Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ministri zahraničia Číny a USA diskutovali o rastúcich nezhodách medzi krajinami

Ministri zahraničia Číny a USA diskutovali o rastúcich nezhodách medzi krajinami. Minister Antony Blinken vyjadril na začiatku stretnutia nádej na pokrok v otázkach, na ktorých sa dohodli americký prezident Joe Biden a čínsky líder Si Ťin-pching.

Šéf americkej diplomacie však povedal, že bude veľmi priamo hovoriť o sporných záležitostiach, medzi ktoré zrejme patria Rusko, Taiwan a obchodná výmena.

Wang uviedol, že vzťahy medzi oboma veľmocami sa „začali stabilizovať“ po vlaňajšom stretnutí prezidentov v San Franciscu. „Zároveň však stále narastajú negatívne faktory vo vzťahoch,“ dodal.

Americko-čínske väzby podľa čínskeho ministra zahraničných vecí narážajú na „rôzne narušenia“. „Legitímne rozvojové práva Číny boli bezdôvodne potlačené a naše kľúčové záujmy čelia výzvam,“ povedal.

Wang v tejto súvislosti nastolil otázku, či „by mali Čína a Spojené Štáty pokračovať v správnom smerovaní a napredovať v stabilite, alebo sa vrátiť k zostupnej špirále“. „Je to dôležitá otázka, ktorá stojí pred našimi krajinami a preveruje našu úprimnosť a schopnosť,“ zdôraznil.

Washington a Peking by mali „čo najjasnejšie“ diskutovať o oblastiach, v ktorých sa rozchádzajú, najmä preto, aby sa „vyhli nedorozumeniam“, povedal Blinken. „Ide o spoločnú zodpovednosť, ktorú máme nielen za našich ľudí, ale aj za ľudí na celom svete,“ dodal.

(afp, tasr)

Minúta  |  

Skupina spojencov Donalda Trumpa vypracovala plán na zvýšenie kontroly Bieleho domu nad centrálnou bankou Fed

Skupina spojencov Donalda Trumpa vypracovala plán na zvýšenie kontroly Bieleho domu nad Fed, teda americkou centrálnou bankou. Podľa niektorých bývalých i súčasných poradcov republikánskeho favorita má ísť o určovanie úrokovej miery či menovanie a odvolávanie predsedu Rady guvernérov.

Predpokladané návrhy vyplývajú z desaťstranového dokumentu, ktorý denníku Wall Street Journal sprístupnili niektorí Trumpovi poradcovia.

Táto skupina poradcov tvrdí, že rozhodnutia o úrokových sadzbách by sa mali konzultovať s prezidentom. Nariadenia Federálneho rezervného systému by podľa návrhu podliehali kontrole Bieleho domu, ako orgán kontroly by vystupoval rezort financií.

Skupina tiež tvrdí, že ak sa Trump po novembrových voľbách vráti do Bieleho domu, bude mať právomoc zosadiť Jeroma Powella z funkcie predsedu Fedu pred koncom jeho štvorročného funkčného obdobia v roku 2026, uviedli poradcovia s tým, že Powell pravdepodobne zostane členom Rady guvernérov Fedu.

Nebolo možné zistiť, či Trump o tomto úsilí vie alebo ho podpísal, ale niektorí účastníci rozhovorov sa domnievajú, že práca dostala „požehnanie“ bývalého prezidenta.

„Pokiaľ správa nepochádza priamo od prezidenta Trumpa alebo povereného člena jeho volebného tímu, žiadny aspekt budúcich prezidentských personálnych alebo politických oznámení by sa nemal považovať za oficiálny,“ uviedli vo vyhlásení Trumpovi vysokí poradcovia Susie Wilesová a Chris LaCivita.

Trump si údajne želá, aby nový predseda Fedu pristupoval k prezidentovi ako k faktickému členovi Rady guvernérov, uviedli ďalší poradcovia.

V rámci takéhoto prístupu by predseda centrálnej banky pravidelne zisťoval Trumpove názory na nastavovanie úrokových sadzieb, a rokoval by s guvernérmi o riadení politiky v prezidentovom mene.

Aj medzi poradcami však vládnu nezhody, podľa niektorých by totiž prezident mohol oficiálne zasadnúť ako člen Rady, čo ďalší označujú za prehnané.

(wall street journal)

Minúta  |  

Mesto zmodernizuje škôlku za státisíce eur

POVAŽSKÁ BYSTRICA – Považskobystrická radnica začala s rekonštrukciou Materskej školy (MŠ) A. Grznára na sídlisku SNP. Celkové náklady na modernizáciu MŠ dosiahnu asi 600-tisíc eur.

Materskú školu tvoria dva pavilóny s piatimi triedami. Pred niekoľkými rokmi radnica vymenila okná a v uplynulom období vypracovala projekt na zníženie energetickej náročnosti objektov MŠ. Mesto s ním uspelo.

[link url = https://standard.sk/631669/trenciansky-a-zlinsky-kraj-opat-prepoji-priama-vlakova-linka-spolupracovat-budu-aj-zachranari]

„Je to posledná veľká materská škola, ktorá nebola doposiaľ zrekonštruovaná. Sme radi, že sa nám podarilo získať financie z Environmentálneho fondu vo výške 349 348 eur, avšak celkové náklady sa budú pohybovať vo výške približne 600-tisíc eur. Keďže sme nechceli robiť polovičnú robotu, rozhodli sme sa zvyšné financie uvoľniť z mestského rozpočtu a modernizáciu škôlky dofinancovať," povedal primátor Považskej Bystrice Karol Janas.

