V strojárskom závode v ruskom meste Voronež vypukol požiar, traja ľudia zahynuli a dvaja utrpeli zranenia. Príčina požiaru nebola bezprostredne známa, hasičom sa už podarilo ho uhasiť.
(tass, reuters, tasr)
RUŽOMBEROK – Dopravná nehoda sa stala v pondelok 22. apríla 2024 okolo 10:00. V smere z Ružomberka na Biely Potok sa osobné auto zrazilo s kamiónom. Nehoda skončila tragicky.
Na nehodu ako prvý upozornil portál krimi-spravy.sk. Na miesto vyrazilo 5 ružomberských hasičov s 2 kusmi techniky. Policajti spolu so záchranármi ošetrovali zraneného vodiča, ktorého hasiči museli z auta vyprostiť, keďže tam po nehode ostal zakliesnený. 34-ročný vodič však svojim zraneniam na mieste podľahol.
Prečo k zrážke došlo, zatiaľ nie je známe. Podľa polície vraj vodič auta prešiel do protismeru. Presné príčiny a ďalšie okolnosti dopravnej nehody sú podľa Šefčíkovej predmetom vyšetrovania.
Minúta |
Pročínska strana maldivského prezidenta Muhammada Muizzua drvivo zvíťazila v parlamentných voľbách
Pročínska strana maldivského prezidenta Muhammada Muizzua drvivo zvíťazila v parlamentných voľbách, vyplýva to z predbežných výsledkov.
Prezidentom vedený Ľudový národný kongres (PNC) získal podľa predbežných výsledkov 70 z celkových 93 parlamentných kresiel. Spolu s ďalšími tromi kreslami, ktoré si zabezpečili jeho spojenci, získal v parlamente dokonca absolútnu väčšinu.
Maldivská demokratická strana (MDP) vedená bývalým prezidentom Ibráhímom Muhammadom Sálim, ktorý je naopak považovaný za proindicky orientovaného, mala dosiaľ 65 poslaneckých mandátov, teraz však získala len 15 mandátov.
Konečné výsledky sa očakávajú neskôr v priebehu dňa. Vo voľbách kandidovalo dovedna šesť politických strán a nezávislých subjektov.
Hlasovanie pozorne sledovala Čína aj India, ktoré súperia o vplyv na tomto súostroví so strategickou polohou v Indickom oceáne.
Muizzuovo vlaňajšie zvolenie za prezidenta ešte vyostrilo súperenie týchto dvoch krajín o mocenský vplyv.
Čína v reakcii na predbežné výsledky avizovala, že sa bude snažiť o posilnenie vzťahov a spolupráce s Maldivami.
Prezident Muizzu zaujal po svojom zvolení pročínsky postoj, pričom svojho predchodcu v úrade Muhammada Sáliho obviňoval z ohrozenia štátnej suverenity tým, že Indii umožnil príliš veľký vplyv.
Muizzu sa tiež zasadzoval za stiahnutie 75 indických vojakov rozmiestnených na jednom z maldivských ostrovov, ktorí tam prevádzkovali dve indické lietadlá, pričom napríklad pomáhali pri záchrane ľudí, ktorí uviazli na mori. Nový prezident podnikol opatrenia, vďaka ktorým tieto úlohy prebrali civilisti.
(ap, tasr)
Minúta |
Považan: Posledných päť rokov bol v europarlamente zjavný ústup konzervatívcov a kresťanov v ochote oponovať, ísť do konfliktu
Posledných päť rokov bol v europarlamente zjavný ústup konzervatívcov a kresťanov v ochote oponovať, ísť do konfliktu. Naši konzervatívnejší europoslanci nešli do výborov, ktoré sú problematické, kde dostanete nálepku, že ste spiatočník či bigotný.
Radšej si sadli do výboru pre hospodárske záležitostí či do zahraničného výboru.
"Šokoval ma výsledok hlasovania o práve na potrat. Progresívci a liberáli nás tu famózne prečíslili a myslím si, že to je dôsledok našich vlastných chýb, našej vlastnej neaktivity," konštatuje Michal Považan z Kresťanskej únie.
Ako zmeniť situáciu v Bruseli, prečo Kresťanská únia nepodporuje posielanie zbraní na Ukrajinu a aký je ich vzťah k Ficovej zahraničnej politike či KDH, sa dočítate v rozhovore:
Rusko má teraz všetky dôvody na konfiškáciu aktív Západu, vyhlásil predseda Štátnej dumy Viačeslav Volodin. Reagoval tak na schválenie balíka 95 miliárd dolárov v Snemovni reprezentantov USA.
Moskva „má teraz všetky dôvody prijímať symetrické rozhodnutia vo vzťahu k zahraničným aktívam,“ uviedol Volodin. Dodal, že v zahraničí je zmrazených približne 280 miliárd dolárov ruských aktív, pričom iba päť až šesť miliárd je v USA, zatiaľ čo v Európskej únii približne 224 miliárd dolárov.
Predseda dolnej komory ruského parlamentu vyjadril presvedčenie, že Washington prijal legislatívu umožňujúcu konfiškáciu ruských aktív, aby vyprovokoval EÚ k podniknutiu rovnakého kroku. Podľa neho by to však malo zničujúce dôsledky pre ekonomiku EÚ.
(reuters, tasr)
Americká finančná pomoc poskytne ukrajinským silám potrebný oddych na bojiskách, ale podľa analýzy Bloombergu nezmení priebeh vojny.
Schválenie 60 miliárd dolárov umožní ukrajinskej armáde zlepšiť obranné schopnosti a spomaliť postup ruských síl, ale na dosiahnutie významnejších zmien by bolo potrebné ešte viac podpory, upozorňuje analýza agentúry Bloomberg.
Experti upozorňujú, že dodanie pomoci na frontové línie nebude okamžité a zásadný vplyv na situáciu sa očakáva až po niekoľkých týždňoch. Napriek politickým prekážkam v USA sa zdá, že aktuálna pomoc by mala pomôcť Ukrajine stabilizovať situáciu v krátkodobom horizonte.
(unian)
Izrael pôvodne plánoval rozsiahlejšiu odvetu proti Iránu za útok z minulého víkendu. Vláda však po tlaku USA od týchto plánov upustila.
Uviedli to traja anonymní predstavitelia Jeruzalema pre americký denník New York Times.
Ďalším dôvodom malo byť aj to, že situácia si nevyžadovala ďalšiu eskaláciu, keďže podľa oficiálneho vyhlásenia izraelskej armády zostrelili systémy Železná kupola a Šíp vyše 99 percent striel a dronov smerujúcich na územie židovského štátu.
Medzi pôvodnými plánmi bolo podľa trojice izraelských zdrojov bombardovanie vojenských cieľov v blízkosti Teheránu. To by však zvýšilo šance na ďalší iránsky protiútok, ktorý „by mohol priviesť Blízky východ na pokraj veľkého regionálneho konfliktu“, uviedol NYT.
