Preskočiť na obsah
Minúta  |  

„Nie v mojom mene!“ reagoval víťaz holandských volieb Geert Wilders na vyjadrenie sústrasti

„Nie v mojom mene!“ reagoval víťaz holandských volieb Geert Wilders na vyjadrenie sústrasti s úmrtím iránskeho prezidenta zo strany predsedu Európskej rady Charlesa Michela.

V samostatnom príspevku Wilders označil pomoc EÚ Iránu s lokalizáciou havarovaného vrtuľníka za „solidaritu EÚ so zlom“.

(x, times of israel)

Minúta  |  

Izraelské úrady pri hraniciach s Pásmom Gazy zhabali kameru a vysielacie zariadenie tlačovej agentúry Associated Press

Izraelské úrady pri hraniciach s Pásmom Gazy zhabali kameru a vysielacie zariadenie tlačovej agentúry Associated Press (AP). Ako dôvod uviedli porušenie nového opatrenia izraelskej vlády o zastavení činnosti spravodajskej televízie al-Džazíra v Izraeli.

Televízna stanica al-Džazíra so sídlom v Katare patrí medzi tisíce klientov, ktorí majú prístup k živému vysielaniu agentúry AP i ďalších spravodajských organizácii. AP konanie izraelskej vlády odsúdila.

„Agentúra Associated Press dôrazne odsudzuje kroky izraelskej vlády, ktorá zastavila náš dlhodobý priamy prenos o situácii v Gaze a zhabala vybavenie AP,“ povedala viceprezidentka agentúry pre firemnú komunikáciu Lauren Eastonová.

Odstavenie vysielania podľa nej nebolo založené na jeho obsahu, ale „skôr na zneužívaní nového zákona o zahraničných vysielateľoch zo strany izraelskej vlády“.

„Žiadame izraelské úrady, aby nám vrátili naše vybavenie a umožnili nám okamžite obnoviť živé vysielanie, aby sme mohli pokračovať v poskytovaní tejto dôležitej vizuálnej žurnalistiky pre tisíce médií na celom svete,“ dodala Eastonová.

Predstavitelia izraelského ministerstva komunikácií dorazili na stanovisko agentúry AP v meste Sderot pri hraniciach s Pásmom Gazy v popoludňajších hodinách a zhabali jej vybavenie a stiahli priamy prenos s pohľadom na sever palestínskej enklávy.

Zamestnancom tlačovej agentúry odovzdali dokument podpísaný izraelským ministrom komunikácií Šlomom Karim, v ktorom bolo napísané, že AP porušuje nový zákon o zahraničných vysielateľoch v krajine.

K zhabaniu vybavenia došlo po minulotýždňovej verbálnej výzve na ukončenie priameho prenosu, čo AP odmietla urobiť.

„V súlade s rozhodnutím vlády a pokynom ministra komunikácií bude ministerstvo komunikácií naďalej prijímať všetky potrebné donucovacie opatrenia na obmedzenie vysielania, ktoré poškodzuje bezpečnosť štátu,“ informoval rezort vo vyhlásení.

AP zdôraznila, že dodržiava pravidlá izraelskej vlády zakazujúce vysielanie detailov, ako napríklad pohyb vojsk, ktoré by mohli ohroziť izraelských vojakov. Dodala, že v jej priamom prenose bol väčšinou zobrazený dym nad Pásmom Gazy.

(ap, tasr)

Minúta  |  

Moje päťročné funkčné obdobie sa ešte neskončilo, uviedol ukrajinský prezident

Moje päťročné funkčné obdobie sa ešte neskončilo, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre agentúru Reuters. Pripomenul, že jeho „päť rokov“ pokračuje „z dôvodu vojnového stavu“.

„Nemôžem hodnotiť svoju prácu. To nie je etické. Myslím si, že pohľad zo strany je vždy spravodlivejší, a preto sa s týmto pohľadom nemienim hádať,“ povedal v rozhovore.

Zelenskyj dodal, že je rád, že je prezidentom národa, ktorý „nesťahuje chvost“ a prijíma výzvy, ktorým čelí. „Som hrdý na to, že som prezidentom Ukrajiny, taký je môj postoj k týmto piatim rokom,“ povedal.

Na tvrdenia o prezidentských voľbách na Ukrajine reagoval aj hovorca Európskej komisie Peter Stano. „V tejto situácii nie je možné zorganizovať voľby. Je možné, aby sa za takýchto okolností konali zhromaždenia ľudí vo volebných miestnostiach? Boli by terčom Putinovho útoku,“ povedal.

