Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Rozsiahly požiar zasiahol v stredu chatrče v Stropkove v lokalite Za jarkom. Zhorelo deväť obydlí, v ktorých bývalo 46 obyvateľov.
"K zraneniam nedošlo, zásah stále trvá," uviedol operačný dôstojník Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Prešove.
Požiar vypukol po polnoci. Chatrče sú pravdepodobne už neobývateľné. Na mieste zasahovalo 14 príslušníkov HaZZ so šiestimi kusmi techniky.
(tasr)
Americká vláda poskytla záruky v spojitosti s právami zakladateľa portálu WikiLeaks Juliana Assangea v prípade jeho vydania z Británie do USA.
USA zaručili, že Austrálčan Assange bude pod ochranou prvého dodatku ústavy - ktorý v USA zaisťuje slobodu prejavu -, na súde voči nemu nebudú predsudky z dôvodu jeho národnosti a nebude mu udelený trest smrti.
Vrchný súd v Londýne v marci rozhodol, že Assange nemôže byť do USA vydaný bez konkrétnych záruk, pripomína Reuters. Spojeným štátom dal čas do 16. apríla na to, aby poskytli záruky týkajúce sa práv Assangea na základe prvého dodatku americkej ústavy.
Washington žiada o vydanie Assangea do USA za údajné sprisahanie po tom, ako zverejnil státisíce uniknutých tajných dokumentov týkajúcich sa aktivít Spojených štátov okolo vojen v Afganistane a Iraku.
Ďalšie vypočúvanie v spojitosti s Assangeovým vydaním je na londýnskom súde naplánované na 20. mája. Sudcovia tam majú posúdiť návrh USA i reakcie zo strany Assangeových právnikov. Tí však v minulosti v iných prípadoch záruky Spojených štátov kritizovali, píše Reuters.
(tasr, dpa, reuters)
Nepovoľujú mi návštevy ani telefonáty, sťažuje sa Američanmi väznený narkobarón Joaquín "El Chapo" Guzmán, ktorý si v USA odpykáva doživotný trest za drogovú trestnú činnosť.
Sudca Brian Cogan uviedol, že za podmienky výkonu väzby nesú zodpovednosť väzenské úrady a súd nemá právomoc ich zmeniť. Guzmán si odpykáva doživotný trest odňatia slobody i za pašovanie drog a ďalšiu súvisiacu trestnú činnosť. Je umiestnený vo väznici sa maximálnym stupňom stráženia v americkom štáte Colorado.
Bývalý vodca kartelu Sinaola minulý týždeň listom žiadal o povolenie návštev svojej manželky Emmy Coronelovej a svojich dvoch dcér.
"Moja manželka sa nachádza v Kalifornii a môže ma pravidelne navštevovať, keďže zvyšok mojej rodiny ako moje sestry ma navštíviť nemôžu, pretože nemajú víza na cestu do USA," uviedol. Úrady mu podľa jeho slov od mája 2023 nepoľujú telefonáty s manželkou a dcérami, čo označil za diskrimináciu.
Coronelová v roku 2021 na súde priznala vinu z obvinení z drogovej trestnej činnosti a odsúdili ju na tri roky odňatia slobody. Vlani ju však prepustili.
(tasr, ap, telemundo)
Čínsky líder Si Ťin-pching predstavil mierový plán pre Ukrajinu. Počas utorkového stretnutia s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom menoval štyri zásady, ktoré sú podľa neho nevyhnutné na dosiahnutie konca vojny.
Xi konkrétne hovoril o týchto zásadách: zamerať sa na mier a stabilitu, a nie na "sebecké" zisky, ochladiť situáciu na Ukrajine, a nie "prilievať olej do ohňa", vytvoriť podmienky na obnovenie mieru, a nie na zhoršovanie situácie, a znížiť negatívny vplyv, ktorý má vojna na svetové hospodárstvo.
Čínsky líder zdôraznil, že všetky krajiny zapojené do vojny na Ukrajine "by sa mali zaviazať k skorému obnoveniu mieru, aby sa zabránilo eskalácii konfliktu a dokonca jeho vymknutiu spod kontroly", informuje čínska tlačová agentúra Sinchua.
Sinchua tiež uviedla, že Čína "nie je stranou ukrajinskej krízy, ale dôsledne podporuje rokovania o mieri svojím vlastným spôsobom".
(sinchua)
Šéfa ukrajinskej kybernetickej bezpečnosti pre podozrenie z korupcie poslali na front. Brigádneho generála Iľju Vitjuka vyšetruje Národná agentúra pre prevenciu korupcie (NAKC) pre luxusný byt, ktorý kúpila jeho manželka.
Investigatívni novinári z portálu Slidstvo.info začiatkom apríla zistili, že Vitjukova manželka zakúpila prémiový byt s rozlohou takmer dvesto štvorcových metrov. Trhová hodnota takéhoto bývania je viac ako 20 miliónov hrivien (480-tisíc eur).
Po zistení novinárov šéf SBU Vasyľ Maľuk na čas pozastavil Vitjukovi výkon funkcie, aby preveril okolnosti, a poslal ho na frontovú líniu.
"S cieľom zistiť, či životná úroveň Vitjuka a majetok, ktorý má on a jeho rodinní príslušníci k dispozícii, zodpovedá ich príjmom, národná agentúra monitoruje životný štýl uvedeného subjektu," uviedlo tlačové oddelenie NAKC.
Na vojenskom letisku Džankoj na anektovanom Kryme zaznamenali niekoľko explózií. Informujú o tom viaceré ukrajinské médiá.
Miestni obyvatelia uviedli, že k výbuchom došlo pred vydaním varovania pred leteckým útokom.
