Preskočiť na obsah
  |  

Vláda schválila zákon o Slovenskej televízii a rozhlase

Vláda schválila zákon o Slovenskej televízii a rozhlase. Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) sa má zmeniť na Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR). Riaditeľa bude voliť deväťčlenná rada so štyrmi nominantmi Ministerstva kultúry SR.

(tasr)

  |  

Parlament odložil hlasovanie o Fonde na podporu umenia na budúci štvrtok

Parlament odložil hlasovanie o Fonde na podporu umenia na budúci štvrtok, koalícia sa nezhodla na finálnom znení novely.

Informoval o tom šéf parlamentného kultúrneho výboru Roman Michelko (SNS), ktorý je predkladateľom návrhu novely zákona o FPU. Michelko návrh predniesol na základe dohody troch poslaneckých klubov.

Novela hovorí o tom, že o poskytnutí peňazí z Fondu na podporu umenia by mala po novom rozhodovať rada fondu. Prihliadať by mala na stanovisko odbornej komisie, ktorá bude poradným orgánom rady, no stanovisko nebude pre radu záväzné. Návrh kritizovali viacerí predstavitelia opozície, ako aj odborná verejnosť.

(tasr)

  |  

Ruská armáda uskutočnila raketový útok na Charkov, šesť ľudí utrpelo zranenia

Ruská armáda uskutočnila raketový útok na Charkov, šesť ľudí utrpelo zranenia. Informoval o tom gubernátor Oleh Synehubov s tým, že rakety poškodili tri obytné budovy, dva úrady, tri ďalšie budovy, a tiež plynovod v centre mesta.

Synehubov na platforme Telegram dodal, že poškodených bolo aj 568 okien a 33 áut. Starosta Charkova Ihor Terechov povedal ukrajinskej televízii, že pri útoku boli použité dve rakety typu S-300, ktoré však nespôsobili významné škody v obytných oblastiach.

Dodal však, že poškodenú časť plynovodu sa mesto pokúša urýchlene opraviť, aby mohlo obnoviť dodávky plynu.

Ruská štátna agentúra RIA Novosti citovala nemenované zdroje z ruských ozbrojených síl, podľa ktorých boli pri útoku zasiahnuté miestne vojenské kasárne, kde bývajú ukrajinskí vojaci.

(sky news, tasr)

  |  

V Lučenci začali kosiť skôr ako v minulých rokoch

LUČENEC – V Lučenci v jarných mesiacoch začali strojovo čistiť frekventované miestne cesty, ktoré zároveň opláchnutím po zimnej údržbe očistili od nadbytočných skaliek či prachu.

Ako radnica informuje na sociálnej sieti, vzhľadom na teplé marcové počasie sa samospráva rozhodla začať s kosením v centre mesta skôr ako po minulé roky. Centrum mesta sa kosilo prvýkrát už 8. apríla. Samospráva bude s kosením plynule a postupne prechádzať z centra aj do okrajových častí mesta.

Okrem kosenia mesto Lučenec zabezpečuje aj údržbu kvetinových záhonov, ktoré sú vo viacerých lokalitách mesta, ale najmä v parku, na námestí, na Novohradskej ulici či v okolí Synagógy.

„Mesto Lučenec bude v starostlivosti o zeleň v meste pokračovať ďalej aj vo vlastnej réžii s využitím svojich zamestnancov, vďaka čomu samospráva tiež šetrí finančné prostriedky. Upozorňujeme, že počet kosieb závisí od schváleného rozpočtu, ako aj od počasia,“ uvádza radnica s tým, že v prípade nepriaznivých klimatických podmienok sa jednotlivé kosby posunú.

Mesto Lučenec aj v tomto roku vo vybraných lokalitách pokračuje v podporovaní biodiverzity.

„Práve vyšší trávnatý porast lúčneho charakteru najviac ochladzuje mestské prostredie v letných horúčavách, keďže zadržiava vodu lepšie než nakrátko zastrihnutá tráva, a v neposlednom rade aj poskytuje vhodnejšie prostredie pre rozvoj a prežitie hmyzu, motýľov a drobných živočíchov,“ popisuje mesto.

