Preskočiť na obsah
  |  

Grécko nemôže poslať Ukrajine systémy protivzdušnej obrany Patriot alebo S-300

Grécko nemôže poslať Ukrajine systémy protivzdušnej obrany Patriot alebo S-300, uviedol grécky premiér Kyriakos Mitsotakis. V rozhovore pre televíziu Skai povedal, že Atény už poskytli Kyjevu rôzne zbrane, no nemôžu mu dodať systémy, ktoré majú zásadný význam pre obranu krajiny.

Vyjadril sa tak po nedávnych správach, že lídri niektorých štátov EÚ a NATO vyvíjali tlak na Grécko a Španielsko, aby poskytli Ukrajine systémy protivzdušnej obrany.

Grécky premiér potvrdil, že dostal takéto žiadosti. Grécko je podľa neho pripravené dodať Ukrajine ďalšiu nadbytočnú techniku. „Ak takýto materiál nájdeme, urobíme tak,“ uviedol.

Dôvodom postoja Atén k tejto záležitosti môže byť dlhodobý spor medzi Gréckom a Tureckom o územných nárokoch v Egejskom mori, právach na prieskum energetických zdrojov vo východnom Stredomorí, kde si Grécko a Cyprus nárokujú výlučné hospodárske zóny, i o samotnom etnicky rozdelenom ostrove Cyprus.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan tiež viackrát spochybnil zvrchovanosť Grécka nad niekoľkými ostrovmi vrátane Rodosu, Samosu a Lesbosu.

(dpa, tasr)

  |  

Turecký súd odsúdil deväť zamestnancov štátnych železníc na osem až 17 a pol roka väzenia

Turecký súd odsúdil deväť zamestnancov štátnych železníc na osem až 17 a pol roka väzenia za „spôsobenie smrti a zranenia z nedbanlivosti“ v súvislosti s nehodou z roku 2018. Najvyšší trest dostal vtedajší regionálny riaditeľ štátnych železníc.

Osobný vlak sa vykoľajil v júli 2018 v provincii Tekirdag, približne 110 kilometrov západne od Istanbulu. Medzi 25 mŕtvymi bolo sedem detí, a 340 osôb utrpelo zranenia. Súdených bolo 13 ľudí, z nich štyria boli vo štvrtok oslobodení.

Podľa znaleckého posudku bol prevádzkovateľ železníc zodpovedný za to, že neprijal technické opatrenia vrátane pozemnej podpory proti nepriaznivým poveternostným podmienkam alebo záplavám. V čase vykoľajenia bol v oblasti hlásený silný dážď.

Rodiny obetí žiadajú, aby boli obvinení aj vysokí štátni úradníci. Medzi politikmi v súdnej sieni, ktorí sledovali proces, bol aj líder hlavnej opozičnej Republikánskej ľudovej strany (CHP) Özgür Özel.

(dpa, tasr)

  |  

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj telefonoval s predsedom Snemovne reprezentantov USA Mikeom Johnsonom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj telefonoval s predsedom Snemovne reprezentantov USA Mikeom Johnsonom a lídrom demokratickej väčšiny v Senáte Chuckom Schumerom. Poďakoval im za schválenie „dôležitej“ pomoci pre Kyjev v hodnote takmer 61 miliárd dolárov

Zelenskyj v rozhovore so Schumerom ocenil neochvejnú podporu Demokratickej strany pre Kyjev, napísal v príspevku na sociálnej sieti. Zároveň ho informoval o aktuálnej situácii na bojisku a potrebách ukrajinskej armády.

Ukrajinský prezident dodal, že republikánovi Johnsonovi poďakoval za „jeho líderstvo, ktoré zabezpečilo podporu pomoci pre Ukrajinu“ v snemovni.

„Osobitne som vyzdvihol zahrnutie systémov ATACMS s dlhým doletom do zákona, ktoré sú na bojisku veľmi potrebné. Zároveň som ho pozval na návštevu Ukrajiny,“ priblížil.

(reuters, tasr)

  |  

V obchodoch Berlíne a okolí objavili v prepravkách s banánmi balíky kokaínu

V obchodoch Berlíne a okolí objavili v prepravkách s banánmi balíky kokaínu. Zamestnanci siedmich supermarketov v hlavnom meste objavili balíky pod ovocím ráno, uviedla polícia. Testy ukázali, že ide o kokaín, ale policajti neprezradili jeho množstvo.

Zásielky kokaínu sa už viackrát nachádzali medzi banánmi dovezenými z Južnej Ameriky do Nemecka a ďalších európskych štátov.

(dpa, tasr)

  |  

Dánsko vyčlenilo ďalšie prostriedky na vojenskú podporu pre Ukrajinu, ide o sumu 4,4 miliárd dánskych korún

Dánsko vyčlenilo ďalšie prostriedky na vojenskú podporu pre Ukrajinu, ide o sumu 4,4 miliárd dánskych korún (asi 590 miliónov eur).

Kodaň financie prispeje do svojho fondu, ktorý zriadila na distribúciu pomoci pre Kyjev medzi rokmi 2023 a 2028. Najnovší záväzok zvýšil celkovú sumu vojenskej pomoci, ktorú Dánsko prisľúbilo Ukrajine, na 64,8 miliardy dánskych korún.

„Dánsko bolo od začiatku vojny jedným z najaktívnejších darcovských štátov... Budeme v tom pokračovať, a preto ma teší, že väčšina strán vo Folketingu (dánskom parlamente) podporuje, aby sme do fondu pre Ukrajinu pridali ďalších 4,4 miliardy korún na vojenskú pomoc v roku 2024,“ povedal dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen.

Podľa údajov Kielskeho inštitútu pre globálnu ekonomiku (IfW) je Dánsko štvrtým najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci pre Ukrajinu od začiatku ruskej invázie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poďakoval dánskemu parlamentu za navýšenie vojenskej pomoci. „Oceňujeme ochotu Dánska reagovať na naliehavé potreby ukrajinských obrancov,“ napísal na sieti X.

(afp, tasr)

  |  

Armáda USA začala v Pásme Gazy s výstavbou plávajúceho móla

Armáda USA začala v Pásme Gazy s výstavbou plávajúceho móla. „Môžem potvrdiť, že vojenské plavidlá USA... začali s výstavbou počiatočných stupňov dočasného móla,“ uviedol hovorca Pentagónu Pat Ryder.

Mólo by mohlo byť v prevádzke začiatkom mája a „v tejto chvíli je všetko na dobrej ceste“, dodal.

(afp, tasr)