Preskočiť na obsah
  |  

Senát USA zamietol všetky obvinenia voči ministrovi vnútornej bezpečnosti

Americký Senát zamietol návrh republikánov na zosadenie ministra pre vnútornú bezpečnosť Alejandra Mayorkasa. Dôvodom pre impeachment bolo neuspokojujúce riešenie krízovej situácie na hranici USA s Mexikom.

Konanie proti 64-ročnému Mayorkasovi sa začalo v polovici februára, keď bol obvinený v Snemovni reprezentantov, kde majú väčšinu republikáni.

V súlade s ústavou sa žalobou v stredu začal zaoberať aj Senát - procedúra impeachmentu tam však bola ihneď zamietnutá, pričom demokrati hlasovali proti odvolaniu Mayorkasa en bloc.

Žaloba na Mayorkasa prišla krátko po tom, ako na hranici USA s Mexikom v decembri zaznamenali rekordných 10-tisíc zadržaných denne.

Republikáni zo Snemovne reprezentantov obvinili Mayorkasa z vyvolania krízy na hranici, pričom tvrdia, že minister spolu s prezidentom USA Joeom Bidenom nie sú schopní zabrániť ilegálnej imigrácii, ktorá od nástupu demokratického prezidenta v roku 2021 dosiahla rekordnú úroveň.

Republikáni tvrdia, že Mayorkas odmietol plne implementovať americké imigračné zákony, a sú presvedčení aj o tom, že nemal zvrátiť reštriktívnu politiku zavedenú Bidenovým predchodcom Donaldom Trumpom.

Deklarujú, že Mayorkas prekročil svoje právomoci, keď umožnil státisícom migrantov legálne vstúpiť do krajiny prostredníctvom programov "podmienečného oslobodenia".

Bidenova administratíva tvrdí, že vytvorila usporiadanejší a humánnejší imigračný systém. Pripomína, že rekordná úroveň prisťahovalectva predstavuje výzvu aj pre mnohé iné krajiny na západnej pologuli.

(tasr, afp)

  |  

Na proteste proti zákonu o zahraničnom vplyve boli v Tbilisi tisíce ľudí

V Gruzínsku pokračujú protesty proti kontroverznému zákonu o zahraničnom vplyve. Ako informovala agentúra AFP, v stredu sa pred sídlom parlamentu v Tbilisi stretlo asi 20-tisíc ľudí.

Poslanci vládnej strany Gruzínsky sen v stredu schválili návrh tohto zákona v prvom čítaní 83 hlasmi. Opozícia hlasovanie bojkotovala. Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová už avizovala, že zákon bude vetovať, a podporila demonštrantov protestujúcich proti tomuto zákonu.

Návrh zákona "o transparentnosti zahraničného vplyvu" podľa opozície kopíruje ruskú legislatívu o takzvaných zahraničných agentoch.

Návrh zákona ukladá mimovládnym organizáciám a médiám, ktoré dostávajú viac ako 20 percent financií zo zahraničia, aby sa zaregistrovali ako organizácia presadzujúca záujmy cudzej mocnosti.

Gruzínske vedenie ubezpečuje, že navrhovaný zákon nemá nič spoločné s ruským zákonom a že ide o zmiernenú verziu amerického zákona o registrácii zahraničných agentov prijatého v roku 1938.

(tasr, afp, bbc)

  |  

Katar prehodnocuje svoju úlohu sprostredkovateľa rokovaní Izraelu s Hamasom

Katar prehodnocuje svoju úlohu sprostredkovateľa na mierových rokovaniach medzi Izraelom a Hamasom, povedal katarský premiér Muhammad bin Abdarrahmán Ál Sání. Podľa neho totiž niektorí politici zneužívajú úlohu Kataru na svoje vlastné ciele.

"Katar je v procese úplného prehodnotenia svojej úlohy (sprostredkovateľa rokovaní), pretože mu vznikli škody," dodal bez ďalších podrobností.

