Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čaputová: Z východu som nadšená, rada sa sem vraciam

„Z východu som, ako vždy, nadšená. Sú tu životaschopní, skvelí ľudia a veľmi rada sa sem vraciam,“ povedala pri svojej poslednej oficiálnej návšteve Prešova v pozícii prezidentky Slovenska Zuzana Čaputová.

Zhodnotila tak deň, počas ktorého navštívila rusínske divadlo, evanjelické gymnázium, centrum pre obete násilia či národnú kultúrnu pamiatku na Solivare.

V úvode predposledného dňa úradovania v prezidentskej kancelárii v Košiciach sa Zuzana Čaputová stretla na Mestskom úrade v Prešove s primátorom Františkom Oľhom. „Počula som dobré správy. Mestu sa darí, hoci tá situácia nie je, objektívne, jednoduchá pre všetky samosprávy. Mesto ale napreduje, a to je veľmi dôležité. Napreduje aj preto, lebo má skvelých ľudí a o tom som sa presvedčila aj na ďalších zastávkach,“ skonštatovala prezidentka.

Vo štvrtok večer ešte hlavu štátu čaká diskusia s občanmi v Košiciach. Úradovanie na východnom Slovensku uzavrie v piatok okrem administratívnych povinností aj stretnutím so študentmi žurnalistiky, ako aj stretnutím s exprezidentom Rudolfom Schusterom.

(sita)

Minúta  |  

Ružomberčania si za teplo nepriplatia, vďačiť za to môžu vedeniu mesta

RUŽOMBEROK – Obyvatelia Ružomberka si nebudú musieť za teplo priplácať. Ceny ostanú zachované aj napriek slabému roku pre spoločnosť CZT Ružomberok, s. r. o, ktorá mesto zásobuje teplom.

Za zachovanie cien môžu Ružomberčania vďačiť dohode medzi vedením mesta Ružomberok a papierňami Mondi SCP, v ktorej sa podarilo vyjednať zľavy z ceny tepla pre prvý polrok 2024. Informuje o tom portál ruzomberok.sk.

Miestnym sa už dlhodobo darí na vykurovaní šetriť. Okrem slabších zím ide aj o účelové šetrenie, vďaka ktorému Ružomberčania vykurovali o 10 percent menej ako predchádzajúcu dekádu. Vyplýva to z údajov CZT.

Z Indie do Žiliny: mesto hostilo vzácnu návštevu

Mohlo by Vás zaujímať Z Indie do Žiliny: mesto hostilo vzácnu návštevu

„Ak porovnáme zimu v roku 2024 so zimou spred 20 rokov, tak zistíme, že priemerná teplota v januári v roku 2004 bola -3,42 °C a tohtoročný január bol na úrovni -0,74 °C. Kým vo februári v roku 2004 bola priemerná teplota okolo 0 °C a zaznamenali sme 18 dní s priemernými dennými mínusovými teplotami, vo februári tohto roku sme nezaregistrovali ani jeden deň, kedy priemerná denná teplota klesla pod 0 °C. Tieto skutočnosti majú dopady na ekonomiku spoločnosti a CZT sa musí s nimi vysporiadať,“ vysvetlil výkonný riaditeľ CZT Michal Lazár.

Pre ľudí však cena tepla ostáva rovnaká. Podľa primátora mesta Ružomberok inflácia len v roku 2023 presiahla hodnotu 10 percent. Z tohto pohľadu je potrebné pozitívne hodnotiť, že sa samospráva dohodla so spoločnosťou Mondi SCP, ktorá teplo vyrába, na dotovanej cene tepla.

Monika Jankovská si na pobyt v súdnej sieni stále netrúfa

Mohlo by Vás zaujímať Monika Jankovská si na pobyt v súdnej sieni stále netrúfa

„Výsledok je dojednaná zľava z ceny tepla pre prvý polrok 2024. Cena tepla tak bude z úrovne schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví po prepočítaní na gigajoule o 7 eur lacnejšia. Ide o jeden z benefitov spolupráce medzi Mondi SCP a mestom. Dobrou správou pre obyvateľov je, že nákup tepla tak CZT udrží na cenovo atraktívnej hodnote 22 eur za GJ, teda rovnakej, ako bola v roku 2023,“ podotkol primátor Ľubomír Kubáň, ktorý je zároveň konateľom CZT.

