Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ekvádor: V referende podľa prvých výsledkov schválili opatrenia proti zločinu

Ekvádor: V referende podľa prvých výsledkov schválili opatrenia proti zločinu. Odmietli len dva z celkového počtu 11 návrhov, ktoré obsahovali hospodárske opatrenia. Ekvádor v poslednom období zaznamenal nárast prejavov násilia.

Drvivá väčšina Ekvádorčanov uviedla možnosť "áno" pri deviatich otázkach, ktoré zahŕňali sprísnenie opatrení. Predbežné výsledky oznámila predsedníčka ekvádorskej Národnej volebnej rady (CNE) Diana Atamaintová.

Počas uplynulého týždňa boli zabití starostovia dvoch miest a zbrojení útočníci v nedeľu zastrelili riaditeľa väznice na západe krajiny.

Hlasujúci v nedeľňajšom referende sa vyjadrovali k 11 otázkam vrátane posilnenia právomocí armády voči zločinu, prísnejšej kontrole zbraní a zvýšenia trestov za trestné činy spojené s obchodovaním s drogami.

V Ekvádore dodnes platí výnimočný stav, ktorý v januári vyhlásil tamojší prezident Daniel Noboa. Stalo sa tak po tom, ako z tamojšej väznice s maximálnym stupňom stráženia ušiel narkobarón a jeden z najobávanejších gangstrov v krajine, José Adolfo Macías Villamar, známy pod prezývkou Fito. Vo viacerých väzniciach následne vypukli nepokoje.

Noboa zároveň vydal dekrét, v ktorom označil 22 zločineckých skupín za teroristické organizácie a vojenské ciele.

(tasr)

Minúta  |  

Na základňu koalície vedenej USA v Sýrii boli z Iraku vypálené rakety

Na základňu koalície vedenej USA v Sýrii boli z Iraku vypálené rakety. Ide o prvý výraznejší útok voči koaličným silám za obdobie niekoľkých týždňov.

Iracké sily uviedli, útočníci na základňu medzinárodnej koalície na sýrskom území udreli približne o 21.50 h miestneho času (20.50 h SELČ).

Iracké sily podľa svojho vyhlásenia začali rozsiahlu pátraciu operáciu na severe irackej provincie Ninive, našli vozidlo, ktoré bolo pri útoku použité a zničili ho.

Šéf Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR) so sídlom v Británii Rámí Abdal Rahmán uviedol, že viacero rakiet bolo vypálených z územia Iraku na základňu, kde sú umiestnení aj americkí vojaci. Z útoku obvinil alianciu viacerých skupín, ktoré podporuje Irán.

Táto aliancia sa prihlásila k zodpovednosti za väčšinu útokov na americké sily v období od vlaňajšieho októbra do februára tohto roka, pripomína AFP. Aliancia tvrdí, že koná v rámci solidarity s Palestínčanmi a takisto vyjadruje hnev s podporou USA pre Izrael vo vojne v Pásme Gazy.

Koalícia pod vedením Spojených štátov od roku 2014 bojovala proti organizácii Islamský štát, ktorá vtedy obsadila rozsiahle časti Iraku a Sýrie. V rámci nej v Iraku stále pôsobí približne 2500 príslušníkov amerických ozbrojených síl a ďalších asi 900 v Sýrii.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Globálne vojenské výdavky dosiahli vlani rekordných 2,44 bilióna dolárov

Globálne vojenské výdavky dosiahli vlani rekordných 2,44 bilióna dolárov, uviedol Štokholmský medzinárodný inštitút pre mierový výskum (SIPRI). Ide o zvýšenie o 6,8 percenta v porovnaní s rokom 2022.

"Tento bezprecedentný nárast v zbrojných výdavkoch je priamou odpoveďou na globálne zhoršenie situácie v oblasti mieru a bezpečnosti," povedal Nan Tian zo SIPRI. Svoje výdavky výrazne navýšilo 10 krajín, ktoré na oblasť zbrojenia míňajú najviac.

Lorenzo Scarazzato zo SIPRI pre DPA doplnil, že svoje výdavky zvýšili všetky regióny, ktoré tento inštitút sleduje. Krajiny si podľa neho uvedomujú napätie a nestabilitu a preto namiesto úsilia o diplomatické prostriedky radšej navyšujú výdavky na zbrojenie.

Scarazzato dodal, že jedným z hlavných hnacích činiteľov je ruská invázia na Ukrajinu, ktorá viedla k navýšeniu výdavkov na zbrojenie v Európe.

Najviac vlani na oblasť armády vynaložili Spojené štáty, až 916 miliardy dolárov. Na druhom mieste bola Čína s 296 miliardami dolárov nasledovaná Ruskom, Indiou a Saudskou Arábiou. Na šiestej priečke bolo Spojené kráľovstvo a siedma patrila Nemecku.

