Preskočiť na obsah
Minúta  |  9. mája 2024 | 12:40

Rašiho rezort pripravil pre základné a stredné školy 190 miliónov eur. O pridelení rozhodnú regióny

Rašiho rezort vyhlásil novú výzvu vo výške 190 miliónov eur, ktorá má pomôcť základným a stredným školám. Školy budú môcť peniaze z eurofondov využiť na rekonštrukciu, rozširovanie kapacít, materiálne vybavenie učební, modernizáciu, ale podľa ministrových slov aj na desegregáciu.

Richard Raši poukázal na to, že výzva bola vyhlásená už za čias exministerky Veroniky Remišovej a bývalého ministra Petra Balíka, no v tom čase išlo o 50 miliónov eur. To podľa ministra už v prvom kole nepostačovalo na pokrytie nákladov na projekty, ktoré sa do výzvy prihlásili.

Raši kritizoval aj to, že v minulosti bola výzva pripravená "od stola" a neboli zadefinované jej základné rámce. Podľa jeho slov sa do výzvy prihlasovali projekty v horizonte od 19-tisíc po 6 miliónov eur. Negatívne hodnotil aj fakt, že predošlá výzva neposkytovala možnosť čerpať prostriedky na rozširovanie kapacít.

Minister investícií uistil, že tí, ktorí sa uchádzali o finančné prostriedky v zrušenej výzve, budú môcť tie isté projekty použiť aj v aktuálnej výzve. Pripustil, že v budúcnosti by výzva mohla byť navýšená o ďalších 40 miliónov eur.

O pridelení financií z výzvy nebude rozhodovať ministerstvo, ale regióny. Konkrétne pôjde o takzvané Rady partnerstva, ktoré pôsobia pri vyšších územných celkoch, alebo Kooperačné rady, ktoré predstavujú rady pri mestách.

Raši prisľúbil, že projekty pôjdu „veľmi rýchlo a nekomplikovane“, administratíva by mala byť "výrazne jednoduchšia ako doteraz". Regiónom dali odporúčanie, aby čo najviac peňazí dali na projekty základných škôl a základných umeleckých škôl, ako aj centier voľného času, pretože na stredné školy podľa ministra budú určené aj iné výzvy.

Štátny tajomník rezortu Michal Kaliňák spresnil, že suma 46 miliónov eur je už teraz pripravená pre stredné školy v Trenčianskom, Banskobystrickom a Košickom kraji. Deklaroval, že už evidujú aj niekoľko predložených projektov.

Minúta  |  9. mája 2024 | 12:37

Hnutie Slovensko chce zaviesť nový trestný čin hanobenia štátnych i európskych symbolov

Opozičné hnutie Slovensko chce zaviesť nový trestný čin hanobenia štátnych symbolov SR a symbolov Európskej únie. Návrh legislatívy plánuje predložiť na ďalšiu riadnu schôdzu Národnej rady (NR) SR, informovali o tom poslanci hnutia na tlačovej konferencii.

„Sme absolútne presvedčení, že je dôležité chrániť symboly, a to nie len naše štátne, ale aj symboly spoločenstva, ku ktorému sme sa prihlásili,“ poznamenal poslanec a exminister vnútra Roman Mikulec (Slovensko, Za ľudí, KÚ). Verí, že návrh podporí aj koalícia.

Poslanci v tejto súvislosti upozornili na video, na ktorom líder jednej z mimoparlamentných strán podpálil vlajku EÚ. „Takéto prejavy podnecujú len ďalšiu nenávisť, konflikty a verejný neporiadok,“ dodal Mikulec.

(tasr)

Minúta  |  9. mája 2024 | 12:32

Pri stredajších útokoch ruských síl na Ukrajinu boli vážne poškodené dve vodné elektrárne a sú mimo prevádzky

Pri stredajších útokoch ruských síl na Ukrajinu boli vážne poškodené dve vodné elektrárne a sú mimo prevádzky. Informovala o tom štátna energetická spoločnosť Ukrhydroenerho bez upresnenia, o ktoré elektrárne ide.

„Nepriateľ naďalej masívne útočí a ničí ukrajinskú energetickú infraštruktúru a uskutočňuje ničivé cielené útoky. K dnešnému dňu všetky vodné elektrárne utrpeli vážne škody,“ napísala spoločnosť na svojej webovej stránke s tým, že náprava škôd a obnovenie prevádzky elektrární si bude vyžadovať značné finančné zdroje a úsilie.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ v stredu povedal, že od začiatku invázie vo februári 2022 bolo pri ruských útokoch poškodených alebo zničených viac ako 800 teplární po celej Ukrajine.

Konštatoval, že Moskva nedávno zintenzívnila svoje raketové a dronové útoky na kritickú infraštruktúru Ukrajiny, pričom rozsiahle údery uskutočnila 22. a 29. marca, 11. a 27. apríla, a tiež 8. mája.

Šmyhaľ informoval, že Fond na podporu energetiky Ukrajiny, zriadený na poskytovanie finančnej a vecnej pomoci pri oprave kritickej energetickej infraštruktúry poškodenej ruskými útokmi a na zabezpečenie nepretržitej funkčnosti energetického sektora, už vyzbieral viac ako 410 miliónov eur.

Dodal, že Agentúra USA pre medzinárodný rozvoj (USAID) čoskoro spustí nový program v hodnote 190 miliónov dolárov.