Ako ďalej dodal, ceny sa zatiaľ dvíhať nemajú. „Pokiaľ ide o ceny tepla v ďalšom polroku, už čoskoro začneme s papierňami ďalšie rokovania, aby sme ich výšku zachovali na prijateľnej úrovni pre obyvateľov," ozrejmil v príspevku na sociálnych sieťach.

Minúta  |  

Slovenskí europoslanci sú za využitie výnosov zo zmrazených ruských aktív

Slovenskí europoslanci sú za využitie výnosov zo zmrazených ruských aktív. Poslanci Európskeho parlamentu v stredu schválili nový nástroj na podporu partnerov EÚ na západnom Balkáne a zvýšenie rozpočtu EÚ na rok 2024 o 5,8 miliardy eur, najmä na podporu Ukrajiny.

Monika Beňová (Smer-SD/nezaradená) si pozrela vyjadrenia ministrov financií z viacerých krajín EÚ a tvrdí, že je to komplikovaná a zmätočná téma. "Nie som proti tomu, aby sme využili zmrazené finančné zdroje, musíme mať ale právnu istotu, že ak to urobíme, tak v budúcnosti to neohrozí aktíva, ktoré majú iné štáty v EÚ a ktoré sa takýmto rozhodnutím môžu domnievať, že v prípade, ak vznikne nejaká iná konfliktná situácia, tak aj ich finančné zdroje budú zmrazené," opísala situáciu.

Jej stranícky kolega Robert Hajšel (Smer-SD/S&D) pripomenul, že EP tlačí na to, aby sa tieto výnosy využili pre Ukrajinu. Ako však dodal, z pohľadu medzinárodného práva je to kontroverzná záležitosť. "S takýmto kontroverzným vyhlásením by mali súhlasiť všetky členské štáty. Viaceré z nich majú problém s tým, za akých podmienok možno siahnuť na majetok niekoho iného, aj keď ide iba o výnosy zo stoviek miliárd zmrazených aktív," spresnil.

Ivan Štefanec (KDH/EPP) verí, že tieto zdroje treba využiť čo najskôr. Pripomenul, že v EÚ je konsenzus na tom, že skonfiškované zdroje ruskej centrálnej banky treba použiť v prospech Ukrajiny, na čo už existuje aj právny rámec. "Je to aj politické rozhodnutie, na čo budú tieto peniaze použité. Doteraz spor medzi štátmi bol, či sa použijú až na povojnovú obnovu Ukrajiny, alebo už teraz. Dnes prevažuje názor, že tie peniaze treba poslať čo najskôr, lebo situácia na Ukrajine je kritická a Ukrajinci potrebujú zlepšiť svoju obranu," vysvetlil.

Vladimír Bilčik (nezávislý/EPP) zdôraznil, že Rusko ako agresor a hlavný vinník vojny na Ukrajine pokračuje v bombardovaní a ničení kritickej infraštruktúry a za tieto činy musí platiť. "Máme množstvo ruských aktív, ktoré sú v európskom priestore, v našich finančných inštitúciách. Dlho sme hľadali právne schodnú cestu, aby sme sa s k tým peniazom dostali, to sa podarilo, a preto musíme tie zdroje využiť naplno," upozornil.

Michal Wiezik (PS/RE) skonštatoval, že je absolútne prijateľné naplno využiť výnosy zo zmrazených ruských aktív na obnovu Ukrajiny. Jednak do tej miery, aby sa Kyjev dokázal efektívne brániť voči ruskej agresii, a po ukončení vojny aj na obnovu krajiny. "Je to spravodlivé a sú to prostriedky, ktoré lepšie využitie nenájdu," odkázal.