(tasr)

Minúta  |  

Srbská väčšina v severnom Kosove bojkotovala referendum o albánskych starostoch

Srbi na napätom severe Kosova v nedeľu bojkotovali mimoriadne referendum o odvolaní albánskych starostov tamojších štyroch miest so srbskou väčšinou. Hlasovanie bolo pre nízku účasť neplatné.

Referendum mohlo otvoriť cestu pre zvolenie srbských starostov po tom, ako vymenovanie etnických Albáncov do týchto funkcií vyvolalo v oblasti násilie.

Hlasy však odovzdalo len 253 z približne 45-tisíc oprávnených voličov, oznámila ústredná volebná komisia. Hlasovanie by bolo platné, ak by účasť presiahla 50 percent. V takom prípade by kosovská prezidentka Vjosa Osmaniová musela vypísať predčasné komunálne voľby.

Napätie na severe Kosova tlie už celé mesiace, pretože komunálne voľby vyhrali vlani v apríli etnickí albánski starostovia. Etnickí Srbi vtedajšie voľby bojkotovali a srbskí protestujúci sa neskôr dostali do zrážok s kosovskou políciou a vojakmi mierových síl KFOR pod vedením NATO. Zranenia vtedy utrpelo 30 príslušníkov KFOR.

Pod vedením hlavnej politickej strany kosovských Srbov, Srbskej kandidátky, tisíce obyvateľov severného Kosova v januári podpísali petície za odvolanie súčasných starostov v referende. Srbská kandidátka však napokon prekvapilo vyzvala na bojkot hlasovania.

Osmaniová označila za dôvod bojkotu tlak Belehradu. "Srbsko znova nelegálne zasiahlo do volebného procesu inej krajiny," uviedla vo vyhlásení.

Etnické napätie na severe "vybuchlo" v septembri pri útoku ťažko ozbrojených Srbov na kosovskú policajnú hliadku v dedine Banjska, pri ktorom zabili policajta. Traja srbskí ozbrojenci zahynuli pri následnej prestrelka v kláštore v dedine blízko srbskej hranice.

K zodpovednosti za tento útok sa prihlásil bývalý podpredseda Srbskej kandidátky Milan Radoičič. Išlo o jednu z najhorších eskalácií za posledné roky v Kosove, ktoré vyhlásilo samostatnosť od Srbska v roku 2008. Belehrad nezávislosť Kosova neuznáva.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Podľa bojovníkov proti antisemitizmu je Londýn no-go zóna pre Židov

Podľa bojovníkov proti antisemitizmu je Londýn no-go zóna pre Židov. Žiadajú odstúpenie šéfa londýnskej polície Marka Rowleyho za to, že polícia pod jeho vedením nezvláda boj proti šíreniu antisemitizmu najmä na propalestínskych protestoch.

V piatok sa londýnska polícia musela ospravedlniť riaditeľovi organizácie Kampaň proti antisemitizmu Gedeonovi Falterovi za to, že ho jeden policajt na propalestínskom pochode označil za "otvoreného Žida". "Ste otvorení Židia, toto je propalestínsky pochod. Z ničoho vás neobviňujem, ale obávam sa o vašu bezpečnosť," povedal mu policajt a hrozilo mu aj zatknutie.

Minister pre policajnú prácu Chris Philp informoval, že sa porozpráva s Rowleym. "Nikomu by sa nemalo povedať, že jeho náboženstvo je provokatívne, ani by sa nemalo vyhrážať nevinnému človeku zatknutím iba kvôli neprimeranej reakcii niekoho iného," uviedol Philp.

Polícia v ospravedlňujúcom stanovisku uviedla, že "byť Židom nie je provokácia" s tým, že londýnski židia sa v meste musia cítiť bezpečne.

(bbc)

Minúta  |  

Náčelník generálneho štábu izraelskej armády Herci Halevi schválil plány pokračovania vojny v Gaze

Náčelník generálneho štábu izraelskej armády Herci Halevi schválil plány pokračovania vojny v Gaze, oznámila v nedeľu večer armáda. Podľa izraelských médií zahŕňajú aj operáciu v meste Rafah.

Halevi "schválili ďalšie kroky", uviedol armádny hovorca Daniel Hagari. Podľa verejnoprávnej televízie Kan je súčasťou plánov vojenská operácia v Rafahu na juhu Pásma Gazy pri hranici s Egyptom. Evakuáciu civilného obyvateľstva tam údajne možno očakávať v krátkom čase.

Hovorca izraelskej armády sa v nedeľu prihovoril aj rukojemníkom, ktorých Hamas zadržiava v Gaze. "Budeme bojovať, pokým neprídete domov," povedal s tým, že príbuzní rukojemníkov sú v neznesiteľnej situácii a na oslobodenie ich milovaných sa urobí všetko.

(tasr, dpa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.