Preskočiť na obsah
  |  

Americký prezident Joe Biden podpísal zákon o pomoci vo výške 95 miliárd dolárov pre Ukrajinu

Americký prezident Joe Biden podpísal zákon o pomoci vo výške 95 miliárd dolárov pre Ukrajinu, Izrael aj Taiwan. Zároveň oznámil, že Spojené štáty začnú Kyjevu posielať vojenskú pomoc v priebehu niekoľkých hodín.

(tasr, afp)

  |  

Fico chce vedieť, ako sa prerozdeľovali spisy citlivých politických káuz. Najvyšší súd mu nevyhovel

Premiér Robert Fico (Smer) vyzval predsedu Najvyššieho súdu (NS) SR Jána Šikutu, aby poskytol informácie, ako sa prerozdeľovali spisy prostredníctvom informačného systému v najcitlivejších politických kauzách v rokoch 2020 až 2023.

Najvyšší súd s tým v minulosti podľa Fica nemal problém, lebo nejde o žiadny zásah do nezávislosti súdnictva.

Podľa premiéra je podozrivé, že v minulosti všetky najcitlivejšie veci, v ktorých sa rozhodovalo o opravných prostriedkoch, pripadali senátu 5T sudcu Juraja Klimenta. Upozornil, že nie je možné, aby všetko pripadalo Klimentovi, keďže informačný systém má spisy rozdeľovať náhodne.

Naznačoval tiež, že by očakával, že Šikuta podá návrh na to, aby Kliment prišiel o talár, lebo podľa premiéra vedie senát, ktorý najčastejšie porušuje ľudské práva. Argumentoval pri tom rozhodnutiami ústavného súdu.

Rovnako pripomenul, že voči tomuto sudcovi je vedené disciplinárne konanie za to, že sa mal pobiť so svojím kolegom na parkovisku. „Veď to predsa nie je možné, že všetko pripadne Klimentovi,“ vravel Fico. „Kliment ako strýko bývalého prokurátora špeciálnej prokuratúry Repu. Kliment ako kandidát OĽaNO (dnes hnutie Slovensko) na generálneho prokurátora. Kliment ako kandidát OĽaNO za člena Súdnej rady, odkiaľ potom aj odišiel,“ vymenúval premiér. Dodal, že verejnosť si pamätá na to, ako Kliment rozhodoval.

Informácie súd Suskovmu rezortu neposkytol

Ministerstvo spravodlivosti preto požiadalo NS SR, aby sprístupnil informácie z informačného systému. "Chceli sme vedieť, či tam nebol nejaký problém," podotkol Fico. Tam im však odmietli vydať predmetné informácie.

„Bol podpísaný protokol, kde priamo zamestnanci najvyššieho súdu povedali, že odmietajú vydať tieto informácie. Dokonca predseda najvyššieho súdu, Ján Šikuta, odmietol tento protokol podpísať,“ uviedol premiér, a tvrdil, že podľa jeho informácií Šikuta ani nebol na pracovisku a „radšej ušiel".

"Môžu z toho vyplývať dva závery. Buď nesúhlasí s konštatovaním, že ministerstvo spravodlivosti nemá takéto kompetencie, alebo sa pod niečo také podpísať nechcel," skonštatoval šéf rezortu spravodlivosti Boris Susko (Smer). Navodzuje to podľa neho zbytočné otázky, súvisiace s tým, čo chce NS SR skrývať.

Všetko je transparentné, tvrdí Šikuta

Najvyšší súd nemá absolútne čo zakrývať, povedal Šikuta popoludní na tlačovej konferencii. Na pôde súdu podľa neho prijali štvorčlennú inšpekciu zo Suskovho rezortu, ktorá chcela zobrať kompletnú databázu informačného systému všetkých súdnych spisov.

"Najskôr žiadali spisy od roku 2001. Keď sme im povedali, že je to veľmi veľa terabajtov, na čo nemali zrejme ani zariadenia pri sebe, upresnili to na rok 2019," opisoval Šikuta s dôvetkom, že spôsob vykonanie kontroly bol arogantný a nemá oporu v zákone. "Pod tým, že ministerstvo má vykonávať dohľad, si vyložili, že má zobrať celú databázu," vyhlásil.

Pracovníkom rezortu je podľa neho najvyšší súd ochotný poskytnúť súčinnosť, ale pri obvineniach vládnych predstaviteľov by už možno išlo o rovinu trestnoprávneho konania a nielen na dohľad rezortu či obyčajnú kontrolu.

"Ako predseda NS SR mám aj zodpovednosť. V tej databáze sú všetky spisy vrátane osobných údajov, výpovedí. Sú to elektronické spisy, ktoré sa týkajú všetkých konaní, ktoré pred NS SR boli a sú," povedal s dôvetkom, že ministerskí úradníci odmietli spresniť, na ktoré prípady prišli sťažnosti o pochybení. "Nechceli odkryť karty, o čo im ide," domnieva sa Šikuta.

