Preskočiť na obsah
  |  

Gruzínski poslanci schválili návrh zákona o "zahraničnom vplyve"

Gruzínski poslanci schválili návrh zákona o "zahraničnom vplyve", ktorý sa podobá na ruský represívny zákon. V krajine sa očakávajú protesty, v stávke zostáva budúce členstvo v Európskej únii.

Očakáva sa, že nová legislatíva bude schválená počas prvého čítania v priebehu utorka. Vládnuca strana Gruzínsky sen obsadzuje v parlamente drvivú väčšinu stoličiek a na schválenie novej legislatívy nepotrebuje opozičné hlasy.

Oponenti zákona na utorok zorganizovali masový protest, ktorý nasleduje po pondelkových demonštráciách, ktorých sa zúčastnilo asi 10-tisíc ľudí, pričom polícia zadržala 14 protestujúcich.

Zákon bude požadovať, aby každá nezávislá mimovládna a mediálna organizácia, ktorá dostáva viac ako 20 percent finančných prostriedkov zo zahraničia, bola zaregistrovaná ako "organizácia sledujúca záujmy cudzej moci".

(tasr, afp)

  |  

Česko trpí nedostatkom nových učiteľov, počet absolventov učiteľstva je nepomerný k dopytu

Česko trpí nedostatkom nových učiteľov, počet absolventov učiteľstva je nepomerný k dopytu. Minister školstva Mikuláš Bek predstavil zmeny cieliace na zvýšenie počtu v horizonte desaťročia.

"Ročne pribúda asi 4000 nových úväzkov učiteľov v školstve, ale pritom počet absolventov učiteľstva na českých univerzitách od roku 2016 postupne klesá. Ročne teraz máme asi 2200 absolventov učiteľstva, z ktorých všetci nenastúpia do školstva," podotkol minister.

Rezort tiež predstavil zmeny v študijných programoch, ktoré pripravujú budúcich učiteľov. Schválil takzvané Rámcové požiadavky, ktoré sú súčasťou Reformy prípravy učiteľov. Jej cieľom je podľa ministerstva zaistiť, aby systém prípravy v Česku patril do roku 2030 k najlepším v Európe.

Nové pravidlá napríklad zavádzajú viac praxe počas štúdia učiteľstva. Študenti budú musieť na vyučovaní žiakov stráviť minimálne 240 hodín, z čoho aspoň 80 musia odučiť sami alebo vo dvojici. Záväzným sa tiež stane Kompetenčný rámec absolventov.

(tasr)

  |  

Tretinu ľudí nahradí umelá inteligencia, tvrdí šéf IBM, ktorého firma prepúšťa už aj na Slovensku

„Viem si ľahko predstaviť, že 30 percent ľudí nahradí umelá inteligencia a automatizácia v priebehu piatich rokov,“ povedal šéf IBM Arvind Krishna.

Spoločnosť IBM zamestnávala pred pandémiou na Slovensku približne 4 600 ľudí, dnes je to len okolo tritisíc. Veľké prepúšťanie oznámila aj ďalšia nadnárodná firma AT&T.

Poprední predstavitelia týchto spoločností hovoria o nahrádzaní zamestnancov v centrách zdieľaných služieb umelou inteligenciou.

Viac sa dočítate v článku Damiána Königa:

[link url = https://standard.sk/629446/ibm-a-att-prepustaju-stovky-slovakov-umela-inteligencia-moze-nahradit-az-tretinu-pozicii]

  |  

Súdna rada rokuje o návrhu na odvolanie Jána Mazáka z pozície jej predsedu

Súdna rada rokuje o návrhu na odvolanie Jána Mazáka z pozície jej predsedu. Ten chcel pôvodne návrh zaradiť až na májové zasadnutie. Po schválení tohto bodu programu zo zasadnutia odišiel.

Návrh podalo sedem členov Súdnej rady SR pre podozrenie zo zneužitia funkcie, čo Mazák považuje za nepravdu.

"Nezúčastňujem sa len pre to, že som nedostal ani jeden deň na prípravu na vyjadrenie k tým skutočnostiam, ktoré sú uvedené v návrhu na moje odvolanie," reagoval Mazák. Ako poznamenal, ide o veľmi vážne obvinenia a príprava stanovísk si vyžaduje čas. Tvrdí, že mu kladú za vinu niečo, čo je plne v jeho kompetencii. Avizuje podanie na Ústavný súd SR.

Pod návrh na odvolanie Mazáka z funkcie predsedu Súdnej rady SR sa podpísali jej členovia Marcela Kosová, Peter Šamko, Ayše Pružinec Eren, Dana Jelínková Dudzíková, Marián Fečík, Ludmila Joanidisová a Martin Bezák. Argumentujú hrubým zneužitím funkcie na neoprávnené zbieranie informácií voči sudcom.

Prípadné odvolanie Mazáka z postu predsedu by neznamenalo stratu pozície člena Súdnej rady SR. Mazák chcel odvolávanie pôvodne riešiť na májovom zasadnutí, argumentoval, že má právo sa k nemu v primeranej lehote vyjadriť.

(tasr)
      

  |  

Alojz Hlina nerozumie, prečo KDH píše z opozície zákony, ktoré následne schváli vláda

Alojz Hlina nerozumie, prečo KDH píše z opozície zákony, ktoré následne schváli vláda. "To nedáva politickú logiku," podotkol Hlina. Namieta medzery v predstavenom návrhu na riešenie chráneného medveďa hnedého.

Nepovažuje za adekvátne, aby sa medveď riešil tak, že bude pridaný medzi civilnú ochranu, kde patria zemetrasenie či povodne a na základe ktorej je možné vyhlásiť mimoriadnu situáciu.

"Je to výrazom našej neschopnosti, keď medveďa nevieme vyriešiť inak, len tak, že ho vrazíme medzi zemetrasenie a pandémiu," skonštatoval Hlina s tým, že riešenie problematiky medveďa nie je v zákone o civilnej ochrane. Riešenie by videl skôr v zákone o poľovníctve.

(tasr)

  |  

Zákon o strategických investíciách hrubo obmedzuje vlastnícke práva

Zákon o strategických investíciách hrubo obmedzuje vlastnícke práva. V súvislosti s vládnym návrhom zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície to vyhlásila opozičná poslankyňa Veronika Remišová.

Zákon však podľa Remišovej zavádza viaceré pre ľudí veľmi nebezpečné postupy pri povoľovaní stavieb alebo vyvlastňovaní pozemkov. Vláda môže na základe tohto zákona rozhodnúť o strategickej investícii a držiteľ tohto oprávnenia získava viaceré výhody na úkor práv ľudí, upozornila opozičná poslankyňa. Môže napríklad vstupovať na cudzie pozemky za účelom prípravných prác.

Rovnako problematická je podľa nej aj úprava, že investor alebo stavebník môžu vstupovať na nezastavané pozemky v okolí strategickej investície a vykonávať nevyhnutné opatrenia na účely výstavby. Zároveň chce vláda zjednodušiť proces vyvlastňovania pozemkov, investor nemusí platiť správne poplatky a zvyšuje sa riziko veľkých škôd na životnom prostredí, doplnila.

Remišová avizovala, že oslovia ostatné opozičné strany s cieľom obrátiť sa na ústavný súd a preskúmať súlad zákona s Ústavou SR. "Podľa nás je tento zákon protiústavný a urobíme všetko preto, aby sme vlastnícke práva ľudí ochránili pred týmto buldozérom vládnej koalície," uzavrela.

(tasr)