Podľa zdrojov však odveta ukázala Iránu „šírku a dômyselnosť izraelského vojenského arzenálu“. Pripomenuli tým použitie štvorvrtuľových dronov – quadcopters – namiesto stíhačiek, čo vraj zmiatlo iránsku protivzdušnú obranu.
Nemecký miliardár Karl-Erivan Haub, bývalý šéf maloobchodného impéria Tengelmann Group, ktoré zahŕňa reťazce ako OBI a KiK, záhadne zmizol v roku 2018 vo švajčiarskych Alpách a v roku 2021 ho oficiálne vyhlásili za mŕtveho.
Nové informácie, ktoré publikoval magazín Newsweek, však naznačujú, že možno zinscenoval vlastnú smrť, aby mohol žiť v Moskve so svojou milenkou, ktorá má údajné väzby na ruskú kontrarozviedku.
V čase jeho zmiznutia Hauba naposledy videli, ako smeroval k lanovke v horách, a o deň neskôr, keď sa nevrátil do hotela, ho nahlásili ako nezvestného. Po piatich mesiacoch pátranie ukončili a o tri roky neskôr ho oficiálne vyhlásili za mŕtveho na základe dokumentov, ktoré predložila jeho rodina.
Situácia sa skomplikovala, keď sa objavili informácie, že Haub môže žiť v tajnosti v Rusku so ženou menom Veronika Ermilová, ktorá pracovala pre lyžiarsku agentúru a mala kontakty s FSB. Tieto tvrdenia podporuje investigatívna novinárka Liv von Boetticherová, ktorá tvrdí, že časť Haubovej rodiny vedela o jeho skutočnom stave a tieto informácie ukrývala pred súdom a verejnosťou.
Napriek týmto obvineniam, oficiálne dokumenty stále potvrdzujú Haubovu smrť, a nie sú dostatočné dôkazy na to, aby sa táto verzia zmenila.
(spracoval Matúš Chrtiansky)
BRATISLAVA – Úsek diaľnice D2 bude od pondelka pre opravy dočasne prejazdný len v jednom jazdnom pruhu. Na diaľnici D2 došlo k dvom dopravným nehodám. Na vjazde do tunela Sitina sa zrazili tri autá, v smere do Českej republiky skončilo nákladné vozidlo mimo vozovky.
Informuje o tom Zelená vlna RTVS a polícia na sociálnej sieti. V tuneli Sitina v smere od Lamača sa v ľavom pruhu zrazili tri autá. Premávka v tuneli v smere do Mlynskej doliny je len v pravom pruhu, kde sa tvorí kolóna. V úseku sa vodiči zdržia asi 40 minút.
#NEHODA: na bratislavskej diaľnici D2 na vjazde do tunela Sitina v smere od Lamača. V ľavom pruhu sa zrazili 3 autá. Premávka v tuneli Sitina v smere do Mlynskej doliny je len v pravom pruhu, tvorí sa kolóna, zdržíte sa asi 40 minút
— Zelená vlna RTVS (@zelenavlna) April 22, 2024
„Na 28. kilometri diaľnice D2 v smere od Českej republiky do Bratislavy došlo k dopravnej nehode, pri ktorej skončilo nákladné vozidlo mimo vozovky. Momentálne je sprejazdnený jeden jazdný pruh," informuje polícia na sociálnej sieti.
Kolóna je hlásená aj na Račianskej ulici pri cestároch smerom do centra. Zdržanie sa odhaduje na 40 minút, smerom von z mesta si vodiči počkajú 15 minút.
Zdržanie desať minút je aj na bratislavskej diaľnici D1 od Zlatých pieskov v smere na Prístavný most do Petržalky. Vodiči majú s kolónami počítať aj na Šancovej ulici smerom k hlavnej stanici a na Karloveskej ulici smerom do centra. V oboch prípadoch sa zdržia 20 minút.
Úsek diaľnice D2 medzi 4,9. a 6. kilometrom smerom do Bratislavy bude od pondelka pre opravy dočasne prejazdný len v jednom jazdnom pruhu. Dopravné obmedzenia potrvajú do piatka 26. apríla 20:00.
(tasr, Polícia SR - Bratislavský kraj/fb, Zelená vlna RTVS/x)
KOŠICE – Z Fondu malých projektov podporia v rámci prvej výzvy projekty v hodnote takmer 1,5 milióna eur. Žiadatelia na slovenskej a maďarskej strane podali na jeseň minulého roka bezmála 200 žiadostí, ich celková hodnota presiahla 5,5 milióna eur.
„Európske zoskupenie územnej spolupráce (EZÚS) Via Carpatia v rámci Programu Interreg VI-A Maďarsko-Slovensko realizuje projekt s názvom Fond malých projektov pre východnú programovú oblasť,“ priblížil Košický samosprávny kraj (KSK).
V Košickom kraji podporia 27 projektov
Ako uviedol predseda KSK Rastislav Trnka (nezávislý), Fond sa už v predošlom programovom období stal etablovaným nástrojom na podporu projektov prospešných pre obyvateľstvo v prihraničných oblastiach.
Trnka dodal, že celkovo bude podporenýc 51 projektov, pričom najviac, a to 27, ich bude práve v Košickom kraji.
Maďarskí i slovenskí prijímatelia si už prevzali Zmluvy o poskytnutí finančného príspevku. V tomto programovom období budú podporené podujatia, festivaly a tábory, ktoré napomáhajú upevňovaniu kultúrnych a športových vzťahov medzi ľuďmi v prihraničných oblastiach.
Bližšie informácie možno nájsť na webe www.spf-viacarpatia.eu, či na sociálnych sieťach.
Kultúrne a folklórne akcie, vzdelávacie workshopy aj športové aktivity
„V tomto kole získalo finančnú podporu 27 slovenských projektov z územia Košického a Banskobystrického kraja a 24 maďarských malých projektov zo žúp Heveš, Novohrad, Boršodsko-abovsko-zemplínska a Sabolčsko-satmársko-berežská.
V najbližších mesiacoch sa môžu obyvatelia na oboch stranách hranice tešiť na zaujímavé kultúrne a folklórne akcie, vzdelávacie workshopy, detské tábory, podujatia s tradičnou lokálnou kuchyňou, ale aj športové aktivity, ktoré sú určené pre rôzne vekové skupiny – pre seniorov, študentov, ako aj rodiny s deťmi,“ priblížila riaditeľka EZÚS Via Carpatia Julianna Máté.
Dodala, že s realizáciou projektov sa začalo už v apríli a mali by prebiehať do konca tohto roka, pričom najbohatšie na cezhraničné podujatia by mali byť mesiace máj a jún.
