Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Srbská väčšina v severnom Kosove bojkotovala referendum o albánskych starostoch

Srbi na napätom severe Kosova v nedeľu bojkotovali mimoriadne referendum o odvolaní albánskych starostov tamojších štyroch miest so srbskou väčšinou. Hlasovanie bolo pre nízku účasť neplatné.

Referendum mohlo otvoriť cestu pre zvolenie srbských starostov po tom, ako vymenovanie etnických Albáncov do týchto funkcií vyvolalo v oblasti násilie.

Hlasy však odovzdalo len 253 z približne 45-tisíc oprávnených voličov, oznámila ústredná volebná komisia. Hlasovanie by bolo platné, ak by účasť presiahla 50 percent. V takom prípade by kosovská prezidentka Vjosa Osmaniová musela vypísať predčasné komunálne voľby.

Napätie na severe Kosova tlie už celé mesiace, pretože komunálne voľby vyhrali vlani v apríli etnickí albánski starostovia. Etnickí Srbi vtedajšie voľby bojkotovali a srbskí protestujúci sa neskôr dostali do zrážok s kosovskou políciou a vojakmi mierových síl KFOR pod vedením NATO. Zranenia vtedy utrpelo 30 príslušníkov KFOR.

Pod vedením hlavnej politickej strany kosovských Srbov, Srbskej kandidátky, tisíce obyvateľov severného Kosova v januári podpísali petície za odvolanie súčasných starostov v referende. Srbská kandidátka však napokon prekvapilo vyzvala na bojkot hlasovania.

Osmaniová označila za dôvod bojkotu tlak Belehradu. "Srbsko znova nelegálne zasiahlo do volebného procesu inej krajiny," uviedla vo vyhlásení.

Etnické napätie na severe "vybuchlo" v septembri pri útoku ťažko ozbrojených Srbov na kosovskú policajnú hliadku v dedine Banjska, pri ktorom zabili policajta. Traja srbskí ozbrojenci zahynuli pri následnej prestrelka v kláštore v dedine blízko srbskej hranice.

K zodpovednosti za tento útok sa prihlásil bývalý podpredseda Srbskej kandidátky Milan Radoičič. Išlo o jednu z najhorších eskalácií za posledné roky v Kosove, ktoré vyhlásilo samostatnosť od Srbska v roku 2008. Belehrad nezávislosť Kosova neuznáva.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Podľa bojovníkov proti antisemitizmu je Londýn no-go zóna pre Židov

Podľa bojovníkov proti antisemitizmu je Londýn no-go zóna pre Židov. Žiadajú odstúpenie šéfa londýnskej polície Marka Rowleyho za to, že polícia pod jeho vedením nezvláda boj proti šíreniu antisemitizmu najmä na propalestínskych protestoch.

V piatok sa londýnska polícia musela ospravedlniť riaditeľovi organizácie Kampaň proti antisemitizmu Gedeonovi Falterovi za to, že ho jeden policajt na propalestínskom pochode označil za "otvoreného Žida". "Ste otvorení Židia, toto je propalestínsky pochod. Z ničoho vás neobviňujem, ale obávam sa o vašu bezpečnosť," povedal mu policajt a hrozilo mu aj zatknutie.

Minister pre policajnú prácu Chris Philp informoval, že sa porozpráva s Rowleym. "Nikomu by sa nemalo povedať, že jeho náboženstvo je provokatívne, ani by sa nemalo vyhrážať nevinnému človeku zatknutím iba kvôli neprimeranej reakcii niekoho iného," uviedol Philp.

Polícia v ospravedlňujúcom stanovisku uviedla, že "byť Židom nie je provokácia" s tým, že londýnski židia sa v meste musia cítiť bezpečne.

(bbc)

Minúta  |  

Náčelník generálneho štábu izraelskej armády Herci Halevi schválil plány pokračovania vojny v Gaze

Náčelník generálneho štábu izraelskej armády Herci Halevi schválil plány pokračovania vojny v Gaze, oznámila v nedeľu večer armáda. Podľa izraelských médií zahŕňajú aj operáciu v meste Rafah.

Halevi "schválili ďalšie kroky", uviedol armádny hovorca Daniel Hagari. Podľa verejnoprávnej televízie Kan je súčasťou plánov vojenská operácia v Rafahu na juhu Pásma Gazy pri hranici s Egyptom. Evakuáciu civilného obyvateľstva tam údajne možno očakávať v krátkom čase.