Podľa denníka Ukrajinská pravda a tlačovej agentúry UNIAN, ktoré sa odvolávajú na telegramové kanály, bolo centier požiaru minimálne šesť.
Dôkazy o požiaroch v podobe fotografií zaznamenal v noci po tretej aj satelit JE VIIRS/Suomi.
UNIAN píše, že Rusi predtým na letisko stiahli ďalšie zariadenia protivzdušnej obrany a pripomína, že na ňom bolo dislokovaných niekoľko vrtuľníkov.
Zdroj útoku, obete či výpočet materiálnych škôd nateraz nie sú známe.
Huge explosions can be seen in Russian-occupied Dzhankoy, Crimea. It is reported that the local airfield is compromised.
Source of videos: Telegram / Astra pic.twitter.com/JhIli2VcNo
— (((Tendar))) (@Tendar) April 17, 2024
(unian)
Boje na severozápade Sudánu si vyžiadali životy najmenej 25 civilistov. Ozbrojené zrážky medzi sudánskou armádou a polovojenskými Silami rýchlej podpory (RSF) sa odohrali v meste al-Fašír v provincii Severný Darfúr na severozápade krajiny. V utorok o tom informovala mimovládna organizácia Emergency Lawyers (EL).
Mesto a dediny v jeho okolí už niekoľko dní čelí svojvoľným delostreleckým a leteckým útokom, uvádza Emergency Lawyers, ktorá dokumentuje zločiny páchané na civilnom obyvateľstve od začiatku bojov Sudánskymi ozbrojenými silami (SAF) a RSF, ktoré prepukli vlani v apríli.
Mesto al-Fašír je metropolou Severného Darfúru a posledným oblastným hlavným mestom, ktoré RSF nemajú pod kontrolou, píše AFP. Okrem toho slúži ako regionálne centrum humanitárnej pomoci.
Zdravotná infraštruktúra v meste je však krehká a 70 percent zdravotníckych zariadení v krajine je mimo prevádzky, uvádza AFP s odvolaním sa na údaje Organizácie Spojených národov (OSN).
(tasr, afp)
V Chorvátsku sa v stredu konajú predčasné parlamentné voľby. Kampaň pred nimi sa vyznačovala prudkými výmenami názorov medzi dvoma najvyššími predstaviteľmi krajiny, čo spôsobilo politickú krízu v tejto balkánskej krajine, ktorá je členom Európskej únie a Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO).
Vo voľbách proti sebe stoja vládnuca konzervatívna Chorvátska demokratická únia (HDZ) premiéra Andreja Plenkovića proti aliancii centristických a ľavicových strán neformálne vedenej prezidentom Zoranom Milanovićom a jeho Sociálnodemokratickou stranou Chorvátska (SDP).
HDZ má vo veľkej miere moc od získania nezávislosti Chorvátska od bývalej Juhoslávie v roku 1991. Krajina na pobreží Jadranského mora sa v roku 2013 stala členom Európskej únie a minulý rok vstúpila do eurozóny i schengenského priestoru.
(sita)
RUŽOMBEROK - Končiaca sa vykurovacia sezóna bola charakteristická najnižším predajom tepla za obdobie existencie spoločnosti CZT Ružomberok, s. r. o. (CZT), ktorá zásobuje mesto Ružomberok teplom.
Pre obyvateľov to znamená šetrenie nákladov na vykurovanie, avšak pre CZT to má za následok znížené príjmy z predaja tepla. Napriek tomu sa vďaka rokovaniam mesta Ružomberok a Mondi SCP podarila vyjednať zľava z ceny tepla na prvý polrok 2024.
Z dlhodobého hľadiska spotreba tepla v meste Ružomberok postupne klesá. Posledný rok 2023 a najmä končiaca vykurovacia sezóna boli navyše výnimočne teplé, čo znamenalo, že CZT v roku 2023 predalo o 10 percent menej tepla v porovnaní s dlhodobým 10-ročným priemerom.
„Ak porovnáme zimu v roku 2024 so zimou spred 20 rokov, tak zistíme, že priemerná teplota v januári v roku 2004 bola mínus 3,42 stupňa Celzia a tohtoročný január bol na úrovni mínus 0,74 stupňa Celzia. Kým vo februári v roku 2004 bola priemerná teplota okolo 0 stupňov Celzia a zaznamenali sme 18 dní s priemernými dennými mínusovými teplotami, vo februári tohto roku sme nezaregistrovali ani jeden deň, keď priemerná denná teplota klesla pod 0 stupňov Celzia. Tieto skutočnosti majú vplyv na ekonomiku spoločnosti a CZT sa musí s nimi vyrovnať,“ vysvetlil výkonný riaditeľ CZT Michal Lazár.
Úverová zaťaženosť spoločnosti CZT pritom stále presahuje tri milióny eur a fixné prevádzkové náklady môže len ťažko ovplyvniť. To kladie na vedenie CZT neľahkú úlohu udržať atraktívnu cenu tepla pre obyvateľov. Navyše mestská spoločnosť zásobuje aj väčšinu mestských zariadení a škôl, ktorých náklady na kúrenie znáša mestský rozpočet.
Podľa Lazára je viacero faktorov, ktoré ovplyvňujú klesajúci predaj tepla. Či už sú to teplejšie zimy, vyšší podiel zateplených budov alebo hospodárnejšie správanie sa zákazníkov. „Je potrebné vyzdvihnúť, že celkovo za posledných 10 rokov nedošlo k odpájaniu od CZT, ale naopak, zvýšil sa počet vykurovaných bytov o dve percentá, čo je nárast o 160 bytov,“ povedal Lazár.