Lučenčania si môžu aj túto jar zveľadiť svoje najbližšie okolie v blízkosti svojho rodinného či bytového domu. Občianska iniciatíva šikovných Lučenčanov a Lučenčaniek s názvom Skrášlime si svoje okolie pokračuje aj tento rok, v sobotu 27. apríla.

(sita)

  |  

Meteorológovia varujú: leto v Európe bude neznesiteľne horúce

SLOVENSKO – Európski meteorológovia sa zhodujú v tom, že leto bude na našom kontinente poriadne horúce. Všetko tomu napovedá už teraz.

Tento trend je v súčasnosti zreteľný v predpovediach dlhodobého počasia, rovnako tak aj nadpriemerné mesačné teploty, ktoré sú desiatykrát po sebe rekordne vysoké. Informoval o tom portál Imeteo.sk.

Podľa všetkého prichádzame o prechodné ročné obdobia v podobe jari a jesene, keď ideme zo zimy rovno do leta a z leta do zimy. Druhým faktorom je skutočnosť, že teploty sa všeobecne zvyšujú. A ako sa ukazuje, práve Európu by to mohlo dostihnúť plnou silou.

Teploty vyvrcholia v lete

Ako totiž varovali meteorológovia z Veľkej Británie, rok 2024 by mohol byť rokom doposiaľ nevídaných a extrémne vysokých teplôt práve v letnom období.

Britský meteorologický ústav Met Office uviedol, že s veľkou pravdepodobnosťou máme do činenia s najteplejším rokom v histórii meraní, a to so značným náskokom pred rokom 2023.

„Nie sme oddelení od toho, čo sa deje na celom svete a čo bude pravdepodobne dosť desivé, pokiaľ ide o teplotný vývoj. Veď sme tu práve mali najteplejšiu zimu v histórii,“ povedal meteorológ Jim Dale pre Daily Mirror. Podľa neho nadpriemerne teplá zima a jar vyvrcholí práve počas letných mesiacov.

Neznesiteľných +40 °C

Slovensko z tohto vývoja, pochopiteľne, nebude žiadnym spôsobom vyňaté a leto bude na našom území veľmi horúce. Prognóza od Met Office avizuje, že mesiace jún, júl a august budú v priemere o 2 °C teplejšie ako dlhodobý normál.  

Niektorí meteorológovia sa domnievajú, že práve doposiaľ mierny stred Európy by sa mal vplyvom klimatickej zmeny otepľovať ešte viac ako iné miesta na planéte, čo nie sú vôbec príjemné vyhliadky.

Tento rok by sme teda mohli na Slovensku zažiť skutočné vlny horúčav, ktoré môžu prekračovať aj extrémnu hranicu +40 °C. 

Zdroj: Imeteo.sk

  |  

Postupy pri výrube drevín sa majú zjednodušiť

Postupy pri výrube drevín sa majú zjednodušiť. Envirorezort to považuje za významné preventívne opatrenie na zníženie stretov človeka s medveďom, ako aj na zníženie škôd spôsobovaných zverou na poľnohospodárskych plodinách a ovocných sadoch.

Vyplýva to z novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý schválila vláda. Zároveň odporučila parlamentu, aby návrh schválil v skrátenom legislatívnom konaní.

Súhlas na výrub by sa nemal vyžadovať na stromy s obvodom kmeňa do 80 centimetrov, meraným vo výške 130 centimetrov nad zemou, a súvislé krovité porasty s výmerou do 100 štvorcových metrov.

Súhlas bude podľa novely potrebný v prípade, ak takáto drevina rastie na cintorínoch, v zastavanom území obce, voľne prístupných miestach pre verejnosť alebo ako solitér, stromoradie, súčasť aleje alebo remízy.

Súhlas by nemal byť potrebný ani na výrub krovitých porastov, ak rastú vo viniciach, a to za účelom výsadby nového viniča. Taktiež aj na krovité porasty, ak rastú na svahom tvorenom medziradí ovocných sadov a viníc.

(tasr)