európskej zahraničnej politiky Josep Borrell a hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa zhodujú na potrebe upokojiť situáciu medzi Iránom a Izraelom.
Izrael musí pri reakcii na masívny vzdušný útok Iránu dodržiavať medzinárodné právo, vyhlásila v pondelok nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková. „Právo na sebaobranu znamená obranu proti útoku. Odveta nie je kategóriou medzinárodného práva,“ povedala Baerbocková v odpovedi na otázku novinára, či má Izrael právo na odvetu.
„Táto eskalácia však zároveň ukázala, že región stojí pri Izraeli, keď ide o obmedzenie nebezpečného správania Iránu. Irán je izolovaný,“ povedala Baerbocková na stretnutí v Paríži.
„Izrael zvíťazil obranným spôsobom vďaka svojej silnej protivzdušnej obrane, ako aj vďaka odvážnemu zásahu USA, Británie a arabských štátov. Toto obranné víťazstvo sa teraz musí zabezpečiť diplomaticky. Našou prioritou musí byť zabránenie požiaru v regióne,“ pokračovala ministerka.
Nemecká ministerka zahraničných vecí v nedeľu vyzvala na prísnejšie sankcie voči Iránu. „Som rozhodne za rozšírenie sankcií voči Iránu, pretože sme svedkami toho, aké nebezpečné sú jeho činy v súčasnosti,“ uviedla Baerbocková pre nemeckú verejnoprávnu stanicu ARD.
Aj šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell vyzval na deeskaláciu konfliktu medzi Izraelom a Iránom. „Sme na okraji útesu a musíme sa odtiaľ dostať preč,“ uviedol Borrell pre španielsku rozhlasovú stanicu Onda Cero. „Musíme stúpiť na brzdy,“ dodal.
Borrell uviedol, že očakáva od Izraela reakciu na tento bezprecedentný útok, no dúfa, že neprispeje k ďalšej eskalácii. V izraelskej pravicovej vládnej koalícii podľa Borrella panujú hlboké rozdiely medzi zástancami tvrdej línie, ktorí chcú neľútostnú odvetu, a umiernenejšou frakciou. Táto frakcia chce taktiež podniknuť odvetné opatrenia, ale podľa Borrella nie spôsobom „odpoveď za odpoveď“.
Šéf európskej diplomacie v nedeľu telefonoval s iránskym ministrom zahraničných vecí Hosejnom Amírom Abdollahjánom. Podľa Borrella Európska únia potrebuje mať čo možno najlepšie vzťahy s Iránom aj napriek sankciám uvaleným na islamskú republiku za jej sporný jadrový program a iné záležitosti. „Je v záujme všetkých, aby sa z Iránu nestala jadrová veľmoc a aby sa Blízky východ upokojil,“ uviedol Borrell.
Josep Borell. Foto: TASR/AP
Aj Rusko je mimoriadne znepokojené nárastom napätia na Blízkom východe po víkendovom útoku Iránu na Izrael. Vyhlásil to v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
„Sme mimoriadne znepokojení eskaláciou napätia v tomto regióne. Tamojšie krajiny vyzývame na zdržanlivosť,“ uviedol Peskov. „Ďalšia eskalácia nie je v ničom záujme. Preto sme zástancami toho, že všetky nezhody by sa mali riešiť výlučne politickými a diplomatickými metódami,“ uviedol Peskov.
Rusko sa zdržuje verejnej kritiky svojho spojenca Iránu za útok. V nedeľu Moskva poukázala na vyjadrenia Teheránu, podľa ktorých bol útok podniknutý v rámci práva na sebaobranu.
Rusko pritom už skôr odsúdilo útok na iránske veľvyslanectvo v Damasku zo začiatku apríla, ku ktorému sa však Izrael nepriznal.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v nedeľu tiež telefonoval so svojím iránskym náprotivkom Hosejnom Amírom Abdollahjánom.
Macronova výzva na izoláciu Iránu, a nie na eskaláciu situácie
Americký prezident Joe Biden už v noci po útoku vyslovil izraelskému premiérovi Netanjahuovi svoju podporu, ale Spojené štáty sa nezúčastnia na žiadnej izraelskej protiofenzíve proti Iránu, uviedli americkí predstavitelia.