Hovorca izraelskej armády sa v nedeľu prihovoril aj rukojemníkom, ktorých Hamas zadržiava v Gaze. "Budeme bojovať, pokým neprídete domov," povedal s tým, že príbuzní rukojemníkov sú v neznesiteľnej situácii a na oslobodenie ich milovaných sa urobí všetko.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

USA zrejme zavedú sankcie voči jednotke izraelskej armády pre porušovanie ľudských práv v Predjordánsku

USA zrejme zavedú sankcie voči jednotke izraelskej armády pre porušovanie ľudských práv v Predjordánsku. Minister zahraničných vecí USA Antony Blinken takéto opatrenie naznačil po otázke novinára o správach, že jeho rezort odporučil zníženie vojenskej pomoci izraelskej jednotke zapojenej do násilných incidentov v Predjordánsku.

Obvinenia sa týkajú obdobia pred útokom hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra minulého roka. Blinken bez detailov povedal, že jeho ministerstvo vedie vyšetrovanie na základe zákona, ktorý zakazuje posielanie vojenskej pomoci zahraničným bezpečnostným jednotkám, ktoré beztrestne porušujú ľudské práva. Výsledky podľa jeho slov prídu "veľmi skoro".

Ministerstvo zahraničných vecí USA koncom roka 2022 nariadilo pracovníkom veľvyslanectva v Izraeli, aby preskúmali obvinenia z porušovania práv v Predjordánsku zo strany ultraortodoxného práporu Necach Jehuda. Jedným z incidentov bola smrť 78-ročného palestínskeho Američana na infarkt po zadržaní v januári 2022.

Netanjahu reagoval na náznaky sankcií voči izraelským vojakom nahnevane. "V čase, keď naši vojaci bojujú proti netvorovi terorizmu, je úmysel zaviesť sankcie voči jednotke (izraelskej armády) vrcholom absurdity a morálnym dnom. Moja vláda bude konať všetkými prostriedkami proti týmto krokom," uviedol na sociálnej sieti.

Spravodajský portál Axios s odvolaním sa na americké zdroje oboznámené so záležitosťou v sobotu informoval, že Blinken podľa očakávaní oznámi sankcie proti zmienenému práporu v najbližších dňoch. Jednotka bude mať podľa správy zakázané prijímať vojenskú pomoc alebo výcvik zo strany USA.

Investigatívna nezisková organizácia ProPublica v skoršej správe uviedla, že komisia ministerstva zahraničných vecí USA v decembri odporučila, aby Blinken vylúčil viacero armádnych a policajných jednotiek pôsobiacich v Predjordánsku z možnosti dostávať pomoc od Spojených štátov.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Šéf Snemovne reprezentantov zmenil názor na pomoc Ukrajine po spravodajských informáciách

Predseda Snemovne reprezentantov USA zmenil názor na pomoc Ukrajine po spravodajských informáciách o ruských vojnových zločinoch. "História nás bude súdiť za to, čo robíme," povedal Mike Johnson minulý týždeň novinárom v Kapitole.

"Práve teraz je to kritický čas. Mohol by som urobiť sebecké rozhodnutie a urobiť niečo iné. Ale robím tu to, čo považujem za správnu vec. Myslím si, že poskytovanie pomoci Ukrajine je teraz mimoriadne dôležité."

Johnson svoju zmenu myslenia čiastočne pripísal spravodajským brífingom. "Naozaj verím spravodajstvu," povedal Johnson. "Myslím si, že Vladimir Putin by pokračoval v pochode Európou, keby mu to bolo umožnené. Myslím si, že by nabudúce mohol ísť do Pobaltia. Myslím si, že by mohol mať konflikt s Poľskom alebo jedným z našich spojencov v NATO."

(ukrajinská pravda)

Minúta  |  

Očakáva sa, že Antony Blinken vyzve Číňanov, aby prestali posielať vojenskú technológiu do Ruska

Očakáva sa, že Antony Blinken vyzve Číňanov, aby prestali posielať vojenskú technológiu do Ruska. Americký minister zahraničných môže počas svojej návštevy v Číne pohroziť viacerými represívnymi krokmi, ktoré môžu zahŕňať sankcie voči čínskym finančným inštitúciám.

Vysokopostavení americkí predstavitelia minulý týždeň uviedli, že 70 percent obrábacích strojov, ktoré Rusko doviezlo v poslednom štvrťroku 2023, pochádzalo z Číny a „pravdepodobne sa použili“ na výrobu balistických rakiet.

"Blinken neplánuje prezradiť, aké opatrenia prijmú USA, ale niekoľko ľudí oboznámených so situáciou uviedlo, že zvažuje sankcie voči čínskym finančným inštitúciám a iným subjektom," uviedol zdroj pre Financial Times s tým, že Blinkenova správa bude doteraz najjasnejším varovaním, ktoré USA osobne doručili čínskym predstaviteľom.

(ukrajinská pravda)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.