Výstava, aká tu ešte nebola: na hrad zavítajú originálne sochy v životnej veľkosti

Mohlo by Vás zaujímať Výstava, aká tu ešte nebola: na hrad zavítajú originálne sochy v životnej veľkosti

Materskú školu čaká v najbližších mesiacoch kompletná obnova a už na jeseň pocítia deti aj zamestnanci prvé benefity. Zateplia obvodový plášť, strechu, svietidlá vymenia za LED diódy, opravou prejde kúrenie a vymenia tiež vzduchotechniku. Na dokončenie prác je stanovený termín 160 dní. Počas nich bude škôlka fungovať bez obmedzení.

(tasr)

Minúta  |  

USA v priebehu dňa oznámia dlhodobú vojenskú pomoc pre Ukrajinu v hodnote šesť miliárd dolárov

USA v priebehu dňa oznámia dlhodobú vojenskú pomoc pre Ukrajinu v hodnote šesť miliárd dolárov, ktorá má zahŕňať muníciu pre systémy protivzdušnej obrany. Uviedli to anonymní predstavitelia Bieleho domu pre agentúru AP.

Pomoc bude financovaná prostredníctvom Iniciatívy na podporu bezpečnosti Ukrajiny (USAI), priblížili predstavitelia, ktorí si želali ostať v anonymite.

Na základe programu USAI obstaráva Pentagón vybavenie od obranného priemyslu či partnerov a nečerpá ho z vlastných zásob. Znamená to, že môže trvať niekoľko mesiacov alebo rokov, kým ukrajinská armáda dostane túto podporu.

Nový balík pomoci bude zahŕňať širokú škálu munície pre protivzdušnú obranu, napríklad pre systémy NASAMS a Patriot, ale aj pre salvový raketový systém HIMARS. Obsahovať by mala okrem iného aj bezpilotné lietadlá Switchblade a Puma.

Biely dom tento týždeň oznámil vojenskú pomoc pre Ukrajinu za jednu miliardu dolárov. Táto podpora sa však na Ukrajinu dostane rýchlo, keďže je odosielaná priamo zo skladov Pentagónu v USA i Európe.

Oznámené vojenské balíky sú výsledkom schválenia zákona o pomoci pre Ukrajinu v hodnote takmer 61 miliárd eur, ktorý odobril Kongres USA a podpísal americký prezident Joe Biden.

(ap, tasr)

Minúta  |  

Izrael údajne zvažuje dohodu s hnutím Hamas, na základe ktorej by bolo prepustených najmenej 20 rukojemníkov

Izrael údajne zvažuje dohodu s hnutím Hamas, na základe ktorej by bolo prepustených najmenej 20 rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy. Správu priniesla izraelská televízia Channel 12.

Navrhovaná dohoda zahŕňa prepustenie žien, starších a vážne chorých rukojemníkov výmenou za to, že Izrael povolí vysídleným osobám v Pásme Gazy vrátiť sa na sever palestínskej enklávy, napísal Channel 12.

Izraelský kabinet už o návrhu diskutoval a dohoda má byť údajne čoskoro postúpená sprostredkovateľom. Podľa televízie chce Izrael takto obísť požiadavky Hamasu na trvalé prímerie. Ďalšie detaily o dohode bezprostredne neboli známe.

Izraelské médiá informovali, že na piatok sú v Tel Avive naplánované rozhovory medzi izraelskými vyjednávačmi a egyptskou delegáciou s cieľom obnoviť rokovania o prepustení rukojemníkov, ktorých militanti zajali počas útoku 7. októbra 2023.

(dpa, tasr)

Minúta  |  

Grécko nemôže poslať Ukrajine systémy protivzdušnej obrany Patriot alebo S-300

Grécko nemôže poslať Ukrajine systémy protivzdušnej obrany Patriot alebo S-300, uviedol grécky premiér Kyriakos Mitsotakis. V rozhovore pre televíziu Skai povedal, že Atény už poskytli Kyjevu rôzne zbrane, no nemôžu mu dodať systémy, ktoré majú zásadný význam pre obranu krajiny.

Vyjadril sa tak po nedávnych správach, že lídri niektorých štátov EÚ a NATO vyvíjali tlak na Grécko a Španielsko, aby poskytli Ukrajine systémy protivzdušnej obrany.

Grécky premiér potvrdil, že dostal takéto žiadosti. Grécko je podľa neho pripravené dodať Ukrajine ďalšiu nadbytočnú techniku. „Ak takýto materiál nájdeme, urobíme tak,“ uviedol.

Dôvodom postoja Atén k tejto záležitosti môže byť dlhodobý spor medzi Gréckom a Tureckom o územných nárokoch v Egejskom mori, právach na prieskum energetických zdrojov vo východnom Stredomorí, kde si Grécko a Cyprus nárokujú výlučné hospodárske zóny, i o samotnom etnicky rozdelenom ostrove Cyprus.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan tiež viackrát spochybnil zvrchovanosť Grécka nad niekoľkými ostrovmi vrátane Rodosu, Samosu a Lesbosu.

(dpa, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.