Nárast ceny plynu, vojna na Ukrajine a nárast inflácie ovplyvnili ceny vstupných komodít potrebných na výrobu energií. Ani CTZ sa tak nevyhlo nárastu ceny tepla pre obyvateľov z dlhodobo udržiavanej úrovne do roku 2020 vo výške 25,32 eura/GJ na štátom regulovanú úroveň pre obyvateľov vo výške 36,50 eura/GJ.
„Inflácia len v roku 2023 presiahla hodnotu 10 percent. Z tohto pohľadu je potrebné pozitívne hodnotiť, že sa mesto Ružomberok dohodlo so spoločnosťou Mondi SCP, ktorá teplo vyrába, na dotovanej cene tepla. Výsledok je vyjednaná zľava z ceny tepla na prvý polrok 2024. Cena tepla tak bude z úrovne schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví po prepočítaní na gigajoule o sedem eur nižšia. Ide o jeden z benefitov spolupráce medzi Mondi SCP a mestom. Dobrou správou pre obyvateľov je, že nákup tepla tak CZT udrží na cenovo atraktívnej hodnote 22 eur za GJ, teda rovnakej, ako bola v roku 2023,“ podotkol primátor mesta Ľubomír Kubáň, ktorý je zároveň konateľom CZT.
Vplyv zľavy od Mondi SCP sa výrazne prejaví u nebytových subjektov, kde CZT fakturuje po zľave cenu tepla 41,47 eura/GJ (s DPH). Bez zľavy od Mondi SCP by nebytové subjekty platili cenu presahujúcu 48 eur/GJ (s DPH). Vplyv zľavy od Mondi SCP tak predstavuje ušetrenú ročnú sumu pre nebytové subjekty v celkovej výške približne 480-tisíc eur s DPH.
CZT si tak udrží pozíciu atraktívnejšieho distribútora tepla v porovnaní s obdobnými spoločnosťami v širšom okolitom regióne Oravy, Liptova, Žiliny a Banskej Bystrice. Okolití obdobní distribútori tepla majú totiž Úradom pre reguláciu sieťových odvetví schválené cenové výmery, ktoré sa pohybujú od najnižšieho Námestova 35,16 eura bez DPH/GJ až po najdrahší Liptovský Hrádok 90,60 eura bez DPH/GJ. (Poznámka: ide o maximálne ceny schválené ÚRSO.)
(pko)
KOŠICE - Špeciálnu suvenírovú bankovku vydal Košický samosprávny kraj (KSK) s motívom budovy svojho úradu, mapou a erbom. Limitovaný počet bankoviek s farebnou prítlačou je venovaný nadchádzajúcemu 100. výročiu prvého zasadnutia zastupiteľstva Košickej župy.
Bankovka s nominálnou hodnotou 0 eur vychádza v náklade 10-tisíc kusov, do predaja ide polovica. Autorom je ilustrátor Adrian Ferda.
Výťažok z predaja bankovky poputuje Nadácii KSK, ktorá podporuje talenty a pomáha rodinám v nepriaznivej životnej situácii s nákladmi na voľnočasové aktivity detí. Informoval o tom v pondelok predseda KSK Rastislav Trnka.
Na zberateľskej bankovke dominuje kresba historickej budovy Úradu KSK v Košiciach, ktorá v minulosti slúžila na potreby vojenského veliteľstva. Prvé zasadnutie Košickej župy sa konalo 23. apríla 1924 v prvorepublikovom Československu, v budove súčasnej Východoslovenskej galérie v Košiciach.
Súčasťou vydania je aj limitovaná edícia bankovky, ktorá má na ľavej strane prítlač s logom "100" vo farbe príslušného regiónu. V každom zo štyroch regiónov vychádza 300 kusov - v červenej farbe pre Gemer, v zelenej pre Spiš, zlatožltej pre Abov a modrej pre Zemplín.
Podľa informácií KSK si záujemcovia môžu suvenír kúpiť počas nadchádzajúcich Župných dní, ktoré sa začnú 22. apríla. Po ich skončení budú od 18. mája bankovky v predaji aj vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach až do vypredania zásob.
(tasr, kol)
Škody za niekoľko miliónov eur spôsobil požiar v Nemecku. Horeli dva sklady v obci Keltern na juhozápade krajiny.
Požiar spozoroval majiteľ jedného zo skladov a svojpomocne sa ho pokúsil uhasiť, jeho snaha však bola márna. Keď na miesto požiaru dorazili prvé zásahové vozidlá, oheň sa už stihol rozšíriť na susedný sklad.
Na miesto dorazili hasiči, polícia, záchranári z Červeného kríža a pracovníci nemeckej Spolkovej agentúry pre technickú pomoc (THW). Celkovo sa do boja proti požiaru zapojilo približne 50 vozidiel a 400 osôb, plamene však napriek tomu pohltili množstvo obytných prívesov, traktorov a iných poľnohospodárskych strojov a náradia, uviedla polícia.
Plamene okrem toho zničili aj takmer 2-tisíc balíkov sena, hasičom sa ich však podarilo uhasiť skôr, ako sa rozšírili na tretí sklad.
Keltern sa nachádza v blízkosti mesta Pforzheim v nemeckej spolkovej krajine Bádensko-Württembersko neďaleko štátnej hranice s Francúzskom.
(tasr,dpa)
Český premiér Petr Fiala v utorok s americkými senátormi rokoval o podpore Ukrajiny a ochrane demokracie v regióne Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Oznámil to na sociálnej sieti X predseda výboru amerického Senátu pre zahraničné vzťahy Ben Cardin.