„Z Fondu malých projektov získalo finančnú podporu napríklad Spišské divadlo v Spišskej Novej Vsi, ktoré zorganizuje Deň umenia a kultúry na Spiši, ktorý bude súčasťou Župných dní KSK. Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove usporiada tradičný dožinkový festival Chlieb náš každodenný. Občianske združenie Synapsy zase zorganizuje podujatie zamerané na bezpečnosť na internete a obranu proti dezinformáciám CyberOsveta,“ vymenúva kraj.
Ďalšie výzvy
Samospráva dodala, že v Rožňave sa pobežia preteky Rožňava Night Run a Židovská náboženská obec zas s pomocou prostriedkov z fondu zorganizuje prehliadky židovských pamiatok, a to počas Dní židovskej kultúry 2024.
„V rámci Fondu malých projektov budú ešte v programovom období 2021 – 2027 vyhlásené ďalšie výzvy, celkovo bude možné žiadať 6,5 milióna eur. Tieto finančné prostriedky sú určené na malé projekty podporujúce spoluprácu medzi ľuďmi a inštitúciami. Ide o projekty, ktoré majú regionálny význam. Ich cieľom má byť posilnenie sociálnej súdržnosti a spolupráce, čo povedie k vytvoreniu a rozvíjaniu dlhodobých partnerstiev medzi organizáciami na oboch stranách hranice,“ uviedla predsedníčka Borsodsko-abovsko-zemplínskej župy Bánné Gál Boglárka.
Dodala, že ich teší záujem žiadateľov a zdôraznila badateľne pozitívny dopad projektov na rozvoj regiónov.
(sita, kol)
Minúta |
KĽDR zrejme vypustila niekoľko balistických rakiet krátkeho doletu smerom k východnému pobrežiu
KĽDR zrejme vypustila niekoľko balistických rakiet krátkeho doletu smerom k východnému pobrežiu, oznámila juhokórejská armáda.
Japonská televízia NTV s odvolaním sa na predstaviteľa vlády pôvodne informovala, že išlo o jednu balistickú strelu krátkeho doletu. Podľa zboru náčelníkov štábu juhokórejskej armády však Pchjongjang odpálil niekoľko takýchto striel.
„Severokórejské rakety preleteli asi 300 kilometrov a dopadli do Východného (Japonského) mora,“ uviedla juhokórejská armáda. Pre prebiehajúcu analýzu však neposkytla bližšie detaily.
Vypálenie neskôr potvrdilo aj Tokio. Japonské ministerstvo obrany na sieti X tvrdilo, že zrejme išlo o balistickú strelu. Projektil podľa televízie NHK zrejme dopadol mimo výlučnej ekonomickej zóny Japonska.
Severná Kórea v piatok prostredníctvom štátnych médií informovala o uskutočnení testu „superveľkej hlavice“ určenej pre strategickú riadenú strelu Hwasal-1 Ra-3. Podľa nich tiež odpálila aj nový typ protilietadlovej strely.
Na rozdiel od balistických striel nie sú testy striel s plochou dráhou letu zakázané na základe sankcií OSN uvalených na Severnú Kóreu.
Zomrel Fedor Flašík. Informoval o tom portál eReport. S hlbokým zármutkom Vám musíme oznámiť, že nás zasiahla veľmi smutná správa. Náš šéf, otec a priateľ nás navždy opustil. Česť jeho pamiatke. Ďakujeme Feďko,“ napísal portál na Facebooku.
Šéf izraelskej vojenskej rozviedky má oznámiť svoju rezignáciu, informoval portál Ynet News s odvolaním sa na armádne zdroje. Generálmajor Aharon Chaliva pritom v októbri minulého roka priznal zodpovednosť za zlyhania tajných služieb pri útoku Hamasu.
Nie je jasné, kedy Chaliva odstúpi, pretože Obranné sily Izraela (IDF) budú musieť čo najskôr nájsť náhradu, informoval Ynet.
V súčasnosti sa tiež generál podieľa na internom vyšetrovaní zlyhaní IDF, ktoré viedli k útoku zo 7. októbra 2023. Výsledky majú predložiť náčelníkovi generálneho štábu Herzimu Halevimu do začiatku júna.
Minúta |
Deficit rozpočtu verejnej správy SR sa v minulom roku výrazne zvýšil, keď prekročil 6 miliárd eur
Deficit rozpočtu verejnej správy SR sa v minulom roku výrazne zvýšil, keď prekročil 6 miliárd eur. V podiele k hrubému domácemu produktu (HDP) stúpol z 1,67 percenta v roku 2022 na vlaňajších 4,89 percenta. Celkový dlh verejnej správy síce v absolútnej hodnote tiež stúpol, ale jeho pomer k HDP sa znížil z 57,7 na 56 percnet.
"Absolútnu väčšinu minuloročného deficitu vytvorila ústredná štátna správa. Jej hospodárenie skončilo s deficitom 6,38 miliardy eur, čo predstavovalo výrazne viac ako v roku 2022, kedy hospodárila s mínusom 1,51 miliardy eur," vyčíslil Štatistický úrad.
Naopak, miestna samospráva vlani hospodárila s prebytkom takmer 98 miliónov eur, čo bol výrazne lepší výsledok ako v roku 2022. Hospodárenie s prebytkom 274 miliónov eur zaznamenali minulý rok aj fondy sociálneho zabezpečenia, výsledok bol tak medziročne trojnásobne lepší.
Dlh verejnej správy dosiahol v minulom roku 68,83 miliardy eur, čo zodpovedalo 56,04 percent HDP. "Hodnota štátneho dlhu síce medziročne stúpla o 5,45 miliardy eur, ale podiel dlhu z HDP sa znížil, pretože ekonomika rástla rýchlejšie. V predchádzajúcom roku 2022 bol podiel dlhu na HDP ešte na úrovni 57,74 percent," priblížili štatistici.
(tasr)
Aprílové počasie mnohých nepotešilo. Viacerí vodiči už prezuli zimné pneumatiky za letné a niektoré reštaurácie otvárali svoje terasy. V severnej časti Slovenska sa víkend niesol v znamení snehu, podľa odborníkov sa však situácia čoskoro zmení.
V priebehu tohto týždňa by sa počasie malo umúdriť, stále však musíme vo vyšších polohách rátať so snehom, a to najmä na Orave a na Kysuciach. Portál SHMÚ vydáva výstrahy 1. stupňa pred mrazom na celom území Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK). Tie platia až do stredy 24. apríla, keď by malo dôjsť k miernemu otepleniu.
V stredu by sa mohli mestá a obce v našom kraji dostať na najvyššiu dennú teplotu v rozmedzí 10 až 11 stupňov Celzia. Vo štvrtok 25. apríla by malo teplé počasie pretrvať, na Liptove však môže ojedinele snežiť.