Podľa Stana ukrajinská verejnosť „nemá pochybnosti“, kto je ich legitímny prezident. „Ani my (v EÚ) nemáme žiadne takéto pochybnosti. Je to prezident Zelenskyj,“ vyhlásil.

Zdôraznil, že podľa ukrajinskej ústavy prezident vykonáva svoje právomoci až do nástupu nového zvoleného prezidenta do úradu.

(reuters, ukrajinska pravda)

Minúta  |  

Bezletová zóna nad Ukrajinou. Scholz odmietol návrh, ktorý presadzuje aj Dzurinda

Nemecký kancelár Olaf Scholz sa ostro ohradil proti návrhom na zostreľovanie ruských rakiet či dronov z územia štátov NATO, ktoré susedia s Ukrajinou. Podobné návrhy v posledných dňoch zaznievajú zo strany Ukrajiny, niektorých bývalých šéfov vlád a tiež nemeckých politikov aj expertov. Scholz označil návrhy za nebezpečné a varoval pred „nepredvídateľnou“ reakciou ruského vodcu Vladimíra Putina, píše denník Bild.

Myšlienka návrhu na vytvorenie zóny čiastočne chránenej krajinami NATO spočíva v pokrytí územného pásu okolo západných hraníc Ukrajiny protivzdušnou obranou zo susedných štátov. Návrh podporil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, bývalý generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen, bývalá ministerka zahraničia USA Hillary Clintonová či slovenský expremiér Mikuláš Dzurinda.

Zelenskyj v pondelkovom rozhovore s agentúrou Reuters navrhol, ako by spojenci mohli napadnutej krajine pomôcť priamejšie, vrátane zostreľovania ruských rakiet nad ukrajinským územím. „Rusi používajú na území Ukrajiny 300 lietadiel. Potrebujeme aspoň 120, 130 lietadiel, aby sme sa na oblohe ubránili,“ dodal prezident s odkazom na lietadlá F-16, pri ktorých dúfa, že sa čoskoro zapoja do boja.

„Nemôžete to teraz poskytnúť? OK… ak sa vrátime k lietadlám, ktoré máte na území susedných krajín NATO: zdvihnite ich… zostreľte ciele, chráňte civilistov,“ vyhlásil Zelenskyj, ktorý sa domnieva, že to je možné. „Ide o útok krajín NATO, zapojenie? Nie,“ uviedol.

Podporovatelia návrhu poukazovali aj na zapojenie spojencov do obrany Izraela pred útokom Iránu, dávajú situáciu ako príklad, keď aj napriek zapojeniu do protivzdušnej obrany nedošlo k priamemu zapojeniu do konfliktu. Do obrany vzdušného priestoru by sa tak mala zapojiť technika z územia Slovenska, Poľska či Rumunska.

Dzurinda: Štít proti ruským náletom na Ukrajine by mal zahrňovať aj Slovensko

Mohlo by Vás zaujímať Dzurinda: Štít proti ruským náletom na Ukrajine by mal zahrňovať aj Slovensko

Inak to ale vidí nemecký kancelár Olaf Scholz. Ten sa podľa Bildu proti plánom ohradil s tým, že ide o nebezpečné reči, ktoré pripomínajú dva roky starú debatu o uzavretí vzdušného priestoru jednotkami NATO nad celým ukrajinským územím. Podľa neho by išlo o priame zapojenie NATO do vojny.

Ukrajina medzitým dlhodobo volá po väčšej pomoci s protivzdušnou obranou. Podľa Zelenského trvá západným spojencom príliš dlho robiť kľúčové rozhodnutia o vojenskej podpore Ukrajiny, povedal v spomínanom rozhovore s agentúrou Reuters, podľa ktorej na ňom bolo vidieť frustráciu. Zahraničných partnerov sa ukrajinská hlava štátu podľa svojich slov snaží presvedčiť, aby sa viac zapojili do bojov s Ruskom tým, že pomôžu zostreľovať ruské rakety nad Ukrajinou a umožnia Kyjevu použiť západné zbrane proti nepriateľskej vojenskej technike hromadiacej sa pri hraniciach.

Dodávky pomoci, najmä protivzdušnej obrany, ako sú systémy Patriot, Zelenskyj opísal ako „jeden veľký krok vpred, ale predtým dva kroky späť“.