Demokrat Cardin sa Českej republike poďakoval za podporu občianskej spoločnosti a nezávislých médií vrátane pražského centra občianskej spoločnosti (Prague Civil Society Centre) a stanice Rádio Sloboda (RFE/RL).
Fiala v utorok absolvoval rokovania v americkom Kongrese, stretol sa so šéfom Snemovne reprezentantov Mikeom Johnsonom a vystúpil v konzervatívnom think thanku Hudsonov inštitút, kde vysvetľoval podstatu českej iniciatívy na nákup delostreleckej munície pre Ukrajinu.
V pondelok ho v Bielom dome prijal americký prezident Joe Biden. Fiala tiež navštívil centrálu americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA). Pozvanie do Bieleho domu vníma ako dôkaz vynikajúcich česko-amerických vzťahov.
(tasr)
O požiadavke Palestíny o plné členstvo v OSN bude hlasovať vo štvrtok Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (BR OSN). Pre agentúru AFP to potvrdilo niekoľko nemenovaných zdrojov z prostredia diplomacie.
Palestínčania začiatkom apríla počas izraelskej ofenzívy v Pásme Gazy opätovne oživili svoju žiadosť o prijatie za člena BR OSN, ktorú po prvý raz podali v roku 2011. Na schválenie žiadosti stačí získanie jednoduchej väčšiny v 15-člennej BR OSN pre prijímanie nových členov. Spojené štáty však ich s ich členstvom opakovane vyjadrili nesúhlas.
Každá žiadosť o členstvo v OSN musí najprv prejsť hlasovaním v Bezpečnostnej rade, kde má právo veta päť krajín – USA, Rusko, Čína, Spojené kráľovstvo a Francúzsko. Po prípadnom schválení ju musí odobriť aj Valné zhromaždenie OSN.
Palestínčania majú v OSN od roku 2012 štatút pozorovateľa a usilujú sa o získanie plného členstva, čo by znamenalo uznanie palestínskej štátnosti.
(tasr, afp)
Čínsky minister obrany žiadal väčšiu dôveru medzi Pekingom a Washingtonom, uviedli v stredu čínski predstavitelia.
"Čína a Spojené štáty by mali považovať mier za to najcennejšie a stabilitu za to najdôležitejšie," povedal čínsky minister obrany Tung Ťün svojmu americkému rezortnému kolegovi LLoydovi Austinovi počas videorozhovoru.
"Vojenská sféra je kľúčom k stabilizácii vývoja vzťahov a prevencii výskytu vážnych kríz," vyhlásil Tung a dodal, že americký prezident Joe Biden a čínsky líder Si Ťin-pching "berú presadzovanie stabilizácie a zlepšovanie bilaterálnych vzťahov veľmi vážne".
Zároveň však Spojené štáty varoval v súvislosti s Taiwanom. Čína tento ostrov považuje za súčasť svojho územia a neuznáva jeho samostatnosť. Tung Ťün zdôraznil, že otázka Taiwanu je absolútnym stredobodom čínskych záujmov. Čína sa podľa ministrových slov nebude nečinne prizerať separatistickým snahám Taiwanu ani ich tichému schvaľovaniu okolím.
Čínsky minister tiež naliehal na Spojené štáty, aby uznali nárok Číny na Juhočínske more. Čína si nárokuje takmer celé jeho územie a ignoruje požiadavky ostatných krajín, čo v uplynulých mesiacoch spôsobilo nárast napätia v oblasti.
(tasr, afp)
Čína nám môže pomôcť obnoviť spravodlivý mier, vyhlásil v utorok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v Kyjeve.
"Čína nám skutočne môže pomôcť obnoviť spravodlivý mier na Ukrajine a stabilitu v medzinárodných vzťahoch," vyhlásil Zelenskyj.
Čína bola, na rozdiel od Ruska, pozvaná na mierový summit vo Švajčiarsku, ktorý sa uskutoční v polovici júna a bude sa na ňom diskutovať o mierovej dohode.
Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak v vo februári naznačil, že v určitom bode diskusií by mohlo byť prítomné aj Rusko. Účasť jeho zástupcov však podmienil stiahnutím všetkých ruských jednotiek z územia Ukrajiny ešte pred začiatkom mierových rozhovorov. Kremeľ túto požiadavku označil za "nerealistickú".
(tasr, dpa)
Ekvádor začal v utorok elektrickú energiu do najväčších miest krajiny poskytovať na prídel, pretože sucho spojené s klimatickým javom El Niňo spôsobilo vyčerpanie vodných nádrží a zníženie výkonu vodných elektrární. Tie pokrývajú približne 75 percent energetickej spotreby krajiny.
Výpadky v dodávkach elektriny oznámilo v noci na utorok ministerstvo pre energetiku. "Vyzývame Ekvádorčanov, aby počas tohto zlomového týždňa obmedzili svoju spotrebu elektriny," uviedlo ministerstvo vo vyjadrení. Dodalo, že svoje opatrenie prehodnotí v stredu.
Noviny na celom území krajiny v utorok zverejnili rozpisy výpadkov energie v mestách vrátane metropoly Quito, či miest Cuenca a Guayaquil. Výpadky elektriny zasiahli Ekvádor aj v októbri, januári a vo februári.
Hlavné mesto Kolumbie Bogota pred niekoľkými dňami začalo distribuovať vodu na prídel, pretože jej úroveň vo vodných nádržiach dosiahla mimoriadne nízke hladiny. Ekvádor a Kolumbia tento rok zaznamenali pokles v objeme zrážok z dôvodu oteplenia v oblasti južného Tichého oceánu.