Napriek teplejším dňom v druhej polovici týždňa stále nie je vhodné odložiť kabáty. Ľuďom tak neostáva nič iné, než dúfať, že májové počasie prinesie dostatočnú kompenzáciu za zamračené a studené aprílové dni.
PREŠOV – Od pondelka (22. apríla) až do piatka (26. apríla) prebiehajú na Sekčovskej ulici v Prešove výkopové práce spojené s preložkou vodovodu.
Informuje o tom mesto na svojej webovej stránke s tým, že ulica je čiastočne uzavretá v dĺžke približne 20 metrov.
Mesto Prešov zároveň prosí vodičov o trpezlivosť, opatrnosť a rešpektovanie dočasného dopravného značenia pri prechádzaní daným úsekom.
(presov.sk, kol)
BANSKÁ BYSTRICA – V okolí Banskej Bystrice videli počas víkendu medveďa. Primátor mesta Ján Nosko vyzýva ľudí, aby boli na prechádzkach v prírode opatrní.
Koncom minulého týždňa zaznamenali medveďa vo Zvolene. Na druhý deň na ďalšiu šelmu na Sliači upozorňovala primátorka tohto kúpeľného mestečka a vzápätí videli medveďa v Banskej Bystrici.
Maca zachytili na miestach, ktoré ľudia vo veľkom využívajú na prechádzky.
„Obyvatelia mestskej časti Uhlisko dnes zaznamenali v lokalite pod mostíkmi pohyb medveďa. Okamžite bol aktivovaný Zásahový tím pre medveďa hnedého. Dávajte si pozor. Počas prechádzok buďte, prosím, opatrní a obozretní,“ upozornil v nedeľu Ján Nosko, primátor Banskej Bystrice.
(mk, fb jn)
BRATISLAVA – Sezónny zberný dvor Rača na ulici Pri Šajbách v Bratislave je opäť otvorený. Obyvateľom nielen Rače, ale aj mestských častí Nové Mesto a Vajnory bude k dispozícii do 30. novembra.
Zriadené je tam aj zberné miesto vecí pre Bratislavské centrum opätovného využitia KOLO. „Podmienkou vstupu pre obyvateľov mestských častí Rača, Nové Mesto a Vajnory je preukázanie trvalého alebo prechodného pobytu, prípadne preukázanie vlastníctva alebo nájmu záhrady v týchto mestských častiach," pripomína mestská spoločnosť Odvoz a likvidácia odpadu (OLO).
Zberný dvor je otvorený tri dni v týždni, a to v utorok a vo štvrtok od 11.00 do 18.00 a v sobotu od 8.00 do 15.00. Výnimkou sú štátne sviatky.
Obyvatelia môžu bezplatne odovzdať objemný odpad (maximálne 150 kilogramov na osobu na rok), bioodpad zo záhrad a zelene (maximálne tri vrecia na osobu na týždeň), ale aj roztriedený papier, lepenku, sklo či plasty. Spoplatnené je odovzdanie drobného stavebného odpadu, poplatok sa uhrádza hlavnému mestu.
Okrem zberného dvora v Rači prevádzkuje OLO aj zberný dvor na Starej Ivanskej ceste, ktorý slúži všetkým obyvateľom Bratislavy, a to počas celého roka. Práve tam je možné uložiť najviac druhov odpadov v hlavnom meste. Všetky druhy odpadov sú odvážané na ďalšie zhodnotenie alebo ekologické zneškodnenie.
(tasr)
Nemecký prezident Steinmeier odcestuje na svoju prvú oficiálnu návštevu Turecka a sprevádzať ho bude aj berlínsky šéfkuchár špecializujúci sa na kebab. Steinmeier tak chce poukázať na blízke osobné väzby medzi Tureckom a Nemeckom aj napriek rozdielom.
Frank-Walter Steinmeier, ktorý na návštevu Turecka cestuje prvýkrát od nástupu do funkcie prezidenta, má komplikovaný vzťah s tamojším lídrom Recepom Tayyipom Erdoganom.
Nemecký prezident okrem iného upozornil na Erdoganov negatívny postoj voči Izraelu a v minulosti vyjadril obavy v spojitosti s úpadkom demokratických noriem v Turecku.
Nemenovaný zdroj z prezidentovho okolia označil skutočnosť, že Steimeier svoju oficiálnu návštevu nezačína v hlavnom meste Ankara, za znamenie. Prvou zastávkou nemeckého prezidenta je totiž Istanbul, kde sa stretne s občianskymi aktivistami a a tamojším starostom i opozičným politikom Ekremom Imamogluom.
Steinmeier sa má v utorok stretnúť s ľuďmi, ktorí prežili ničivé zemetrasenie z roku 2023 v meste Gaziantep neďaleko sýrskych hraníc. Rokovanie s Erdoganom ma naplánovaný až na stredu.
Nemecký prezident sa pokúsi obzvlášť poukázať na prínos tureckých imigrantov, ktorí do Nemecka prichádzajú od šesťdesiatych rokov minulého storočia. Na svoju prvú oficiálnu návštevu Turecka preto pozval aj Arifa Kelesa, majiteľa berlínskej reštaurácie s kebabom, ktorého vníma ako príklad úspešnej imigrácie.
Keles bude na pondelkovej večeri v Istanbule podávať hosťom kebab.
(tasr, afp)
V pondelok v skorých ranných hodinách o zomrel v bratislavskej nemocnici známy slovenský spevák Dušan Grúň. Hospitalizovali ho a uviedli do umelého spánku 11. apríla po tom, čo mu zlyhali orgány. Správu potvrdila jeho manželka Majka Grúňová.
Do povedomia poslucháčov a televíznych divákov sa Dušan Grúň zapísal ako spevák populárnych piesní, ale bol aj vynikajúcim hudobníkom, ktorý ovládal hru na niekoľkých nástrojov. Vystupoval napríklad v hudobno-zábavnom programe Repete.
Neodmysliteľnou súčasťou jeho programov sa stala pieseň Starý rodný dom, ale aj May way so skvelým textom Zora Laurinca – Žiť za to stálo. Medzi jeho hity patria aj Plavovláska či Malvína, ale aj hudobné melódie pochádzajú z bývalej Juhoslávie, napríklad „Kde si bola, keď tu hrmelo“ alebo „Kam pláva naša loď“.
„V Nemecku som desať rokov hrával na barytón, ale nemám problém zahrať na husliach, trúbku, basovú gitaru či ústnu harmoniku,“ prezradil Dušan Grúň v rozhovore pri príležitosti svojej osemdesiatky v máji v roku 2022.
„Tieto nástroje aj vlastním a vďaka tomu si na ne kedykoľvek môžem zahrať, aj keď už len doma, pretože na koncertoch sa odo mňa očakáva spev. Nie vždy tomu tak bolo, keď som hrával s orchestrami, občas sa stalo, že muzikant ochorel a vypadol, dokázal som ho zastúpiť,“ povedal vtedy.