Severoatlantická aliancia sa k útoku vyjadrila podobne. „Odsudzujeme nočnú eskaláciu zo strany Iránu, vyzývame na zdržanlivosť a pozorne sledujeme vývoj situácie. Je nevyhnutné, aby sa konflikt na Blízkom východe nevymkol spod kontroly,“ uviedla hovorkyňa NATO Farah Dakhlallahová.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval Izrael, aby sa zameral na izoláciu Iránu, a nie na eskaláciu situácie. Nemecký kancelár Olaf Scholz varoval Irán, aby nevykonával ďalšie útoky a povedal, že k deeskalácii musí prispieť aj Izrael.
Víkendový vojenský útok Iránu, pri ktorom bolo použitých viac ako 300 rakiet a bezpilotných lietadiel, spôsobil Izraelu len mierne škody. Väčšinu z nich zostrelil izraelský obranný systém Iron Dome s pomocou USA, Británie, Francúzska a Jordánska.
Novou šéfkou Slovenskej inšpekcie životného prostredia sa stala Anna Calpašová. Dlhoročnú odborníčku na správne konania v oblasti životného prostredia uviedol v pondelok do funkcie generálny tajomník služobného úradu envirorezortu Marek Chovan.
Nová generálna riaditeľka SIŽP je podľa ministerstva životného prostredia skúsenou odborníčkou, "ktorá v minulosti pôsobila na rôznych riadiacich pozíciách v oblasti tvorby a ochrany životného prostredia na komunálnej úrovni".
Calpašovej ambíciou bude "pokračovať v profesionalizácii inšpekcie životného prostredia a administratívnom zjednodušovaní procesov, ktoré prinesú lepšiu efektivitu vykonávania štátneho dozoru vo veciach starostlivosti o životné prostredie".
Doterajšia generálna riaditeľka SIŽP Katarína Jankovičová sa vracia na ministerstvo životného prostredia, kde bude pôsobiť vo funkcii generálnej riaditeľky sekcie posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Peňažný príspevok na opatrovanie detí s ťažkým zdravotným postihnutím by sa mohol zvýšiť o 200 eur, teda zo 100 na 300 eur. Vyplýva to z novely zákona, ktorej návrh predložila na rokovanie parlamentu skupina opozičných poslancov.
"Rozdiel oproti súčasnej právnej úprave spočíva v tom, že sa strojnásobuje príspevok na opatrovanie v prípade opatrovania fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ak ide o dieťa alebo viacero nezaopatrených detí. Pre vylúčenie pochybností návrhom zákona sa nezasahuje do základnej výšky príspevku na opatrovanie," spresnili predkladatelia.
Zdôraznili, že opatrovanie zdravotne znevýhodnených osôb je dôležitou a citlivou témou, ktorá si vyžaduje nielen pochopenie ich individuálnych potrieb osobitne, ak ide o deti, ale aj potrieb osôb, ktoré sa o takéto deti starajú, a ich primeranú podporu zo strany štátu a spoločnosti.
Rodičia detí so zdravotným znevýhodnením podľa poslancov potrebujú viac finančných prostriedkov na zabezpečenie špeciálnej starostlivosti, liečby, terapií či pomôcok, čo nepochybne má výrazný dosah na rodinný rozpočet. Počet osôb s preukazom ŤZP je približne 400-tisíc, teda viac ako sedem percent populácie Slovenska.
Predkladatelia podčiarkli, že počet poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie je podľa poslednej štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny 68 688 (február 2024), teda menej než pätina z celkového počtu držiteľov preukazu ŤZP.
Oficiálna štatistika neuvádza, koľko opatrovaných osôb z tohto počtu sú deti. "Môžeme predpokladať, že ide o menšinu z celkového počtu opatrovaných osôb," dodali poslanci Národnej rady.
Správa TANAP-u intenzívne rokuje s envirorezortom, aby sa mohlo začať so sanáciou úseku červeno značeného turistického chodníka vo Vysokých Tatrách. Časť chodníka sa v novembri blízko Hrebienka zosunula, vo Vysokých Tatrách tak vyhlásili mimoriadnu situáciu.