(tasr, sky news)

  |  

Biden podporil balík pomoci pre Ukrajinu a Izrael predstavený republikánmi

Americký prezident Joe Biden podporil balík pomoci pre Ukrajinu a Izrael predstavený republikánmi v Snemovni reprezentantov. Biden súčasne vyzval na jeho urýchlené prijatie.

Republikáni v stredu predstavili alternatívny balík štyroch návrhov zákonov, z ktorých tri predpokladajú pomoc vo výške 60,8 miliardy dolárov pre Ukrajinu, 26,4 miliardy dolárov pre Izrael a 8,1 miliardy pre spojencov USA v indo-pacifickom regióne vrátane Taiwanu. Štvrtý návrh sa zameriava na riešenie ďalších priorít americkej zahraničnej politiky.

"Snemovňa musí balík schváliť tento týždeň a Senát by ju mal rýchlo nasledovať. Okamžite ho podpíšem, aby som svetu vyslal odkaz: Stojíme pri našich priateľoch a nedovolíme Iránu ani Rusku uspieť," uviedol Biden.

Predseda snemovne Mike Johnson navrhuje, aby sa ekonomická pomoc Kyjevu poskytovala vo forme odpustiteľných pôžičiek, spolu s väčším dohľadom nad financovaním armády. Očakáva, že o balíku, respektíve osobitne o každom zo štyroch návrhoch zákonov, sa bude hlasovať najskôr v sobotu večer.

Republikánski kolegovia však Johnsona vyzývajú, aby odstúpil zo svojej funkcie.

(tasr, ap)

  |  

Česko a Belgicko plánujú vyzvať lídrov členských krajín Európskej únie, aby zvážili sankcie proti Rusku

Česko a Belgicko plánujú vyzvať lídrov členských krajín Európskej únie, aby zvážili nové sankcie proti Rusku pre podozrenia zo zasahovania do eurovolieb, ako vyplýva zo spoločného listu českého premiéra Petra Fialu a belgického premiéra Alexandera De Crooa.

List adresovali predsedníčke europarlamentu Roberte Metsolovej, šéfke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi. Belgicko minulý týždeň začalo vyšetrovať podozrenia údajných snáh Ruska ovplyvniť výsledok volieb.

Česká Bezpečnostná informačná služba ako prvá upozornila na to, že niekoľko europoslancov vzalo úplatky za šírenie ruskej propagandy cez už zrušenú webovú stránku Voice of Europe so sídlom v Prahe.

"Musíme veľmi jasne povedať, že takéto pokusy sú neprijateľné a že musíme urobiť všetko pre to, aby sme ubránili našu demokraciu," uviedol de Croo po príchode na dvojdňový summit v Bruseli. Obaja zdôraznili potrebu brániť na národnej aj európskej úrovni.

(tasr, afp)

  |  

Švajčiarsky parlament schválil zákaz nacistických symbolov

Švajčiarsky parlament schválil zákaz nacistických symbolov. Podľa návrhu budú zakázané aj s nimi späté gestá, slová, pozdravy či vlajky. V krajine boli doteraz legálne vlajky so svastikou, symobolom SS či hajlovanie.

Dolná komora tamojšej národnej rady hlasovala v pomere 133 ku 38 za zákaz verejného používania rasistických, násilie propagujúcich a extrémistických symbolov, akými sú napríklad nacistické symboly.

Švajčiarsko, ktoré bolo počas druhej svetovej vojny neutrálne, teraz pociťuje tlak zo strany iných európskych štátov, aby zakázalo nacistické symboly. Tie sú úplne zakázané v Nemecku, Poľsku a v niekoľkých východoeurópskych krajinách.

Parlament hlasoval aj o tom, že nové opatrenia budú zavádzané postupne; aj tento návrh prešiel. Je možné zaviesť rýchly zákaz ľahko identifikovateľných znakov, pričom tie ostatné sa zakážu neskôr.

(tasr, afp)