Dušan Grúň sa narodil v deň svojich menín – 26. mája 1942 v Žiline, no už ako dieťa sa s rodičmi presťahoval do Košíc, kde v roku 1959 aj zmaturoval. Po maturite študoval na hutníckej fakulte Vysokej školy banskej v Ostrave, kde hrával v dixielande na trúbku. Neskôr začal spievať s orchestrom Iva Pavlíka. S orchestrom Josefa Vobrubu nahrával piesne v Prahe. V roku 1965 po návrate do Bratislavy vystupoval viac ako tridsať rokov s Orchestrom Juraja Velčovského. V roku 1966 sa oženil s manželkou Majkou.
Účinkoval v zahraničí so spevákmi Karolom Duchoňom, s ktorým ho spájalo pevné priateľstvo až do jeho skorého odchodu. Spieval s Janou Kociánovou, Oľgou Szabovou, tiež aj s českými spevákmi Karlom Gottom, Waldemarom Matuškom, Helenou Vondráčkovou, s ktorými vystupoval v Nemecku.
Z dlhoročného pôsobenia v zahraničí sa vrátil kvôli účinkovaniu v hudobno-zábavnom programe Repete. Vďaka tejto relácii sa etabloval opäť doma, kde sa mu doslova hrnuli ponuky na vystúpenia s rôznymi speváckymi a hudobnými formáciami.
(sita)
Polícia v Jeruzaleme pátra po útočníkoch, ktorí autom zámerne vrazili do ľudí. Pri útokoch, ktoré sa odohrali na dvoch rôznych miestach, boli zranené dve osoby.
Páchatelia ušli z miesta činu pešo, informoval na svojom webe denník The Times of Israel (TOI), ktorý doplnil, že polícia tento útok vyšetruje ako teroristický. Dodala, že na únikovej ceste jej príslušníci našli upravený samopal typu Carlo.
Okrem toho izraelské bezpečnostné zložky v nedeľu zmarili útok neďaleko mesta Hebron, pričom zneškodnili dvoch útočníkov, z ktorých jeden spustil na Izraelčanov paľbu a druhý sa pokúsil dobodať vojakov.
Ďalšiemu útoku nožom boli v nedeľu vystavení izraelskí vojaci na kontrolnom stanovišti Beka’ot v severnom sektore údolia rieky Jordán. Útočníka sa podarilo spacifikovať.
Ďalší incident bol hlásený z kibucu Meirav na severe Izraela, na ktorý skupina útočníkov spustila paľbu. Útok si nevyžiadal žiadne zranenia, ale poškodil budovu v komunite.
Tieto útoky sa odohrali v predvečer židovského sviatku pesach - sviatku nekvasených chlebov -, ktorý sa v Izraeli začína sláviť v pondelok po západe slnka, dodal spravodajský web i24news.
(tasr, times of israel)
Scholz opäť varoval Netanjahua pred eskaláciou na Blízkom východe. Scholz tiež vysvetlil rozhodnutie hláv štátov a premiérov v rámci Európskej rady uvaliť nové sankcie na Irán.
Izraelský prezident Benjamin Netanjahu počas nedeľňajšieho telefonátu informoval nemeckého kancelára Olafa Scholza o situácii v regióne, potvrdil hovorca nemeckej vlády Steffen Heberstreit. Kancelár podľa neho zdôraznil, že hlavným cieľom je v súčasnosti vyhnúť sa eskalácii a rozšírenia konfliktu do regiónu.
Potvrdil, že nemecká vláda bude pokračovať v blízkej koordinácii so svojimi partnermi zo skupiny G7 a z EÚ.
(tasr)
Minúta |
Po prísnom obmedzení interrupcií v USA zaznamenali výrazný nárast počtu dobrovoľných sterilizácií
Po prísnom obmedzení potratov v USA zaznamenali výrazný nárast počtu dobrovoľných sterilizácií medzi mužmi aj ženami. Podľa štúdie najskôr stúpol počet takýchto zákrokov u oboch pohlaví, no neskôr sa u mužov stabilizoval, zatiaľ čo u žien pokračuje v raste.
Tím pod vedením Jacqueline Ellisonovej z univerzity v Pittsburghu analyzoval údaje zo zdravotníckych zariadení v období medzi rokmi 2019 až 2023 a zistil, že najväčší záujem o sterilizáciu majú ľudia vo veku 18 až 30 rokov. U žien je sterilizácia realizovaná podviazaním vaječníkov a u mužov vazektómiou.
Pred júnom 2022 podstúpilo v USA mesačne sterilizáciu v priemere 2,8 žien a jeden muž na 100-tisíc obyvateľov.
Po rozhodnutí súdu ľudia do 30 rokov prejavili nebývalý záujem o tieto zákroky, išlo v priemere o 58 žien a 27 mužov za mesiac na 100-tisíc obyvateľov.
Po prvotnej reakcii sa zase čísla priblížili k skorším priemerom. Ale zatiaľ čo u mužov to je opäť zhruba jeden zákrok za mesiac na 100-tisíc mužov, o žien je nový priemer 5,8 zákroku a záujem stúpa rýchlejšie ako predtým, zhrnula závery štúdie AFP.
Štúdia zdôrazňuje, že ženy nesú väčšiu zodpovednosť za prevenciu tehotenstva a tiež väčšie zdravotné, sociálne a ekonomické dôsledky zákazu potratov. Zákroky u žien sú navyše komplikovanejšie a oveľa drahšie než u mužov.
Iránsky prezident Raísí trvá na zahaľovaní žien v krajine. Podľa neho niet pochýb, že kontroly rešpektovania pravidiel sa musia dôsledne vykonávať aj naďalej.
Veliteľ Zboru islamských revolučných gárd v Teheráne Hasan Hasanzáde oznámil vytvorenie novej štruktúry na kontrolu dodržiavania prísneho kódexu obliekania žien v Iráne. Cieľom existencie novej zložky je zabezpečiť aj to, že ženy budú hidžáb na verejných miestach nosiť "zodpovednejším spôsobom".
Toto oznámenie nasleduje po správach, že iránske úrady v posledných týždňoch zintenzívnili kontroly rešpektovania morálky. Zábery z pouličných razií, ktoré sa objavili v médiách, zachytávajú aj drsné zaobchádzanie bezpečnostných zložiek a príslušníčok mravnostnej polície s narušiteľkami, uvádza sa v správe iránskej služby Rádio Sloboda (RFE/RL).
Napriek protestom spoločnosti iránsky prezident Ebráhím Raísí trvá na zachovaní takýchto prísnych kontrol.
"Rešpektovanie pravidla o nosení šatky nie je pre iránske ženy len náboženská, ale aj politická a právna povinnosť," vysvetlil Raísí v nedeľu.
