Preskočiť na obsah
  |  

Žiga: Prijatie uznesenia Národnej rady SR o odsúdení útoku na premiéra Roberta Fica je začiatkom novej politickej kultúry

Prijatie uznesenia Národnej rady SR o odsúdení útoku na premiéra Roberta Fica je začiatkom novej politickej kultúry, povedal poverený podpredseda parlamentu Peter Žiga (Hlas) na tlačovej konferencii.

„Hlas za dôležitý považuje nielen obsah uznesenia, ale aj skutočnosť, že získalo jednoznačnú podporu poslancov naprieč politickým spektrom. To, že sa parlamentné politické strany dokázali zhodnúť na spoločnom postoji k atentátu na demokraciu a jednoznačne ho odsúdiť, dáva Slovensku nádej do budúcnosti, že by sa politický súboj mohol vrátiť späť do rámca základnej politickej kultúry a priniesť viac argumentov ako prvoplánovej nenávisti,“ skonštatoval.

Hlas vyzdvihol, že uznesenia sa týka politických strán aj zástupcov mimovládneho sektora a médií. „Zmiernenie napätia na Slovensku musí byť cieľom a zodpovednosťou všetkých zložiek spoločenského života,“ poznamenal Žiga.

Ocenil tiež pokojnú diskusiu v NR SR. „Je to dobrý príklad pre verejnosť, že sa v dôležitých momentoch vedia všetky politické tábory dohodnúť,“ doplnil.

Vyzdvihol aj konštruktívnosť na poslaneckom grémiu. Poukázal na to, že opozícia mala k uzneseniu pripomienky a koalícia ich akceptovala.

Zopakoval, že v súčasnej situácii by nebolo riešením nepokračovať v rokovaní parlamentu. Žiga si myslí, že aktuálne rokovanie NR SR by sa mohlo ukončiť najneskôr vo štvrtok doobeda. Poslanci by sa mali do lavíc potom vrátiť až na ďalšiu riadnu schôdzu, ktorá sa má začať 11. júna.

(tasr)

  |  

Dobiehať regióny rozvinutých európskych štátov sa Slovensku dlhodobo nedarí, konštatoval predseda Trnavského samosprávneho kraja

Dobiehať regióny rozvinutých európskych štátov sa Slovensku dlhodobo nedarí, konštatoval predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič v súvislosti s konferenciou SK8 – Z Európy do regiónov.

Najväčšia výzva, ktorá podľa Viskupiča čaká Slovensko, je, aby eurofondy začali mať dosah na slovenskú ekonomiku. „Pred nami je najväčšia výzva, aby štrukturálne fondy začali meniť štruktúru našej ekonomiky aj našich jednotlivých sektorálnych politík spôsobom, že bude generovať vyšší hrubý domáci produkt. To sa nám za ostatné programové obdobia nepodarilo,“ uviedol Viskupič.

Upozornil, že „nožnice regionálnych rozdielov“ sa rozširujú. „Chyba sa deje v tom, že peniaze prichádzajú, len sú uplatňované nie do investícií, ale do takpovediac programov, za ktoré sanujú štát na jeho bežnú prevádzku,“ vysvetlil predseda TTSK.

Pripomenul, že regióny nemôžu byť odkázané na takzvané dopytovo-orientované schémy, keď ministerstvá určujú regiónom, ktoré projekty sú pre nich potrebné.

(tasr)

  |  

„Nie v mojom mene!“ reagoval víťaz holandských volieb Geert Wilders na vyjadrenie sústrasti

„Nie v mojom mene!“ reagoval víťaz holandských volieb Geert Wilders na vyjadrenie sústrasti s úmrtím iránskeho prezidenta zo strany predsedu Európskej rady Charlesa Michela.

V samostatnom príspevku Wilders označil pomoc EÚ Iránu s lokalizáciou havarovaného vrtuľníka za „solidaritu EÚ so zlom“.

(x, times of israel)

  |  

Izraelské úrady pri hraniciach s Pásmom Gazy zhabali kameru a vysielacie zariadenie tlačovej agentúry Associated Press

Izraelské úrady pri hraniciach s Pásmom Gazy zhabali kameru a vysielacie zariadenie tlačovej agentúry Associated Press (AP). Ako dôvod uviedli porušenie nového opatrenia izraelskej vlády o zastavení činnosti spravodajskej televízie al-Džazíra v Izraeli.