Prideľovanie spisov je podľa neho transparentné. "Dôrazne sa ohradzujem voči obvineniam predsedu vlády," vyhlásil Šikuta. Politikov vyzval, aby "nehazardovali s krehkou dôverou verejnosti v súdnu moc" a aby rešpektovali princíp deľby moci v štáte.

(tasr, sita, est)

  |  

Izraelské sily uskutočňujú "ofenzívnu akciu" v celom južnom Libanone

Izraelské sily uskutočňujú "ofenzívnu akciu" v celom južnom Libanone, oznámil izraelský minister obrany Joav Galant bez toho, aby špecifikoval, či pozemné sily prekročili hranice.

"Na hranicu je vyslaných mnoho vojakov a armádne sily podnikajú ofenzívnu akciu po celom južnom Libanone," uviedol Galant v oznámení. Tiež v ňom dodal, že počas mesiacov násilia "bola eliminovaná polovica veliteľov militantného hnutia Hizballáh v južnom Libanone".

"Ďalšia polovica sa skrýva a opúšťa pole izraelských operácií," dodal Galant bez uvedenia konkrétneho počtu. Hizballáh je libanonské hnutie spolupracujúce s palestínskym militantným hnutím Hamas či s Iránom.

Izraelská armáda v inom oznámení uviedla, že zasiahla 40 cieľov Hizballáhu v južnom Libanone. Izraelské stíhačky a delostrelectvo podľa armády nedávno zasiahli približne 40 teroristických cieľov Hizballáhu" v dedine Ajtá aš-Šab na juhu Libanonu, vrátane skladovacích zariadení a zbraní.

(tasr, afp)

  |  

Schválenie zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR) nemá opodstatnenie a je v rozpore s legislatívnymi štandardmi

Schválenie zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR) nemá opodstatnenie a je v rozpore s legislatívnymi štandardmi. Myslí si to vedenie RTVS na čele s generálnym riaditeľom Ľubošom Machajom. Za postupom vlády vidí snahu ovládnuť verejnoprávnu inštitúciu.

"V prípade, že vzniká potreba zo strany vlády zlepšiť situáciu v RTVS a meniť procesy a nastavenia, nie je potrebné prijímať nový zákon, ale novelizovať už existujúci zákon o RTVS," doplnili vo vyhlásení. Kroky, ku ktorým pristúpila vláda, podľa súčasného vedenia RTVS prinesú otrasy a destabilizáciu všetkých systémov a zložiek, ktoré tvoria verejnoprávne médium, vrátane negatívneho finančného dosahu.

(tasr)

  |  

Devínsky amfiteáter bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku

Devínsky amfiteáter bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Amfiteáter známy aj ako letné kino sa dostal nedávno, po urovnaní dlhoročného súdneho sporu, späť do rúk hlavného mesta. Chátrajúci objekt plánuje mesto obnoviť.

"Ide o stavbu, ktorá je nositeľom významných pamiatkových hodnôt," zdôraznil Pamiatkový úrad SR. Za unikátne považujú pamiatkari aj umiestnenie stavby. Pripomínajú, že je situovaná v "mimoriadne atraktívnej lokalite", ktorá je významná z historického, urbanistického a predovšetkým jedinečného prírodno-krajinného hľadiska.

(tasr)

  |  

Progresívci prídu vo štvrtok do parlamentu oblečení celí v čiernom

Progresívci prídu vo štvrtok do parlamentu oblečení celí v čiernom. Urobia tak na protest proti schváleným zmenám v RTVS. Sú pripravení obrátiť sa aj na Ústavný súd SR.

„Vláda postupuje podľa manuálu, podľa ktorého postupujú všetci autokrati na celom svete – krok po kroku si uzurpovať moc nad inštitúciami, ktoré majú byť nezávislé, prípadne verejnoprávne. Ten manuál je jasný – podriadiť si bezpečnostné zložky, oslabiť nezávislosť súdnictva a samozrejme získať pod kontrolu médiá,“ povedal dnes na tlačovej besede líder PS Michal Šimečka.

Keďže bezpečnostné zložky vrátane polície a špeciálnej prokuratúry si už vláda podriadila, teraz Robert Fico (Smer) podľa Šimečku útočí na nezávislú súdnu moc a na verejnoprávnu televíziu. „Cieľ je jediný – vytvoriť štátnu televíziu, ktorá bude poplatná vláde a bude jej hlásnou trúbou, nebude už verejnoprávna ani nezávislá. My im RTVS nedáme tak ľahko,“ tvrdí Šimečka.

Poslankyňa Zora Jaurová povedala, že upravená verzia zákona je rovnakou hrozbou, ako pôvodná verzia. Podľa nej neexistuje absolútne žiadny legitímny dôvod na to, aby vláda rušila existujúcu inštitúciu a zakladala novú, všetky zmeny sa dali urobiť novelou zákona o RTVS. „Riaditeľa redukujú na vykonávača príkazov rady, ktorá bude obsadená politicky – vládou a koaličnou väčšinou v parlamente. A funkciu cenzorského orgánu preberie etická komisia,“ hovorí Jaurová.

(sita)