Reštrikcie za nedostatočné prekrytie vlasov šatkou sa v Iráne opäť zintenzívnili od začiatku nového perzského roka - 20. marca, pričom pomerne často dochádza aj k fyzickým stretom medzi ženami a strážcami morálky.
Celoštátne protesty proti noseniu hidžábu vypukli v Iráne v septembri 2022 po smrti mladej Kurdky Mahsy Amíníovej, ktorá zomrela vo väzení po tom, ako ju na ulici zadržali pre nerešpektovanie pravidiel obliekania žien.
(tasr, dpa)
Sestra kandidáta na prezidenta Roberta F. Kennedyho Jr. podporila Bidena. Skonštatoval, že na rodinu pre politický rozkol nemá ťažké srdce.
"Niektorým z nich sa nepáči, že kandidujem," uviedol Kennedy o svojich príbuzných počas zbierky na svoju kampaň.
Kennedy ohlásil svoju nezávislú kandidatúru na prezidenta minulý rok. Ešte predtým však chcel úradujúceho prezidenta Joea Bidena vyzvať v súboji o nomináciu Demokratickej strany.
Viacero členov Kennedyho rodiny vrátane jeho sestry minulý týždeň verejne podporilo Bidenovu kandidatúru, pripomína AP.
Robertova sestra Kerry Kennedyová označila Bidena za "svojho hrdinu," čím jednoznačne podporila jeho kandidatúru. Uviedla, že celá rodina chce, aby bolo "nad slnko jasnejšie", že podporujú Bidena. Robertov a Kerryn strýko bol bývalý prezident USA John F. Kennedy, pripomína AP.
Kennedy Jr. uviedol, že vyrástol v rodine, kde sa rozdielne politické názory akceptovali a vyjadrovali s úctou. Niektorí členovia jeho rodiny v súčasnosti pracujú pre Bidenovu administratívu či prezidentskú kampaň.
O svojej rodine sa už viackrát verejne vyjadril, že sa ohľadom niektorých politických názorov nezhodnú. Vždy však vyzdvihol, že debatovať sa dá "priateľsky".
(tasr, ap)
Nemecký miliardár zrejme nafingoval svoju smrť, aby mohol žiť s milenkou v Rusku. Nasvedčujú tomu nové informácie.
Nemecký miliardár Karl-Erivan Haub, bývalý šéf maloobchodného impéria Tengelmann Group, ktoré zahŕňa reťazce ako OBI a KiK, záhadne zmizol v roku 2018 vo švajčiarskych Alpách a v roku 2021 ho oficiálne vyhlásili za mŕtveho.
Nové informácie, ktoré publikoval magazín Newsweek, však naznačujú, že možno zinscenoval vlastnú smrť, aby mohol žiť v Moskve so svojou milenkou, ktorá má údajné väzby na ruskú kontrarozviedku.
V čase jeho zmiznutia Hauba naposledy videli, ako smeroval k lanovke v horách, a o deň neskôr, keď sa nevrátil do hotela, ho nahlásili ako nezvestného. Po piatich mesiacoch pátranie ukončili a o tri roky neskôr ho oficiálne vyhlásili za mŕtveho na základe dokumentov, ktoré predložila jeho rodina.
Situácia sa skomplikovala, keď sa objavili informácie, že Haub môže žiť v tajnosti v Rusku so ženou menom Veronika Ermilová, ktorá pracovala pre lyžiarsku agentúru a mala kontakty s FSB. Tieto tvrdenia podporuje investigatívna novinárka Liv von Boetticherová, ktorá tvrdí, že časť Haubovej rodiny vedela o jeho skutočnom stave a tieto informácie ukrývala pred súdom a verejnosťou.
Napriek týmto obvineniam, oficiálne dokumenty stále potvrdzujú Karl-Erivanovu smrť, a nie sú dostatočné dôkazy na to, aby sa táto verzia zmenila.
(newsweek)
LUČENEC – Mesto Lučenec v spolupráci s partnermi pripravilo pri príležitosti Dňa Zeme niekoľko aktivít. V mestských ovocných sadoch sa budú v pondelok (22. 4.) konať viaceré prednášky s environmentálnou tematikou, pripravené je aj slávnostné otvorenie preskleného edukačného úľa.
Samospráva o tom informovala na sociálnej sieti.
Deň Zeme v mestských ovocných sadoch v Lučenci prinesie prednášky o správnej separácii odpadu, faune a flóre, ale aj prednášku zameranú na včelárstvo, význam včiel a ukážky práce včelára. Pripravené sú tiež rôzne environmentálne aktivity či výsadba kvitnúcej lúky.
Do aktivít pri príležitosti Dňa Zeme sa v Lučenci zapoja aj škôlkari a školáci. „Nevynechajú napríklad úpravu vyvýšených záhonov s rastlinami a čistenie svojich areálov. V spolupráci so strednými školami a verejnosťou budeme vo vybraných častiach mesta zbierať odpad,“ priblížila samospráva.
Počas nasledujúceho týždňa bude môcť verejnosť využiť kompost z mestskej kompostárne, obyvateľom mesta bude k dispozícii na parkovisku na Športovej ulici.
Týždeň venovaný environmentálnym aktivitám ukončí v sobotu (27. 4.) občianska dobrovoľnícka akcia Skrášlime si svoje okolie, zameraná na zveľadenie mesta.
(tasr)
Brazília: Bolsonaro ocenil Elona Muska a žiadal ochranu slobody prejavu. Sudca brazílskeho najvyššieho súdu Alexandre de Moraes pred dvomi týždňami spustil vyšetrovanie voči Muskovi, ktorý ho predtým kritizoval a obvinil z cenzúry.
Exprezident slovne odsúdil diktatúru v Brazílii a svojich stúpencov žiadal, aby za slobodu prejavu naďalej bojovali. Jair Bolsonaro tiež miliardára a podnikateľ Elona Muska označil za muža, ktorý má odvahu poukázať na to, kam brazílska demokracia smeruje.
Moraes v posledných rokoch nariadil pozastavenie používateľských účtov na sociálnej sieti Twitter (v súčasnosti X), ktoré boli podozrivé zo šírenia dezinformácií. "Sociálne siete nie sú krajinami bez zákonov," uviedol. Musk uviedol, že Moraes zradil brazílsku ústavu i obyvateľov. Sudca začal voči miliardárovi vyšetrovanie.
Bolsonaro takisto žiadal amnestie pre svojich priaznivcov, ktorí boli odsúdení na tresty odňatia slobody za násilnosti z 8. januára 2023.
Bolsonara v prezidentských voľbách v roku 2022 porazil úradujúci prezident Luci Inácio Lula da Silva. Bolsonaro však volebné víťazstvo svojho ľavicového nástupcu výslovne neuznal a po voľbách opakovane hovoril o podvode. Tisíce jeho prívržencov 8. januára 2023 vtrhli do vládnej štvrte v Brazílii, kde zaútočili na parlament, najvyšší súd a prezidentský palác.