Televízna stanica al-Džazíra so sídlom v Katare patrí medzi tisíce klientov, ktorí majú prístup k živému vysielaniu agentúry AP i ďalších spravodajských organizácii. AP konanie izraelskej vlády odsúdila.

„Agentúra Associated Press dôrazne odsudzuje kroky izraelskej vlády, ktorá zastavila náš dlhodobý priamy prenos o situácii v Gaze a zhabala vybavenie AP,“ povedala viceprezidentka agentúry pre firemnú komunikáciu Lauren Eastonová.

Odstavenie vysielania podľa nej nebolo založené na jeho obsahu, ale „skôr na zneužívaní nového zákona o zahraničných vysielateľoch zo strany izraelskej vlády“.

„Žiadame izraelské úrady, aby nám vrátili naše vybavenie a umožnili nám okamžite obnoviť živé vysielanie, aby sme mohli pokračovať v poskytovaní tejto dôležitej vizuálnej žurnalistiky pre tisíce médií na celom svete,“ dodala Eastonová.

Predstavitelia izraelského ministerstva komunikácií dorazili na stanovisko agentúry AP v meste Sderot pri hraniciach s Pásmom Gazy v popoludňajších hodinách a zhabali jej vybavenie a stiahli priamy prenos s pohľadom na sever palestínskej enklávy.

Zamestnancom tlačovej agentúry odovzdali dokument podpísaný izraelským ministrom komunikácií Šlomom Karim, v ktorom bolo napísané, že AP porušuje nový zákon o zahraničných vysielateľoch v krajine.

K zhabaniu vybavenia došlo po minulotýždňovej verbálnej výzve na ukončenie priameho prenosu, čo AP odmietla urobiť.

„V súlade s rozhodnutím vlády a pokynom ministra komunikácií bude ministerstvo komunikácií naďalej prijímať všetky potrebné donucovacie opatrenia na obmedzenie vysielania, ktoré poškodzuje bezpečnosť štátu,“ informoval rezort vo vyhlásení.

AP zdôraznila, že dodržiava pravidlá izraelskej vlády zakazujúce vysielanie detailov, ako napríklad pohyb vojsk, ktoré by mohli ohroziť izraelských vojakov. Dodala, že v jej priamom prenose bol väčšinou zobrazený dym nad Pásmom Gazy.

(ap, tasr)

  |  

Moje päťročné funkčné obdobie sa ešte neskončilo, uviedol ukrajinský prezident

Moje päťročné funkčné obdobie sa ešte neskončilo, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre agentúru Reuters. Pripomenul, že jeho „päť rokov“ pokračuje „z dôvodu vojnového stavu“.

„Nemôžem hodnotiť svoju prácu. To nie je etické. Myslím si, že pohľad zo strany je vždy spravodlivejší, a preto sa s týmto pohľadom nemienim hádať,“ povedal v rozhovore.

Zelenskyj dodal, že je rád, že je prezidentom národa, ktorý „nesťahuje chvost“ a prijíma výzvy, ktorým čelí. „Som hrdý na to, že som prezidentom Ukrajiny, taký je môj postoj k týmto piatim rokom,“ povedal.

Na tvrdenia o prezidentských voľbách na Ukrajine reagoval aj hovorca Európskej komisie Peter Stano. „V tejto situácii nie je možné zorganizovať voľby. Je možné, aby sa za takýchto okolností konali zhromaždenia ľudí vo volebných miestnostiach? Boli by terčom Putinovho útoku,“ povedal.

Podľa Stana ukrajinská verejnosť „nemá pochybnosti“, kto je ich legitímny prezident. „Ani my (v EÚ) nemáme žiadne takéto pochybnosti. Je to prezident Zelenskyj,“ vyhlásil.

Zdôraznil, že podľa ukrajinskej ústavy prezident vykonáva svoje právomoci až do nástupu nového zvoleného prezidenta do úradu.

