Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Sólymos kritizuje zastavenie sanácie skládky vo Vrakuni, Taraba avizuje riešenie

Sólymos kritizuje zastavenie sanácie skládky vo Vrakuni, Taraba avizuje riešenie. Šéf rezortu odkázal svojmu predchodcovi, že jeho cieľom nie je minúť peniaze, ale dosiahnuť pozitívny výsledok.

Exminister životného prostredia a predseda mimoparlamentného Mosta-Híd 2023 László Sólymos sa obáva ohrozenia vôd Žitného ostrova. Šéf rezortu Tomáš Taraba (nominant SNS) predstavenie riešenia avizuje do dvoch mesiacov.

"Tak ako som nerozumel Jánovi Budajovi, nerozumiem ani súčasnému ministrovi. Obaja na stole zdedili reálny projekt a hodili ho do koša. Obaja sľubovali verejnosti zázračné trvalé riešenie envirozáťaže. V prípade Jána Budaja sa len premrhal čas a pripravené eurofondy. Pri Tomášovi Tarabovi to dopadne obdobne," komentoval Sólymos. Zrušenie celej sanácie považuje za nezmyselné aj preto, že dotiahnutie projektu zo strany ministerstva by si podľa neho vyžadovalo minimálnu energiu. Financovať sa mal z eurofondov.

Podľa Tarabu išlo od začiatku o zbabraný projekt. "Predchodcovia nám nechali nevysporiadané pozemky, pochybný zmluvný dodatok s navyšovaním ceny, ktorý predstavuje predpoklad pre to, že pri čerpaní eurofondov by prišlo k riziku výrazného krátenia finančných zdrojov. V súčasnosti pripravujeme podklady aj pre vyšetrovacie orgány, ktoré sa Vrakuňou už detailne zaoberajú," uviedol v reakcii pre TASR. Tvrdí, že technické riešenie bolo navyše pri Vrakuni definované ako dočasné. "Zároveň pánovi Sólymosovi odkazujem, že sa rovnako detailne pozrieme na systém zálohovania PET fliaš, ktorého architektom je údajne rovnako on," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Ceny ropy klesli takmer o dolár

Ceny ropy klesli takmer o dolár, keďže trhy dúfajú, že nové kolo rokovaní o prímerí v Pásme Gazy zabráni rozšíreniu konfliktu do ďalších oblastí regiónu. Okrem toho najnovšie údaje o vývoji inflácie v USA utlmili očakávania skorého zníženia úrokových sadzieb, čo signalizuje, že dopyt po rope sa v najbližšom období výraznejšie nezvýši.

Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v júni (kontrakt exspiruje v utorok 30. apríla) dosiahla do 18.53 h 88,63 USD (82,68 eura) za barel (159 litrov). Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená pokles o 87 centov (0,97 percenta). Aktívnejší kontrakt s dodávkou v júli zaznamenal pokles o 1,01 USD (1,14 percenta) na 87,20 USD/barel.

Cena americkej ľahkej ropy WTI s dodávkou v júni dosiahla 83,03 USD/barel. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to znamená pokles o 82 centov (0,98 percenta).

Predstavitelia palestínskeho hnutia Hamas pricestovali do Káhiry na nové kolo rokovaní s egyptskými a katarskými mediátormi. Egyptský minister zahraničných vecí Sámih Šukrí v tejto súvislosti uviedol, že vkladá nádej do nového návrhu na prímerie v Pásme Gazy.

Navyše, inflácia v USA podľa ukazovateľa, ktorý preferuje americká centrálna banka (Fed), v marci vzrástla, pričom prekonala očakávania ekonómov. Takýto vývoj naznačuje, že Fed nebude mať záujem v dohľadnom čase pristúpiť k zníženiu úrokových sadzieb.

(tasr, reuters, bloomberg)

Minúta  |  

Merkelová sa stiahla z verejného života

Angela Merkelová sa stiahla z verejného života. Venuje sa písaniu memoárov. Po svojom odchode z politiky v decembri 2021 verejne vystúpila len zriedkavo, naposledy na pohrebe politika Wolfganga Schäubleho, ktorý mal významný vplyv na jej politickú kariéru.

Merkelová svoj súkromný život chráni pred verejnosťou a odmieta verejné vystúpenia aj rozhovory, aby sa mohla plne sústrediť na svoju knihu, ktorá by mala byť publikovaná na jeseň tohto roku. 

Memoáre, ktoré majú vyjsť pod nakladateľstvom Kiepenheuer & Witsch, opisujú kľúčové politické rozhodnutia jej kancelárskeho obdobia a sú očakávané nielen v Nemecku, ale aj v iných krajinách vrátane USA a Veľkej Británie.

Oficiálnou spoluautorkou memoárov je Beate Baumannová, dlhoročná Merkelovej spolupracovníčka, ktorá teraz pôsobí ako jej politická poradkyňa.

(merkur)

Minúta  |  

Scholz ocenil pokrok Čiernej Hory pri plnení požiadaviek nutných pre vstup do EÚ

Scholz ocenil pokrok Čiernej Hory pri plnení požiadaviek nutných pre vstup do EÚ. Podotkol, že reformné úsilie je základom pre rýchle ukončenie prístupového procesu.

Nemecký kancelár Olaf Scholz sa v Berlíne stretol s čiernohorským premiérom Molojkom Spajičom. Na spoločnej tlačovej konferencii hovoril o veľkom pokroku tejto balkánskej krajiny pri plnení požiadaviek potrebných pre vstup do EÚ, predovšetkým v otázkach týkajúcich sa právneho štátu.