(reuters, tasr)

Minúta  |  9. mája 2024 | 12:30

Firma Agel sa javí v sektore dravšia ako Penta, konštatovala bývalá štátna tajomníčka

Firma Agel sa javí byť v zdravotníckom sektore dravšia ako Penta, konštatovala bývalá štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva Jana Ježiková. Reagovala tak na menovanie Petra Jurovýcha do predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP), jeho osobné väzby so šéfom Agelu totiž vzbudzujú otázky.

Agel v období minulej vlád získal peniaze z plánu obnovy na tri nemocnice, Penta len na jednu, pripomenula Ježiková. Od roku 2006 zaznamenáva čoraz viac úspechov na poli zdravotníctva.

Ministerka Zuzana Dolinková (Hlas) vymenovaním Jurovýcha túto pozíciu možno posilnila.

Bližšie o jeho vzťahu s Agelom a jeho šéfom Michalom Pišojom, sa dozviete v článku.

Dolinková menovala do vedenia VšZP Jurovýcha. Preverovali sme jeho väzby so šéfom Agelu

Mohlo by Vás zaujímať Dolinková menovala do vedenia VšZP Jurovýcha. Preverovali sme jeho väzby so šéfom Agelu

Minúta  |  9. mája 2024 | 12:29

Europoslanci požadujú mimoriadny samit k téme izraelskej operácie a sankciám voči Izraelu

Na zvolanie mimoriadneho samitu EÚ k téme izraelskej operácie v Rafahu či sankciám voči Izraelu vyzvali desiatky centristických, zelených a ľavicových europoslancov z viacerých členských štátov.

List adresovaný predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej, šéfovi diplomacie EÚ Josepovi Borrellovi a predsedovi Európskej Rady Charlesovi Michelovi podpísalo 67 europoslancov z piatich politických frakcií, medzi ktorými prevládajú sociálno-demokratickí, ľavicoví a zelení poslanci. Medzi signatármi nie sú žiadni slovenskí europoslanci.

Poslanci upozornili, že nedávno spustené izraelské vojenské ťaženie na mesto Rafah na juhu Pásma Gazy a uzavretie dvoch dôležitých vstupných bodov, kadiaľ od októbra 2023 prúdilo 70 percent humanitárnej pomoci, si vyžaduje opatrenia zo strany EÚ.

„Naliehavo vás vyzývame, aby ste čo najskôr zvolali zasadnutie Európskej rady, na ktorom by sa prediskutovali dôsledky invázie a uvalili sankcie EÚ proti Izraelu,“ píše sa v otvorenom liste, ktorý bol podľa Politico odoslaný v utorok 7. mája.

Europoslanci majú obavy, že izraelská invázia do Rafahu bude mať bezprecedentné humanitárne dôsledky. Podľa odhadov bolo totiž až 1,4 milióna ľudí v dôsledku vojny v Gaze násilne vysídlených a momentálne sa ukrýva práve v Rafahu.

Zákonodarcovia poukázali na to, že pred inváziou chýba dôveryhodný evakuačný plán a upozornili, že predtým vyhlásené „bezpečné zóny“ a „humanitárne zóny“ sa stali terčom izraelských útokov.

„Viac než kedykoľvek predtým je potrebná rázna medzinárodná reakcia a EÚ by mala prijať všetky opatrenia v rámci svojich právomocí, aby prinútila Izrael dodržiavať medzinárodné právo. Sankcie proti Izraelu sú jedinou primeranou odpoveďou na hroznú a bezohľadnú vojenskú kampaň v Rafahu a vo zvyšku Pásma Gazy,“ odkázali europoslanci.

(politico, tasr)

Minúta  |  9. mája 2024 | 12:06

Hlava štátu odobrila tretí antibyrokratický balíček

Ďalší súbor opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia získal aj podporu prezidentky SR Zuzany Čaputovej. Tá totiž podpísala v poradí tretí antibyrokratický balíček. Národná rada SR ho schválila koncom apríla.

Jeho hlavným cieľom je podpora podnikateľského sektora pomocou opatrení, ktoré prispievajú k odbúravaniu nadmernej regulačnej záťaže a uľahčovaniu podnikania. Zmeny budú platiť od júla tohto roka.

Ministerstvo hospodárstva SR pritom vybralo oparenia bez významných vplyvov na rozpočet verejnej správy. „Väčšina zmien spočíva v úprave takých povinností podnikateľov, ktoré zakladajú neúmerné administratívne či nepriame finančné náklady, či v elektronizácii procesov, ktoré prispievajú k vyššej flexibilite a efektívnosti riešenia situácií, s ktorými sa podnikateľské subjekty stretávajú," konštatuje.

Rezort zbieral podnety priamo z podnikateľského prostredia. Zmeny sa v tomto prípade týkajú energetiky, oblasti ochrany osobných údajov, ale aj obchodníkov s drahými kovmi.

Ministerstvo pod vedením Denisy Sakovej odhaduje, že v daných sférach pôsobí okolo 3 300 podnikateľských subjektov. Vďaka navrhnutým úpravám by podnikateľské prostredie mohlo dohromady ušetriť okolo 650-tisíc eur.

Súčasťou zmien je z oblasti rezortu hospodárstva napríklad zmiernenie limitu počtu držiteľov povolenia na podnikanie v energetike, pre ktorých môže odborne spôsobilá osoba vykonávať funkciu zodpovedného zástupcu, či odbremenenie obchodníkov, ktorí obchodujú výlučne so strieborným tovarom, pretože sa vypúšťa ich povinnosť disponovať určeným meradlom.

V oblasti Úradu na ochranu osobných údajov SR sa pristupuje k vyňatiu zosnulých osôb z pôsobnosti zákona o ochrane osobných údajov.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.