„Najvyššou prioritou Správy TANAP-u je ochrana zdravia a života návštevníkov, ktorí úsek červeného turistického značeného chodníka budú používať. Aj z tohto dôvodu je táto časť trasy v miestach zosuvu momentálne uzavretá,“ potvrdila Nina Obžutová z komunikačného oddelenia správy národného parku.
Prechod daným úsekom Tatranskej magistrály po zosuve totiž predstavuje riziko priameho ohrozenia zdravia a života turistov.
Správa národného parku síce s rezortom o možnej sanácii rokuje, ide však podľa nej o zdĺhavý proces, ktorý nie je možné urýchliť. „Správa TANAP-u si uvedomuje, že tento konkrétny úsek chodníka má neoceniteľné využitie pre horských záchranárov v tom, že urýchľuje a uľahčuje ich presun k zraneným, a zároveň ide o veľmi turisticky frekventované miesto. Veľmi nám záleží na ochrane zdravia a života ľudí, a preto všetko úsilie Správy TANAP-u smeruje k čo najskoršiemu možnému riešeniu,“ poznamenala Obžutová.
Na mieste zosuvu pracovníci Strediska starostlivosti o turistickú infraštruktúru zo Správy TANAP-u v novembri umiestnili drevenú závoru a tabuľu upozorňujúcu na uzavretie chodníka. Obchádzka vedie z Hrebienka po zelenej značke okolo Bilíkovej chaty a Vodopádov Studeného potoka. Turistom sa tak túra predĺži približne o pätnásť minút. Nie všetci z nich však zákaz rešpektujú. „Ľudia na chodník vstupujú a tabule aj závora boli už niekoľkokrát poškodené,“ skonštatovala Obžutová.
Primátor Tatier Jozef Štefaňák verí, že problém sa podarí vyriešiť čo najskôr. Mesto sa podľa jeho slov intenzívne pripravuje na letnú sezónu, a zosunutú časť chodníka vníma ako problém. „Boli sme rokovať na TANAP-e, aby sme turistom umožnili čo najjednoduchší a nerušený prístup k turistickým chodníkom, preberali sme to s vedením,“ povedal.
Věra Jourová v pondelok oznámila, že dočasne preberá rezort spravodlivosti. Podpredsedníčka európskej komisie a eurokomisárka pre hodnoty a transparentnosť nahradila belgického eurokomisára Didiera Reyndersa, ktorý je považovaný za favorita v súboji o funkciu generálneho tajomníka Rady Európy.
"Ďakujem predsedníčke (EK) Ursule von der Leyenovej za to, že mi dočasne zverila portfólio spravodlivosti. Som pripravená pokračovať v dobrej práci komisára Reyndersa a prajem mu veľa šťastia," uviedla Jourová na sociálnej sieti X.
Jej poverenie agendou spravodlivosti – aspoň dovtedy, kým Belgicko neohlási nového nominanta do kolégia komisárov –, nie je prekvapivé, lebo Jourová v rokoch 2014 až 2019 zastávala post eurokomisárky pre spravodlivosť, ochranu spotrebiteľov a otázky rovností pohlaví.
"Ďakujem Věre Jourovej za prevzatie justičného portfólia. Tieto súbory budú v dobrých rukách," uviedol Reynders rovnako na sieti X po oznámení exekutívy EÚ o presune jeho bývalej pracovnej agendy.
Irán odôvodnil zadržanie kontajnerovej lode MSC Aries porušením zákonov v námornej plavbe. Hovorca iránskeho rezortu diplomacie uviedol, že loď tiež nedostatočne zareagovala na pokyny iránskych úradov.
Špeciálna jednotka námorných síl Revolučných gárd obsadila MCS Aries pomocou vrtuľníka v Ománskom zálive. Loď smerovala zo Spojených arabských emirátov (SAE) do Indie a má údajne spojitosť s Izraelom.
MSC Aries sa plaví pod portugalskou vlajkou a je spojená s izraelským miliardárom Ejalom Oferom, píše stanica BBC. Loď prevádzkuje logistická spoločnosť MSC, ktorá si ju prenajíma od firmy spojenej s Oferovou spoločnosťou Zodiac Maritime.