"Táto ambicióznosť a rýchlosť na mňa urobili dojem. Považujem to za realistickú ambíciu," uviedol nemecký kancelár na margo prípadného vstupu Čiernej Hory do eurobloku.

Zdôraznil tiež, že Čierna hora je dôležitým faktorom stability na Balkáne, a v tomto smere prisľúbil podporu Nemecka. "Týka sa to najmä vzťahu medzi Kosovom a Srbskom, ako aj komplikovanej situácie v Bosne a Hercegovine," spresnil.

Podľa Spajiča Čierna Hora vníma Nemecko ako dôležitého partnera. S nedávno prijatým zákonom proti praniu špinavých peňazí sa krajina podľa neho stane novým trhom aj pre nemecké firmy.

Čierna Hora požiadala o vstup do EÚ pred 16 rokmi, pričom prístupové rokovania sa začali koncom roka 2012. Spolu s ňou sa do Únie snaží dostať ďalších päť krajín západného Balkánu vrátane Albánska, Bosny a Hercegoviny, Kosova, Severného Macedónska a Srbska.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Bývalý príslušník Bundeswehru sa priznal k špionáži pre Rusko

Bývalý príslušník Bundeswehru sa priznal k špionáži pre Rusko. Svojím konaním chcel zabrániť eskalácii vojny na Ukrajine.

"Bolo to nesprávne," konštatoval obžalovaný Thomas H., ktorý je obvinený z úmyslu odovzdať utajované skutočnosti ruskej rozviedke.

Thomasa H. zadržala polícia v auguste minulého roka. Nemecká prokuratúra vo svojom vyhlásení uviedla, že predtým sa niekoľkokrát pokúsil kontaktovať ruské veľvyslanectvo v Berlíne a konzulát v Bonne a ponúkol im svoju spoluprácu.

Obvinený bol zamestnancom Spolkového úradu pre zariadenia, informačné technológie a technickú podporu (BAAINBW) so sídlom v Koblenzi, ktorý má na starosti vyzbrojovanie nemeckej spolkovej armády (Bundeswehr). Informácie, ktoré získal pri výkone svojej práce, odovzdal ruskej spravodajskej službe, uviedla prokuratúra.

Zo správ nemeckých médií po zatknutí Thomasa H. vyplývalo, že mal prístup k citlivým informáciám, keďže oddelenie, v ktorom pracoval, malo za úlohu aj obstarávanie moderných systémov pre elektronický boj. Patrili sem technológie na sledovanie a rušenie rádiových systémov protivníka a "vypínanie" nepriateľských rádiových systémov alebo systémov na ochranu pred útokmi zo vzduchu.

Thomas H. je obvinený, že pôsobil ako agent cudzej spravodajskej služby a porušil pravidlá o služobnom tajomstve. Pojednávania pred súdom v Düsseldorfe na západe Nemecka budú trvať do konca júna.

(tasr, bbc)

Minúta  |  

V Ženeve sa začali rokovania o zmluve o prevencii a reakcii na budúce pandémie

V Ženeve sa začali rokovania o zmluve o prevencii a reakcii na budúce pandémie. Text dohody predložený na rokovanie je už oslabený v niektorých najspornejších aspektoch. Rokovania v Ženeve potrvajú 12 dní a predpokladá sa, že ich priebeh bude búrlivý.

Zmluva by vo svojej konečnej podobe mala byť schválená na Svetovom zdravotníckom zhromaždení, ktoré sa začína 27. mája.

Napriek širokému konsenzu o potrebe záväzného textu v snahe dosiahnuť efektívnejšiu reakciu medzinárodného spoločenstva na pandémie pretrvávajú medzi štátmi názorové rozdiely, ako to dosiahnuť. Základom pre rokovania v Ženeve je dokument, ktorý sa zásluhou vyjednávačov zásadne zmenil a zjednodušil do verzie s 23 stranami a má o štvrtinu menej slov než pôvodný text.

Hlavné spory sa týkajú prístupu k objaveným patogénom, prístupu k produktom na boj proti pandémii, ako sú vakcíny vyvinuté na základe týchto objavov, a spravodlivej distribúcie nielen testov, liečby a vakcín proti pandémii, ale aj prostriedkov na ich výrobu.

Nový návrh zmluvy sa zameriava na body, v ktorých je zhoda.

Niektoré citlivejšie body majú poslúžiť ako témy pre diskusie v priebehu nasledujúcich dvoch rokov. Ide najmä o prístup k patogénom a zdieľanie produktov, ktoré sú výsledkom výskumu týchto mikróbov.

Ku kritikom návrhu patrí K. M. Gopakumar, výskumník z Third World Network - jednej z 20 mimovládnych organizácií, ktoré monitorujú rokovania a analyzovali aj nový text. Gopakumar sa domnieva, že návrh zmluvy nevytvára žiadne právne rámce, ktoré by zaistili predvídateľný a udržateľný prístup k financovaniu, produktom a technológiám súvisiacim s pandémiou.

Podľa organizácie Lekári bez hraníc (MSF) sú záväzky týkajúce sa transferu technológií do najchudobnejších krajín "slabé". MSF tiež tvrdí, že zmluva musí lepšie regulovať globálne zdravie a spravodlivosť a nielen chrániť záujmy farmaceutického priemyslu.

(tasr, dpa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.