(reuters, ukrajinska pravda)

  |  

Bezletová zóna nad Ukrajinou. Scholz odmietol návrh, ktorý presadzuje aj Dzurinda

Nemecký kancelár Olaf Scholz sa ostro ohradil proti návrhom na zostreľovanie ruských rakiet či dronov z územia štátov NATO, ktoré susedia s Ukrajinou. Podobné návrhy v posledných dňoch zaznievajú zo strany Ukrajiny, niektorých bývalých šéfov vlád a tiež nemeckých politikov aj expertov. Scholz označil návrhy za nebezpečné a varoval pred „nepredvídateľnou“ reakciou ruského vodcu Vladimíra Putina, píše denník Bild.

Myšlienka návrhu na vytvorenie zóny čiastočne chránenej krajinami NATO spočíva v pokrytí územného pásu okolo západných hraníc Ukrajiny protivzdušnou obranou zo susedných štátov. Návrh podporil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, bývalý generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen, bývalá ministerka zahraničia USA Hillary Clintonová či slovenský expremiér Mikuláš Dzurinda.

Zelenskyj v pondelkovom rozhovore s agentúrou Reuters navrhol, ako by spojenci mohli napadnutej krajine pomôcť priamejšie, vrátane zostreľovania ruských rakiet nad ukrajinským územím. „Rusi používajú na území Ukrajiny 300 lietadiel. Potrebujeme aspoň 120, 130 lietadiel, aby sme sa na oblohe ubránili,“ dodal prezident s odkazom na lietadlá F-16, pri ktorých dúfa, že sa čoskoro zapoja do boja.

„Nemôžete to teraz poskytnúť? OK… ak sa vrátime k lietadlám, ktoré máte na území susedných krajín NATO: zdvihnite ich… zostreľte ciele, chráňte civilistov,“ vyhlásil Zelenskyj, ktorý sa domnieva, že to je možné. „Ide o útok krajín NATO, zapojenie? Nie,“ uviedol.

Podporovatelia návrhu poukazovali aj na zapojenie spojencov do obrany Izraela pred útokom Iránu, dávajú situáciu ako príklad, keď aj napriek zapojeniu do protivzdušnej obrany nedošlo k priamemu zapojeniu do konfliktu. Do obrany vzdušného priestoru by sa tak mala zapojiť technika z územia Slovenska, Poľska či Rumunska.

Inak to ale vidí nemecký kancelár Olaf Scholz. Ten sa podľa Bildu proti plánom ohradil s tým, že ide o nebezpečné reči, ktoré pripomínajú dva roky starú debatu o uzavretí vzdušného priestoru jednotkami NATO nad celým ukrajinským územím. Podľa neho by išlo o priame zapojenie NATO do vojny.

Ukrajina medzitým dlhodobo volá po väčšej pomoci s protivzdušnou obranou. Podľa Zelenského trvá západným spojencom príliš dlho robiť kľúčové rozhodnutia o vojenskej podpore Ukrajiny, povedal v spomínanom rozhovore s agentúrou Reuters, podľa ktorej na ňom bolo vidieť frustráciu. Zahraničných partnerov sa ukrajinská hlava štátu podľa svojich slov snaží presvedčiť, aby sa viac zapojili do bojov s Ruskom tým, že pomôžu zostreľovať ruské rakety nad Ukrajinou a umožnia Kyjevu použiť západné zbrane proti nepriateľskej vojenskej technike hromadiacej sa pri hraniciach.

Dodávky pomoci, najmä protivzdušnej obrany, ako sú systémy Patriot, Zelenskyj opísal ako „jeden veľký krok vpred, ale predtým dva kroky späť“.

„Každé rozhodnutie, ku ktorému my a neskôr všetci spoločne dospejeme, je približne o rok oneskorené,“ uviedol Zelenskyj. Reuters v súvislosti s rozhovorom poznamenal, že prezident tvrdé výroky predniesol v ťažkej dobe, keď sa ukrajinské ozbrojené sily bránia lepšie vyzbrojenej ruskej armáde, ktorá je tiež v presile. Rusi pritom na severovýchode zaberajú ďalšie ukrajinské územie.

(echo24, ste)