Táto kontajnerová loď sa v súčasnosti nachádza v iránskych územných vodách, uviedla služba Tankertrackers, ktorá poskytuje informácie o plavbe a polohe dodávok ropy. MSC Aries sa nachádza neďaleko troch tankerov, ktoré Irán zadržal vlani.
Projekt škôlky pre deti zamestnancov rezortu obrany je pred dokončením, informoval bývalý minister obrany Jaroslav Naď, ktorý výstavbu tohto projektu inicioval a realizoval počas svojho pôsobenia na rezorte.
„Ide o prvú lastovičku, ktorá by mohla byť inšpiráciou ďalším rezortom,“ uviedol predseda Demokratov, ktorý tento projekt vníma ako formu efektívnej pomoci zamestnancom rezortu obrany a Ozbrojených síl SR.
„Ako otec troch detí viem, aké náročné je to jednak s kapacitami škôlok, a po ďalšie, aké komplikované sú raňajšie doslova logistické operácie rodičov, aby boli všade všetci včas. Ak sme mohli pomôcť aspoň malej časti zamestnancov, nesmierne ma to teší,“ uviedol Naď.
Priblížil, že škôlka má aj pridanú hodnotu, pretože jeho zámerom bolo, aby boli učebné osnovy prepojené s praktickou výučbou s ďalšími súčasťami rezortu. Ide napríklad o vojenské lesy či Duklu Banská Bystrica a podobne. „Verím, že súčasné vedenie zachová tento koncept,” dodal Naď.
Škôlka poskytne miesto pre 60 detí. Ako Naď pripomenul, je vybudovaná z montovaných modulov zo systému oceľových profilov, bude zaradená do energetickej triedy A0 a bude spĺňať všetky moderné ekologické trendy. V prípade potreby bude možné aj rýchlo rozšíriť kapacity doplnením ďalších stavebných modulov. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov Európskej únie.
PRIEVIDZA - Medveď opäť útočil, tentokrát v Trenčianskom kraji. Na lúke nad Veľkou Lehôtkou napadol a roztrhal ovcu.
Ako informuje portál noviny.sk, medveď zaútočil len pár metrov za záhradami a rodinnými domami. „On ju ťahal 200 metrov a hral sa s ňou, roztrhal ju,” opísal incident majiteľ ovce Kamil Mello. Ostatných viac ako 25 kusov oviec pred medveďom ušlo.
Na miesto vyslali policajtov aj členov Zásahového tímu pre medveďa hnedého. „Stádo oviec bolo v noci mimo ohrady bez dozoru strážneho psa. Zásahový tím zvýši v lokalite hliadkovú činnosť, odstráni akékoľvek atraktanty a navrhne preventívne opatrenia pre chovateľa,” informovala Kristína Bocková zo Štátnej ochrany prírody SR.
Podľa miestnych sa medveď pohybuje v okolitých lesoch už dlhší čas. Začiatkom apríla polícia informovala o pohybe viacerých medveďov v katastri obce Kľačno, taktiež v okrese Prievidza.
PREŠOV – Vláda by mala na stredajšom (17. 4.) rokovaní riešiť otázku výstavby novej vojenskej nemocnice v Prešove. Premiér Robert Fico (Smer-SD) to avizoval po kontrolnom dni na Ministerstve zdravotníctva (MZ) SR.
„Ministerka v stredu predkladá materiál, v rámci ktorého uvoľňujeme ruky ministrovi obrany na to, aby mohol pristúpiť od stredy tohto týždňa – ak to na vláde schválime – ku všetkým potrebným opatreniam, ktoré sa týkajú výstavby nového vojenského zdravotníckeho komplexu,“ informoval Fico.
Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD) zároveň verí, že vláda do konca mesiaca prijme rozhodnutie o novej národnej univerzitnej nemocnici v Bratislave. „V priebehu možno týždňa – dvoch by som chcela vláde predstaviť aj tento koncept,“ vyhlásila na spoločnom tlačovom brífingu.
Premiér sa na pracovnom stretnutí zaujímal aj o ostatné projekty plánu obnovy týkajúce sa rekonštrukcie a výstavby nemocníc. Požiadal ministerku, aby osobne kontrolovala priebeh prác. Dolinková avizovala, že chce požiadať všetky nemocnice, ktoré sa uchádzajú o financie z plánu obnovy, aby rezortu poslali aktualizovaný harmonogram prác, ako výstavba prebieha.