(tasr)

Minúta  |  

Stoltenberg ocenil spoluprácu Nemecka a Francúzska na obrannom systéme

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg ocenil predbežnú dohodu medzi Nemeckom a Francúzskom o spoločnej výrobe moderných obranných systémov. "Sú to dobré správy," povedal.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius a jeho francúzsky rezortný kolega Sébastien Lecornu plánujú v piatok vo Francúzsku podpísať memorandum o porozumení. Cieľom je spoločná výroba tankov budúcej generácie, ktoré nadviažu na nemecký tank typu Leopard.

Pod označenie hlavný pozemný bojový systém (Main Ground Combat System - MGCS) však budú patriť okrem tankov aj drony, umelá inteligencia či nové laserové zbrane napojené na dátovú sieť.

"Oceňujeme, že spojenci V NATO spolupracujú s cieľom budovať vojenské schopnosti, pretože nás to urobí silnejšími," povedal Stoltenberg. Severoatlantickej aliancii to podľa jeho slov pomôže prekonať fragmentáciu.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Potraviny na Slovensku sú drahšie ako v Poľsku o 39 percent

Potraviny na Slovensku sú drahšie ako v Poľsku o 39 percent. S vysokými cenami energií a pohonných látok vládny kabinet nechce nič robiť napriek predvolebným sľubom. Uviedli to predstavitelia opozičného hnutia Slovensko pri hodnotení polročného pôsobenia vlády Roberta Fica.

"Ministri vlády hlasovali na vláde za to, že s cenami potravín napriek tomu, že sú drahšie ako v Poľsku o 39 percent, netreba robiť nič. S cenami energií nespravili vôbec nič a v budúcom roku ich nechcú dotovať vôbec. Aj ceny pohonných hmôt Fico kritizoval. Teraz sú ešte vyššie a nerobí s tým vôbec nič. To všetko je v priamom rozpore so sľubmi pred voľbami," povedal predseda hnutia Slovensko Igor Matovič.

Poľnohospodári sa podľa člena Výboru Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Rastislava Krátkeho dostali do najhoršej situácie, v akej kedy boli. "Minister pôdohospodárstva však ich problém neriešil. Zákon, ktorý by mal pomôcť poľnohospodárom, ide do NR SR neskoro," podčiarkol Krátky.

"Vláda zhoršila ratingy Slovenska, snažila sa oklamať Európsku komisiu zámernou chybou v rozpočte, zdvíha dane a poplatky a ukrajuje sociálne benefity ľuďom. Zriadili nové ministerstvo, zvýšili si platy a peniaze vyťahujú ľuďom z peňaženiek," dodal člen finančného výboru parlamentu Július Jakab.

(tasr)

Minúta  |  

Malatinec novelu o medveďoch podporuje, Stohlová ju nepovažuje za funkčnú

Roman Malatinec (Hlas) podporuje novelu zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorou sa mení aj zákon o civilnej ochrane. Novela má podľa envirorezortu uľahčiť reguláciu premnožených medveďov. Ľudia podľa Malatinca túto úpravu už očakávajú.

Podpredsedníčka Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Tamara Stohlová (PS) nepovažuje návrh za funkčný a bezpečný pre ľudí.

Parlament aktuálne rokuje o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie k novele.

Malatinec počas diskusie v pléne poprosil poslancov, aby legislatívu podporili. "Medveď nemôže byť viac ako človek v tejto krajine. Vyriešme túto situáciu hneď, pretože sa stane tragédia," apeloval.

Argumentoval najmä skúsenosťami ľudí z Podpoľania, kde sa podľa neho medveď objavuje oveľa častejšie ako v minulosti. Poukázal na ohrozenie životov, ale aj škody na majetku, ktoré medvede spôsobujú. Zvýšený výskyt medveďa podľa neho negatívne ovplyvňuje aj cestovný ruch.

Stohlová zdôraznila, že všetci registrujú narastajúci problém s medveďmi. Súhlasí, že situácia je neudržateľná, no riešenie musí byť podľa nej efektívne. "Doteraz sme od ministra Tarabu počúvali skôr vyhováranie sa," povedala. Odkázala ministrovi životného prostredia Tomášovi Tarabovi (nominant SNS), že situácia nevznikla náhle a vláda mala pol roka na jej riešenie. S návrhom sú však ako konštruktívna opozícia pripravení pracovať.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.