(tasr)
Ekvádor: V referende podľa prvých výsledkov schválili opatrenia proti zločinu. Odmietli len dva z celkového počtu 11 návrhov, ktoré obsahovali hospodárske opatrenia. Ekvádor v poslednom období zaznamenal nárast prejavov násilia.
Drvivá väčšina Ekvádorčanov uviedla možnosť "áno" pri deviatich otázkach, ktoré zahŕňali sprísnenie opatrení. Predbežné výsledky oznámila predsedníčka ekvádorskej Národnej volebnej rady (CNE) Diana Atamaintová.
Počas uplynulého týždňa boli zabití starostovia dvoch miest a zbrojení útočníci v nedeľu zastrelili riaditeľa väznice na západe krajiny.
Hlasujúci v nedeľňajšom referende sa vyjadrovali k 11 otázkam vrátane posilnenia právomocí armády voči zločinu, prísnejšej kontrole zbraní a zvýšenia trestov za trestné činy spojené s obchodovaním s drogami.
V Ekvádore dodnes platí výnimočný stav, ktorý v januári vyhlásil tamojší prezident Daniel Noboa. Stalo sa tak po tom, ako z tamojšej väznice s maximálnym stupňom stráženia ušiel narkobarón a jeden z najobávanejších gangstrov v krajine, José Adolfo Macías Villamar, známy pod prezývkou Fito. Vo viacerých väzniciach následne vypukli nepokoje.
Noboa zároveň vydal dekrét, v ktorom označil 22 zločineckých skupín za teroristické organizácie a vojenské ciele.
(tasr)
Na základňu koalície vedenej USA v Sýrii boli z Iraku vypálené rakety. Ide o prvý výraznejší útok voči koaličným silám za obdobie niekoľkých týždňov.
Iracké sily uviedli, útočníci na základňu medzinárodnej koalície na sýrskom území udreli približne o 21.50 h miestneho času (20.50 h SELČ).
Iracké sily podľa svojho vyhlásenia začali rozsiahlu pátraciu operáciu na severe irackej provincie Ninive, našli vozidlo, ktoré bolo pri útoku použité a zničili ho.
Šéf Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR) so sídlom v Británii Rámí Abdal Rahmán uviedol, že viacero rakiet bolo vypálených z územia Iraku na základňu, kde sú umiestnení aj americkí vojaci. Z útoku obvinil alianciu viacerých skupín, ktoré podporuje Irán.
Táto aliancia sa prihlásila k zodpovednosti za väčšinu útokov na americké sily v období od vlaňajšieho októbra do februára tohto roka, pripomína AFP. Aliancia tvrdí, že koná v rámci solidarity s Palestínčanmi a takisto vyjadruje hnev s podporou USA pre Izrael vo vojne v Pásme Gazy.
Koalícia pod vedením Spojených štátov od roku 2014 bojovala proti organizácii Islamský štát, ktorá vtedy obsadila rozsiahle časti Iraku a Sýrie. V rámci nej v Iraku stále pôsobí približne 2500 príslušníkov amerických ozbrojených síl a ďalších asi 900 v Sýrii.
(tasr, afp)
Globálne vojenské výdavky dosiahli vlani rekordných 2,44 bilióna dolárov, uviedol Štokholmský medzinárodný inštitút pre mierový výskum (SIPRI). Ide o zvýšenie o 6,8 percenta v porovnaní s rokom 2022.
"Tento bezprecedentný nárast v zbrojných výdavkoch je priamou odpoveďou na globálne zhoršenie situácie v oblasti mieru a bezpečnosti," povedal Nan Tian zo SIPRI. Svoje výdavky výrazne navýšilo 10 krajín, ktoré na oblasť zbrojenia míňajú najviac.
Lorenzo Scarazzato zo SIPRI pre DPA doplnil, že svoje výdavky zvýšili všetky regióny, ktoré tento inštitút sleduje. Krajiny si podľa neho uvedomujú napätie a nestabilitu a preto namiesto úsilia o diplomatické prostriedky radšej navyšujú výdavky na zbrojenie.
Scarazzato dodal, že jedným z hlavných hnacích činiteľov je ruská invázia na Ukrajinu, ktorá viedla k navýšeniu výdavkov na zbrojenie v Európe.
Najviac vlani na oblasť armády vynaložili Spojené štáty, až 916 miliardy dolárov. Na druhom mieste bola Čína s 296 miliardami dolárov nasledovaná Ruskom, Indiou a Saudskou Arábiou. Na šiestej priečke bolo Spojené kráľovstvo a siedma patrila Nemecku.
(tasr)
21. 04. 2024
Srbi na napätom severe Kosova v nedeľu bojkotovali mimoriadne referendum o odvolaní albánskych starostov tamojších štyroch miest so srbskou väčšinou. Hlasovanie bolo pre nízku účasť neplatné.
Referendum mohlo otvoriť cestu pre zvolenie srbských starostov po tom, ako vymenovanie etnických Albáncov do týchto funkcií vyvolalo v oblasti násilie.
Hlasy však odovzdalo len 253 z približne 45-tisíc oprávnených voličov, oznámila ústredná volebná komisia. Hlasovanie by bolo platné, ak by účasť presiahla 50 percent. V takom prípade by kosovská prezidentka Vjosa Osmaniová musela vypísať predčasné komunálne voľby.
Napätie na severe Kosova tlie už celé mesiace, pretože komunálne voľby vyhrali vlani v apríli etnickí albánski starostovia. Etnickí Srbi vtedajšie voľby bojkotovali a srbskí protestujúci sa neskôr dostali do zrážok s kosovskou políciou a vojakmi mierových síl KFOR pod vedením NATO. Zranenia vtedy utrpelo 30 príslušníkov KFOR.
Pod vedením hlavnej politickej strany kosovských Srbov, Srbskej kandidátky, tisíce obyvateľov severného Kosova v januári podpísali petície za odvolanie súčasných starostov v referende. Srbská kandidátka však napokon prekvapilo vyzvala na bojkot hlasovania.
Osmaniová označila za dôvod bojkotu tlak Belehradu. "Srbsko znova nelegálne zasiahlo do volebného procesu inej krajiny," uviedla vo vyhlásení.
Etnické napätie na severe "vybuchlo" v septembri pri útoku ťažko ozbrojených Srbov na kosovskú policajnú hliadku v dedine Banjska, pri ktorom zabili policajta. Traja srbskí ozbrojenci zahynuli pri následnej prestrelka v kláštore v dedine blízko srbskej hranice.
K zodpovednosti za tento útok sa prihlásil bývalý podpredseda Srbskej kandidátky Milan Radoičič. Išlo o jednu z najhorších eskalácií za posledné roky v Kosove, ktoré vyhlásilo samostatnosť od Srbska v roku 2008. Belehrad nezávislosť Kosova neuznáva.