Na stretnutí riešili aj otázku zadlženia nemocníc. Ďalšie oddlžovanie vláda podľa Fica schváli len vtedy, ak ministerka predloží dostatočný zoznam systémových opatrení, ktoré budú minimalizovať pravdepodobnosť opakovania sa súčasnej situácie: „...šiestykrát ‚nalejeme‘ financie, oddlžíme nemocnice a o pár mesiacov alebo o rok sme tam, kde sme sa našli teraz,“ vysvetlil.
Ministerka ozrejmila, že o podmienkach oddlženia v pondelok rokuje rozpočtová rada rezortu. Premiér informoval, že Dolinkovú požiadal o vykonanie dôsledného auditu v štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni (VšZP) a jej činnosti po roku 2020.
„Každá jedna zmluva, ktorá bola podpísaná, musí byť zauditovaná, do akej miery bola výhodná alebo nevýhodná, a ak je to zmluva, ktorá niečím 'smrdí', treba ju okamžite vypovedať a zrušiť,“ poznamenal premiér.
Dolinková dodala, že audit v súčasnosti vykonáva Najvyšší kontrolný úrad SR. „Budeme ho mať k dispozícii na prelome mesiacov jún a júl,“ spresnila s tým, že o jeho výsledkoch bude informovať.
Na stretnutí otvorili aj otázku nedostatku absolventov lekárskych fakúlt. Fico chce v tejto súvislosti hovoriť so všetkými rektormi vysokých škôl o spôsobe prerozdelenia financií. „Ak potrebujeme viac lekárov, musí ísť viac financií do výchovy lekárov a nebudeme vychovávať absolventov škôl, ktorých krajina nepotrebuje,“ vyhlásil s tým, že to považuje za premiérsku tému.
Fico zároveň Dolinkovú podporil v trpezlivom dialógu so všetkými zástupcami sektoru a vyzval, aby v ňom pokračovala. „Jediná cesta, ako udržať slovenský zdravotnícky systém pohromade, je cesta veľmi náročného a trpezlivého sociálneho dialógu,“ poznamenal.
Ocenil tiež personálne rozhodnutia vedenia rezortu týkajúce sa zníženia počtu dohodárov na pôde ministerstva.
KOŠICE - Záchranári na východe Slovenska prežívajú ťažké chvíle. Zomrel jeden z ich dlhoročných kolegov Ján, ktorý zasvätil takmer tridsať rokov života pomoci ľuďom v záchrannej službe.
Kolega zomrel v nedeľu, o smutnej správe informovala Záchranná služba Košice na svojej sociálnej sieti.
“Dnes ráno nás zasiahla smutná správa o odchode nášho kolegu Bc. Jána Bačišina. Bol súčasťou záchranárskej rodiny 27 rokov. Ďakujeme Jano, zostaneš navždy v našich srdciach a spomienkach. Šťastnú cestu do nebeského nekonečna. Odpočívaj v pokoji,” uviedli na sociálnej sieti.
Rusko je mimoriadne znepokojené nárastom napätia na Blízkom východe po víkendovom útoku Iránu na Izrael. Vyhlásil to v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
"Sme mimoriadne znepokojení eskaláciou napätia v tomto regióne. Tamojšie krajiny vyzývame na zdržanlivosť," uviedol Peskov. "Ďalšia eskalácia nie je v záujme nikoho. Preto sme zástancami toho, že všetky nezhody by sa mali riešiť výlučne politickými a diplomatickými metódami," uviedol Peskov.
Rusko sa zdržuje verejnej kritiky svojho spojenca Iránu za útok. V nedeľu Moskva poukázala na vyjadrenia Teheránu, podľa ktorých bol útok podniknutý v rámci práva na sebaobranu. Rusko pritom už skôr odsúdilo útok na iránske veľvyslanectvo v Damasku zo začiatku apríla, ku ktorému sa však Izrael nepriznal.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v nedeľu tiež telefonoval so svojím iránskym náprotivkom Hosejnom Amírom Abdollahjánom.