(tasr, ap)
Biely dom uvalí na Irán nové sankcie a od svojich spojencov očakáva obdobné kroky. Uviedol to v noci na stredu v reakcii na víkendový vzdušný útoku Iránu na Izrael
"Spojené štáty v najbližších dňoch uvalia nové sankcie zasahujúce Irán vrátane jeho programu rakiet a dronov," uviedol vo vyhlásení poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan. Dodal, že opatrenia zasiahnu aj iránske Revolučné gardy a iránske ministerstvo obrany.
"Očakávame, že naši spojenci a partneri nás budú čoskoro nasledovať svojimi vlastnými sankciami," povedal. Tieto nové sankcie a ďalšie opatrenia budú podľa Sullivana naďalej vyvíjať stabilný tlak, ktorý obmedzí a naruší účinnosť a bojaschopnosť iránskej armády.
Rozšírenie sankcií proti Iránu v reakcii na útok Teheránu na Izrael v utorok žiadali aj Nemecko, Francúzsko a niekoľko ďalších členských krajín EÚ. Súhlas s návrhom vyslovil aj šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell.
(tasr, afp)
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa bude usilovať o zvolanie zasadnutia Rady NATO-Ukrajina s cieľom žiadať zlepšenie úrovne ochrany vzdušného priestoru svojej krajiny.
Ukrajinský prezident prirovnal situáciu svojej krajiny k situácii Izraela, ktorý sa v noci na nedeľu stal cieľom masívneho útoku iránskych rakiet a dronov. Ukrajina bude podľa jeho slov od západných krajín žiadať dodanie systémov protivzdušnej obrany a rakiet.
Dodal, že obyvatelia Ukrajiny majú právo na ochranu pred terorizmom a pripomenul dlhodobé problémy Kyjeva, ktorým čelí v snahe získať pomoc od svojich spojencov.
(tasr, dpa)
Republikáni odovzdali Senátu články ústavnej obžaloby voči ministrovi pre vnútornú bezpečnosť Alejandrovi Mayorkasovi z dôvodu jeho postupu na hraniciach USA s Mexikom.
Táto ústavná žaloba (impeachmnet) je v prevažnej miere symbolická, pretože Senát, kde majú prevahu demokrati, ho s veľkou pravdepodobnosťou oslobodí.
Snemovňa tento impeachment schválila ešte vo februári. Mayorkasa viní zo zámerného a systematického odmietania presadiť imigračný zákon a z porušenia dôvery verejnosti. Je prvým členom vládneho kabinetu, ktorý čelí impeachmentu, za obdobie takmer 150 rokov.
Viacerí experti na ústavu uviedli, že dôkazy, ktoré republikáni predkladajú, nie sú dostatočné, píše na svojej webovej stránke stanica CNN. Demokrati tvrdia, že tento proces impeachmentu je politicky motivovaný a bezvýznamný.
(tasr afp)
Britský premiér Rishi Sunak vyzval na zdržanlivosť pri reakcii Izraela na iránsky raketový a dronový útok, ktorý sa odohral v noci na nedeľu.
"(Toto je) chvíľa, keby by sme si mali zachovať chladnú hlavu," vyhlásil Sunak počas rozhovoru so svojím izraelským náprotivkom. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu podľa izraelských médií odmietal prijímať telefonáty od svetových lídrov usilujúcich sa ovplyvniť jeho reakciu na iránsky útok píše DPA.
"(Premiér Sunak) uistil Izrael, že Spojené kráľovstvo naďalej pevne podporuje jeho bezpečnosť a stabilitu v širšom regióne. Premiér Netanjahu sa Spojenému kráľovstvu poďakoval za rýchlu a dôraznú podporu poskytnutú tvárou v tvár nezodpovednému a nebezpečnému útoku," vyhlásil po telefonáte tlačový odbor britského úradu premiéra.
Britský premiér zároveň vyjadril pretrvávajúce vážne znepokojenie nad prehlbujúcou sa humanitárnou krízou v Pásme Gazy. Žiadal otvorenie nových ciest a výrazné zvýšenie prísunu humanitárnej pomoci na ohrozené územie.
(tasr, dpa)
Argentína kúpi od Dánska 24 starších stíhačiek F-16. Tamojší minister obrany Luis Petri v utorok podpísal dohodu v hodnote približne 280 miliónov eur.
Dánsko uzavrelo zmluvu o nákupe 27 nových lietadiel F-35, na ktoré prejde koncom roka 2025. Takmer 40-ročné stíhačky F-16, ktoré sú teraz na predaj, boli podľa dánskeho ministra obrany Troelsa Lunda Poulsena dôkladne udržiavané a modernizované.
Dánsko vlastní 30 funkčných kusov stíhačiek F-16, Ukrajine prisľúbilo darovať nespresnený počet týchto lietadiel. Do Argentíny by mali stíhačky z Dánska previezť v najbližších rokoch.
Prvým oficiálnym krokom k predaju dánskych bojových lietadiel Argentíne bol list o zámere, ktorý Poulsen podpísal počas svojej marcovej návštevy Argentíny. Minister obrany juhoamerickej krajiny podpísal teraz konkrétnu dohodu o kúpe stíhačiek na základni dánskych vzdušných síl.
(tasr, ap)
Za prvý priamy útok Iránu na Izrael je zodpovedný premiér Benjamin Netanjahu a "jeho krvavá vláda", vyhlásil turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Izraelský útok na iránsky konzulát v Sýrii vykonaný 1. apríla podľa neho porušil medzinárodné právo.