„Každé rozhodnutie, ku ktorému my a neskôr všetci spoločne dospejeme, je približne o rok oneskorené,“ uviedol Zelenskyj. Reuters v súvislosti s rozhovorom poznamenal, že prezident tvrdé výroky predniesol v ťažkej dobe, keď sa ukrajinské ozbrojené sily bránia lepšie vyzbrojenej ruskej armáde, ktorá je tiež v presile. Rusi pritom na severovýchode zaberajú ďalšie ukrajinské územie.

(echo24, ste)

Minúta  |  

Humenné: Spoločnosť Chemes podala návrh na konkurz, dôvodom je výpadok tržieb

Humenné: Spoločnosť Chemes podala návrh na konkurz, dôvodom je výpadok tržieb. Ten mal spôsobiť stále prebiehajúci súdny spor so spoločnosťou Východoslovenská energetika (VSE).

Spoločnosť zdôraznila, že podanie návrhu na konkurz automaticky neznamená, že zo dňa na deň bude ukončená činnosť a prerušia sa tak dodávky tepla či energií v Humennom.

„Momentálne prebiehajú intenzívne snahy, aby nedošlo ku krízovému scenáru. Ani k ohrozeniu vyše 100 pracovných miest v spoločnosti Chemes a zhruba 1 500 pracovných miest vo firmách, ktoré pôsobia v Priemyselnom parku Chemes,“ informovala spoločnosť.

Problémy, ktoré vyústili do ohrozenia dodávok tepla v Humennom, začali podľa spoločnosti Chemes na jeseň 2021. „Spoločnosť VSE vtedy svojvoľne a v rozpore s platnou zmluvou zmenila podmienky predaja plynu, z ktorého sa vyrába teplo. Chemes zaň musel platiť viac, čo mu spôsobovalo straty. Znášal ich kvôli tomu, aby neboli ohrozené dodávky tepla Humenčanom. Popritom získal nového dodávateľa plynu, spoločnosť SPP,“ uviedla firma.

Spor medzi VSE a Chemesom sa dostal na súd. „Aj napriek tomu, že rozhodnutie o ňom je v nedohľadne, podarilo sa VSE presadiť zadržiavanie platieb za teplo. Ide o platby, ktoré Chemes inkasuje od mestskej firmy Humenská energetická spoločnosť (HES),“ dodala spoločnosť Chemes. Táto situácia nastala na konci roku 2023.

Keďže výpadok tržieb zo strany HES sa nepodarilo nijako vyriešiť, bola spoločnosť Chemes v zmysle príslušnej právnej úpravy povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

„V súčasnosti prebiehajú viacstranné rokovania smerujúce k plynulému pokračovaniu energetickej činnosti v Priemyselnom parku Chemes. Rovnako aj k zachovaniu zhruba 1 600 pracovných miest vo firmách, ktoré v tomto areáli pôsobia. Robíme všetko preto, aby tieto pracovné miesta ostali zachované,“ uviedlo predstavenstvo spoločnosti Chemes.

Spoločnosť Chemes na záver zdôraznila, že za účelom nájdenia rozumného riešenia pre budúce zabezpečenie dodávok tepla pre mesto Humenné a v Priemyselnom parku Chemes je potrebná súčinnosť všetkých dotknutých subjektov (Ministerstvo hospodárstva SR, spoločnosť SPP, ÚRSO, spoločnosť HES).

„Upozorňuje, že náhlymi a neuváženými snahami môže byť ohrozený pozitívny výsledok,“ uzavrela firma.

(sita)

Minúta  |  

Niekoľko tisíc ukrajinských väzňov prejavilo záujem o vstup do armády

Niekoľko tisíc ukrajinských väzňov prejavilo záujem o vstup do armády na základe nedávno schváleného zákona, oznámila vláda. Podľa novely zákona o mobilizácii môžu do armády nastúpiť niektoré kategórie odsúdencov, ktorým zostáva odpykať menej ako tri roky z trestu.

„Je to viac ako tritisíc ľudí. Predpovedali sme to pred prijatím tohto zákona,“ povedala námestníčka ukrajinského ministra spravodlivosti Olena Vysocká o počte väzňov, ktorí podali žiadosť o prijatie do ozbrojených síl.

Doplnila, že podľa úradov by v armáde mohlo slúžiť 20-tisíc v súčasnosti väznených osôb, z ktorých dosiaľ 4 500 „vyjadrilo záujem“.

Nový ukrajinský zákon neumožňuje nastúpiť do armády okrem iných väzňom odsúdeným za sexuálne násilie, zabitie dvoch alebo viacerých ľudí či za závažnú korupciu, no tiež bývalým vysokopostaveným štátnym predstaviteľom.

(afp, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.