(tasr, afp)
Podľa bojovníkov proti antisemitizmu je Londýn no-go zóna pre Židov. Žiadajú odstúpenie šéfa londýnskej polície Marka Rowleyho za to, že polícia pod jeho vedením nezvláda boj proti šíreniu antisemitizmu najmä na propalestínskych protestoch.
V piatok sa londýnska polícia musela ospravedlniť riaditeľovi organizácie Kampaň proti antisemitizmu Gedeonovi Falterovi za to, že ho jeden policajt na propalestínskom pochode označil za "otvoreného Žida". "Ste otvorení Židia, toto je propalestínsky pochod. Z ničoho vás neobviňujem, ale obávam sa o vašu bezpečnosť," povedal mu policajt a hrozilo mu aj zatknutie.
Minister pre policajnú prácu Chris Philp informoval, že sa porozpráva s Rowleym. "Nikomu by sa nemalo povedať, že jeho náboženstvo je provokatívne, ani by sa nemalo vyhrážať nevinnému človeku zatknutím iba kvôli neprimeranej reakcii niekoho iného," uviedol Philp.
Polícia v ospravedlňujúcom stanovisku uviedla, že "byť Židom nie je provokácia" s tým, že londýnski židia sa v meste musia cítiť bezpečne.
(bbc)
Minúta |
Náčelník generálneho štábu izraelskej armády Herci Halevi schválil plány pokračovania vojny v Gaze
Náčelník generálneho štábu izraelskej armády Herci Halevi schválil plány pokračovania vojny v Gaze, oznámila v nedeľu večer armáda. Podľa izraelských médií zahŕňajú aj operáciu v meste Rafah.
Halevi "schválili ďalšie kroky", uviedol armádny hovorca Daniel Hagari. Podľa verejnoprávnej televízie Kan je súčasťou plánov vojenská operácia v Rafahu na juhu Pásma Gazy pri hranici s Egyptom. Evakuáciu civilného obyvateľstva tam údajne možno očakávať v krátkom čase.
Hovorca izraelskej armády sa v nedeľu prihovoril aj rukojemníkom, ktorých Hamas zadržiava v Gaze. "Budeme bojovať, pokým neprídete domov," povedal s tým, že príbuzní rukojemníkov sú v neznesiteľnej situácii a na oslobodenie ich milovaných sa urobí všetko.
(tasr, dpa)
Minúta |
USA zrejme zavedú sankcie voči jednotke izraelskej armády pre porušovanie ľudských práv v Predjordánsku
USA zrejme zavedú sankcie voči jednotke izraelskej armády pre porušovanie ľudských práv v Predjordánsku. Minister zahraničných vecí USA Antony Blinken takéto opatrenie naznačil po otázke novinára o správach, že jeho rezort odporučil zníženie vojenskej pomoci izraelskej jednotke zapojenej do násilných incidentov v Predjordánsku.
Obvinenia sa týkajú obdobia pred útokom hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra minulého roka. Blinken bez detailov povedal, že jeho ministerstvo vedie vyšetrovanie na základe zákona, ktorý zakazuje posielanie vojenskej pomoci zahraničným bezpečnostným jednotkám, ktoré beztrestne porušujú ľudské práva. Výsledky podľa jeho slov prídu "veľmi skoro".
Ministerstvo zahraničných vecí USA koncom roka 2022 nariadilo pracovníkom veľvyslanectva v Izraeli, aby preskúmali obvinenia z porušovania práv v Predjordánsku zo strany ultraortodoxného práporu Necach Jehuda. Jedným z incidentov bola smrť 78-ročného palestínskeho Američana na infarkt po zadržaní v januári 2022.
Netanjahu reagoval na náznaky sankcií voči izraelským vojakom nahnevane. "V čase, keď naši vojaci bojujú proti netvorovi terorizmu, je úmysel zaviesť sankcie voči jednotke (izraelskej armády) vrcholom absurdity a morálnym dnom. Moja vláda bude konať všetkými prostriedkami proti týmto krokom," uviedol na sociálnej sieti.
Spravodajský portál Axios s odvolaním sa na americké zdroje oboznámené so záležitosťou v sobotu informoval, že Blinken podľa očakávaní oznámi sankcie proti zmienenému práporu v najbližších dňoch. Jednotka bude mať podľa správy zakázané prijímať vojenskú pomoc alebo výcvik zo strany USA.
Investigatívna nezisková organizácia ProPublica v skoršej správe uviedla, že komisia ministerstva zahraničných vecí USA v decembri odporučila, aby Blinken vylúčil viacero armádnych a policajných jednotiek pôsobiacich v Predjordánsku z možnosti dostávať pomoc od Spojených štátov.
(tasr, afp)
Predseda Snemovne reprezentantov USA zmenil názor na pomoc Ukrajine po spravodajských informáciách o ruských vojnových zločinoch. "História nás bude súdiť za to, čo robíme," povedal Mike Johnson minulý týždeň novinárom v Kapitole.
"Práve teraz je to kritický čas. Mohol by som urobiť sebecké rozhodnutie a urobiť niečo iné. Ale robím tu to, čo považujem za správnu vec. Myslím si, že poskytovanie pomoci Ukrajine je teraz mimoriadne dôležité."
Johnson svoju zmenu myslenia čiastočne pripísal spravodajským brífingom. "Naozaj verím spravodajstvu," povedal Johnson. "Myslím si, že Vladimir Putin by pokračoval v pochode Európou, keby mu to bolo umožnené. Myslím si, že by nabudúce mohol ísť do Pobaltia. Myslím si, že by mohol mať konflikt s Poľskom alebo jedným z našich spojencov v NATO."
Najčítanejšie
Gašpar: Transakčnú daň zrejme nezrušíme, môžeme ju však upraviť
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou menia svoju taktiku
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Trumpov veľký grónsky obchod: vojenské základne, kontrola Arktídy aj vzácne zeminy
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Európania pritvrdzujú, Američania odchádzajú. Kto všetko sa pripravuje na vojnu
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Žena, ktorá chce prevziať kontrolu nad politickými prejavmi v Británii
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed zvýšil úrokové sadzby. Najväčšie riziko sa skrýva v dlhopisoch, ktoré držia banky
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Berlín padol a Merz padá spolu s ním
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Parlamentné voľby vyhralo vládne Jednotné Rusko. Je mobilizácia na spadnutie?
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Bruselské monštrá chcú viac vplyvu a peňazí
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Trojročný fix láka. Analytici radia, na ako dlho si úrok zamknúť
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…
Budeme sa raz rozprávať so zvieratami? Umelá inteligencia robí prvé kroky
Môžeme sa rozprávať so zvieratami? Doktor Dolittle to dokázal. Teraz vedci využívajú jazykové modely, aby napodobnili túto fiktívn…