Od útoku islamistov z Hamasu na Izrael zo 7. októbra podniká podľa Erdogana izraelská vláda provokatívne kroky, aby rozšírila regionálny konflikt, povedal Erdogan po zasadnutí vlády.
Turecký prezident tvrdí, že Netanjahu ohrozuje obyvateľov Izraela aj celého regiónu, aby si zabezpečil svoje politické prežitie. Obvinil Západ z dvojakého metra a kritizoval skutočnosť, že len niekoľko krajín odsúdilo nálet na iránsky konzulát, pričom útok Iránu na Izrael okamžite vyvolal medzinárodné pobúrenie.
Izrael bol vlani dvanástym najväčším obchodným partnerom Turecka. Turecko udržiava dobré obchodné vzťahy aj s Iránom a z ekonomických dôvodov nemá záujem o ďalšiu eskaláciu situácie v regióne.
(tasr, dpa, afp)
Poľsko by malo lepšie chrániť svoj vzdušný priestor, aby bolo rovnako bezpečné ako Izrael, prehlásil premiér Donald Tusk o systémoch protivzdušnej obrany po zasadnutí kabinetu.
Izraelu sa počas víkendového iránskeho útoku podarilo zlikvidovať takmer všetky rakety a drony, zatiaľ čo Ukrajine sa darí zachytiť len tretinu ruských rakiet. "Z toho vyplýva, že na zlepšenie bezpečnosti musíte kontrolovať vzdušný priestor nad vaším územím," konštatoval Tusk.
Tusk ďalej uviedol, že Poľsko sa preto chce pripojiť k projektu pozemného integrovaného európskeho systému protivzdušnej obrany European Sky Shield (ESSI), ktorý iniciovalo Nemecko. V súčasnosti sa na ňom podieľa približne 19 krajín.
Poľsko je jedným z najvernejších spojencov Ukrajiny, ktorá sa bráni vojenskej agresii Ruska. Plní tiež dôležitú úlohu ako centrum západnej vojenskej pomoci Kyjevu. Rusko preto považuje Poľsko za nepriateľa.
(tasr, dpa)
Európska únia pracuje na rozšírení sankcií voči Iránu v reakcii na jeho útok na Izrael, uviedol šéf zahraničnej politiky Josep Borrell. Návrh podporili niekoľko členských krajín vrátane Nemecka a Francúzska.
Po utorkovom mimoriadnom online rokovaní ministrov zahraničných vecí EÚ Borrell povedal, že blok sa bude snažiť sprísniť opatrenia proti dodávkam zbraní z Iránu – vrátane bezpilotných lietadiel Rusku a rakiet pre spojencov Teheránu na Blízkom východe.
Vôbec prvý priamy raketový a dronový útok Iránu na Izrael, ktorý sa odohral v noci na nedeľu, bol reakciou na nálet na iránsky konzulát v sýrskej metropole Damask z 1. apríla, ktorý sa pripisuje Izraelu – i keď ten sa k nemu neprihlásil, ale ani to nepoprel.
Nálet zrovnal so zemou päťposchodovú budovu konzulátu pri iránskom veľvyslanectve. Zahynulo tam sedem členov iránskych elitných Revolučných gárd vrátane dvoch generálov.
(tasr, afp)
Irán sa vyhráža Izraelu použitím zbraní, ktoré "predtým nepoužil" v nadväznosti na podporu zo strany Moskvy. Arzenál Teheránu posilnili napríklad protilietadlové strely či stíhačky, Tel Avivu prisľúbil "tvrdú, rozsiahlu a bolestivú" reakciu.
"Máme plány pre všetky scenáre a vyzývame sionistov, aby konali racionálne," uviedol hovorca bezpečnostného výboru iránskeho parlamentu Abolfazl Amouei. Iránsky prezident Ebráhím Raísí predtým prisľúbil bezprecedentnú reakciu na čo i len "najmenšiu akciu" Izraela.
"Za napätím v regióne je slepá podpora sionistickému režimu (zo strany) niektorých západných krajín," uviedol predtým Raísí. Irán v rámci svojho arzenálu disponuje nukleárnymi zbraňami a jeho zásoby uránu niekoľkonásobne prevyšujú kvóty vyrokované na medzinárodnej úrovni.
Odvolanie Jána Mazáka z funkcie predsedu Súdnej rady SR je výstražným upozornením, že súdna rada od dnešného dňa naberá nový smer, napísala Mária Kolíková. Opozícia kritizuje postup súdneho orgánu.
"Mám obavu, že Súdna rada ako orgán sudcovskej legitimity na dlhšie obdobie stratí svoju spôsobilosť byť inštitúciou, ktorá je jasne a dôsledne na strane čestných a statočných sudcov," uviedla v príspevku na sociálnej sieti bývalá ministerka spravodlivosti.
Mazákovi zároveň poďakovala za "neochvejnú podporu pri akýchkoľvek ťažkých zmenách v justícii a pri obhajobe hodnôt spravodlivosti". Činnosť súdnej rady by podľa Kolíkovej nemala ujsť našej pozornosti. "Zasahuje do justície a tým napomáha jej ideálom alebo ju kriví," uzavrela Kolíková.
Podľa poslankyne Národnej rady Lucie Plavákovej (PS) chce koalícia úplne ovládnuť aj súdnictvo. "Upozorňujeme na to už dlho, no dnes sa k tomu priblížili hneď dvomi krokmi – odvolaním predsedu Súdnej rady Jána Mazáka a zvolením jej nového člena," upozorňuje Plaváková.
Mazákovo odvolanie kritizuje aj predsedníčka poslaneckého klubu KDH Martina Holečková. "Vládna koalícia valcuje ďalej. Po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry, odstavených vyšetrovateľoch a ďalších nespočetných výmenách v štátnych inštitúciách bol odvolaný aj predseda Súdnej rady Ján Mazák," uviedla.
(facebook, tasr)
Dôvodom odvolania bývalého vedenia Bibiany sú vážne manažérske pochybenia riaditeľky Zuzany Liptákovej, uviedlo Ministerstvo kultúry SR. Odvolaná šéfka nespĺňala základné kritériá vo výberovom konaní.
"Za jej vedenia odišli vedúci zamestnanci všetkých kľúčových útvarov Bibiany a celkovo odišlo alebo bolo prepustených 23 zamestnancov zo 40," uviedol rezort o pôsobení Liptákovej. Nahradiť ich mala siedmimi, ktorí organizovali "mediálny lynč" proti dočasnej poverenej Petre Flach.
"O mnohom vypovedajúci je fakt, že bývalí zamestnanci, ktorí poodchádzali pod nátlakom za Zuzany Liptákovej, sa dnes na svoje miesta vracajú," dodalo ministerstvo vo vyhlásení.
"Najväčším zlyhaním bývalej riaditeľky bolo Bienále ilustrácií Bratislava, ktoré sa počas jej vedenia po prvýkrát za celú skoro 60-ročnú históriu takmer nekonalo," uviedol rezort kultúry s tým, že Liptáková zmenou miesta podujatia neefektívne vynaložila 90-tisíc eur.
"Na dôvažok, vedenie Bibiany sa rozhodlo bezprecedentne uzavrieť pre toto významné podujatie partnerstvo so súkromným médiom, s Denníkom N," uzavrel Šimkovičovej rezort s tým, že pochybenia súviseli aj so selekciou novinárov a riadením ľudí v Bibiane.
(mk sr)
Český premiér Petr Fiala bude rokovať v americkom Kongrese. Demokratom i republikánom plánuje zdôrazniť kľúčovosť pokračovania americkej pomoci pre Ukrajinu. Stretne sa aj so šéfom dolnej komory Mikeom Johnsonom.
Ešte predtým Fiala vystúpil v konzervatívnom think thanku Hudsonov inštitút, kde vysvetľoval podstatu českej iniciatívy na nákup delostreleckej munície pre Ukrajinu. Doteraz sa do nej podľa jeho slov zapojilo asi 20 krajín.
"Vďaka nim môžeme teraz poskytnúť asi 500-tisíc kusov delostreleckej munície a ďalšie dodávky budú nasledovať. Neexistuje dôvod, prečo by sme nemohli doručiť ďalší milión počas nasledujúcich 12 mesiacov," povedal predseda českej vlády.
Český premiér je na dvojdňovej pracovnej návšteve v Spojených štátoch. V pondelok ho v Bielom dome prijal americký prezident Joe Biden. Fiala tiež navštívil centrálu americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA). Pozvanie do Bieleho domu vníma ako dôkaz vynikajúcich česko-amerických vzťahov.
(tasr)
To, čo sa stalo v Claridge, je neakceptovateľné, zákaz politických stretnutí je protiústavný, vyhlásil belgický premiér Alexander De Croo v reakcii na zásahy polície proti Konferencii národného konzervativizmu.
Predseda belgickej vlády uviedol, že ani orgány samosprávy nemôžu zrušiť ústavu zakotvujúcu slobodu prejavu a zhromažďovania. Udalosti označil za neakceptovateľné a zásah do politického stretnutia za "protiústavný".
Polícia v Bruseli opakovane obmedzovania konanie konferencie, na ktorej mali vystúpiť popredné osobnosti konzervatívneho sveta. Zásah proti organizátorom odsúdili viacerí účastníci, ako aj politické osobnosti.
(x)
Požiar historickej budovy burzy v dánskej Kodani sa podarilo dostať pod kontrolu krátko po 16:00, hasiace práce naďalej pokračujú, uviedol šéf kodanských záchranárov Jakob Vedsted Andersen. Príčina požiaru zostáva neznáma.
Približne polovica budovy zo 17. storočia však ľahla popolom, konštatoval Andersen s tým, že nasadených bolo vyše 130 hasičov.
Brian Mikkelsen, výkonný riaditeľ Dánskej obchodnej komory, v súvislosti s ničivým požiarom, povedal, že jej predstavenstvo sa rozhodlo, že burzu vybuduje nanovo.
Požiar vypukol okolo 07:30 pod medenou strechou budovy postavenej z červených tehál, z ktorej šľahali plamene a obrovské kúdoly čierneho dymu. Budovu známu v súčasnosti ako Börsen dal postaviť dánsky kráľ Kristián IV. Budovali ju v rokoch 1619 - 1640.
(tasr, dpa, afp)
RUŽOMBEROK - Mesto Ružomberok predstavilo nový koncept fungovania lokality UNESCO Vlkolínec. Je založený na jednotnom výbere vstupného do všetkých expozícií, na čom sa dohodli všetci ich prevádzkovatelia. Informoval o tom hovorca Ružomberka Vladimír Miškovčík.
Vznikla aj dohoda o spolupráci medzi mestom, občianskymi združeniami vo Vlkolínci a Liptovským múzeom. Spoločne s ďalšími subjektmi pripravia nový poznávací okruh a trasu so sprievodcom na skupinovú alebo individuálnu prehliadku s audiosprievodcom.
Podľa Miškovčíka zorganizujú aj podujatia v hlavnej turistickej sezóne a počas celého roka. Primátor Ľubomír Kubáň uviedol, že okrem manažéra pre Vlkolínec vytvoria pozíciu údržbára príspevkovej organizácie Komunálne služby, ako aj ďalšie pracovné príležitosti pre domácich, s ktorými počíta nový model fungovania.
Zachovajú príspevok na obnovu a rekonštrukciu objektov či takzvané animačné pre obyvateľov Vlkolínca. Šéf ružomberskej radnice dodal, že obnovia aj činnosť Rady pre Vlkolínec, poradného orgánu primátora.
(tasr)
Je to čistá politika, hanba pre demokraciu, zareagoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na to, že americká Snemovňa reprezentantov bude o podpore Kyjeva a Izraela rozhodovať osobitne.
Zákonodarcovia Spojených štátov by o finančných balíkoch pre spojenecké krajiny sužované vojnou mohli hlasovať koncom tohto týždňa, uviedol predseda dolnej komory amerického parlamentu a republikán Mike Johnson.
"Teraz je potrebné populisticky pomáhať Izraelu a zabudnúť na to, čo sa deje na Ukrajine. Je to čistá politika. Znamená to, že je všetkým úplne jedno, koľko ľudí denne umiera na Ukrajine," vyhlásil v reakcii Zelenskyj. Naďalej však verí, že Biely dom Ukrajinu podporí.
Pôvodný balík pomoci mieni Johnson rozdeliť na tri separátne návrhy o pomoci Ukrajine, Izraelu a Taiwanu. Pred novinármi sa vyjadril, že USA svojich spojencom a svoje záujmy po celom svete podporia.
(pbs)
Izraelská armáda potvrdila zabitie jedného z veliteľov proiránskeho šiitského hnutia Hizballáh počas útoku na južný Libanon. Irán odpovedal vyslaním niekoľkých dronov s výbušninou smerom k vojenskej základni Izraela.
Izraelská armáda svoju obeť identifikovala ako Ismáíla Júsufa Baza, ktorého hodnosť je ekvivalentná veliteľovi brigády.
Baz údajne pôsobil vo vedení vojenského krídla Hizballáhu a v poslednom čase bol veliteľom v pobrežnej oblasti, pričom sa "podieľal na postupoch a plánovaní odpaľovania rakiet a protitankových striel z pobrežnej oblasti v Libanone smerom na Izrael, doplnil denník The Times of Israel (TOI).
Útok Hizballáhu na izraelskom území si vyžiadal troch ranených. Izraelská armáda preveruje, pre čo sa počas tohto útoku v izraelskom pohraničí nerozozvučali varovné sirény.
(tasr, afp)
Americký minister obrany Lloyd Austin rokoval s čínskym náprotivkom Tung Ťünom, išlo o prvý osobný kontakt za 18 mesiacov. Cez videokonferenciu sa rozprávali o globálnych bezpečnostných otázkach.
Austin zopakoval, že USA budú "bezpečne a zodpovedne" pokračovať vo vojenskom angažovaní "všade tam, kde to medzinárodné právo dovoľuje", pričom vyzdvihol dôležitosť rešpektovania slobody plavby na otvorenom mori zaručenej medzinárodným právom, najmä v Juhočínskom mori.
K poslednému významnejšiemu stretnutiu ministrov obrany USA a Číny došlo v novembri 2022 v Kambodži, kde Austin rokoval so svojím vtedajším čínskym náprotivkom Wej Feng-chem.
Spojené štáty sa na jednej strane usilujú o posilnenie spolupráce so svojimi spojencami v ázijsko-tichomorskom regióne, ktorý čelí rastúcemu čínskemu vplyvu, no chcú tiež udržiavať komunikačné kanály s Pekingom, aby zabránili eskalácii napätia.
(tasr, afp)
Uvidíme, či si nájdu zámienku, aby nás mohli vykázať aj z tretích priestorov, napísal Milan Krajniak v reakcii na konanie belgickej polície, ktorá opakovane obmedzila konanie Konferencie národného konzervativizmu v Bruseli.
"Oddnes rána rokujeme v inej bruselskej mestskej časti, v priestoroch Claridge. Aj starosta tejto mestskej časti chce konferenciu národných konzervatívcov zrušiť. Pred budovou už stoja policajti, policajné autá," uviedol o dianí niekdajší minister práce.
Krajniak pripomenul incident z pondelka, keď starosta bruselskej mestskej časti poslal ešte v pondelok políciu do hotelu Sofitel a tí následné konferenciu "zrušili". V príspevku pripojil bývalý minister práce fotografiu s Rodom Dreherom, ktorý má na podujatí vystúpiť.
(facebook)
Súdna rada odvolala Jána Mazáka z funkcie predsedu, naďalej zostáva jej členom. Za odvolanie hlasovalo desať ľudí, teda potrebné minimum. Proti nehlasoval nikto. Mazák avizoval podanie na Ústavný súd SR.
Pod návrh na odvolanie Mazáka z funkcie predsedu Súdnej rady SR sa podpísali jej členovia Marcela Kosová, Peter Šamko, Ayše Pružinec Eren, Dana Jelinková Dudzíková, Marián Fečík, Ludmila Joanidisová a Martin Bezák.
Argumentovali hrubým zneužitím funkcie na neoprávnené zbieranie informácií voči sudcom. Mazák chcel odvolávanie pôvodne riešiť na májovom zasadnutí, zdôrazňoval, že má právo sa k nemu v primeranej lehote vyjadriť.
Mazák čelil návrhu na odvolanie z čela Súdnej rady SR aj v závere roka 2023. Za návrh vtedy hlasovalo deväť členov rady, čo nestačilo na jeho odvolanie. Traja členovia sa vtedy zdržali hlasovania, traja boli proti.
(tasr)
Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…