Biden pokračuje v útoku na voľný obchod: Európa by nemala kopírovať kroky USA

Americký prezident Joe Biden pokračuje v šľapajach svojho predchodcu Donalda Trumpa. Aspoň čo sa týka medzinárodného obchodu, ktorému kladie pod nohy ďalšie polená. Stopercentným clom na čínske elektromobily zároveň vytvára tlak na starý kontinent, ktorý opatrenia zatiaľ prehodnocuje. Cieľom dovozných ciel je chrániť domácich výrobcov, už menej sa však komunikuje to, že na to dopláca koncový zákazník.

Bidenova administratíva pred necelými dvoma týždňami uvalila tvrdé clá na tovar dovážaný z Číny. Rozhodnutie sa týka najmä elektromobilov a celého radu medziproduktov a surovín, ktoré v rámci dodávateľského reťazca vstupujú do ich výroby.

Najväčší skok vo výške poplatkov sa týka samotných elektrických vozidiel, pri ktorých sa sadzba zvyšuje štvornásobne. Približne z 25 percent na 100 percent. Clá na lítium-iónové batérie, ktoré sa v týchto autách používajú, stúpnu takmer rovnako prudko, no z nižšieho základu, na 25 percent.

Pri ostatných položkách je nárast síce o niečo miernejší, ale stále výrazný. Sadzba cla na polovodiče sa zdvojnásobuje z 25 percent na 50 percent. Rovnako to platí aj pre solárne články.

Spoplatnenie na úrovni 25 percent neminie ani dovoz niektorých kritických minerálov. Tie sú (najmä) pri výrobe batérií do elektromobilov kľúčové. A pod túto sadzbu spadne takisto dovoz väčšiny čínskej ocele a hliníka.

Biely dom predpokladá, že zmeny sa každoročne dotknú dovážaného tovaru v hodnote približne 18 miliárd dolárov. Voľný obchod medzi Spojenými štátmi a Čínou sa tak znova o niečo viac obmedzí.

Biden: Chránime domáci priemysel

Dôvody pre radikálne zvýšenie colných sadzieb vysvetlil samotný americký prezident. Ten chce podporiť domácu výrobu v strategicky významných priemyselných odvetviach. Clá tiež označil za nevyhnutné opatrenie na ochranu amerických pracovníkov.

Hlavná premisa je tá, že čínske firmy, ktoré do Spojených štátov vyvážajú svoju produkciu áut a ďalších komponentov, majú minimálne o level nižšie ceny než americkí konkurenti. Tým ohrozujú ich postavenie na domácom trhu (a aj zamestnanie mnohých pracovníkov, ktorých by možno pod tlakom nižších tržieb museli prepustiť).

Šéf Bieleho domu pritom za nižšími cenami čínskych automobiliek vidí najmä Peking, ktorý spoločnosti podľa neho dotuje, vďaka čomu dokážu dodať na trh lacnejší tovar než ich konkurenti.

„Nie je to konkurencia, je to podvádzanie,“ skonštatoval Biden. „Čínska vláda naliala štátne peniaze do čínskych spoločností. […] Všetky tieto výrobky výrazne dotovala, čím tlačila čínske spoločnosti, aby vyrábali oveľa viac, ako je svet schopný absorbovať, a potom nadbytočné výrobky dumpingovo dodávala na trh za nespravodlivo nízke ceny,“ dodal prezident.

Biden ide chtiac-nechtiac v Trumpových šľapajach

Zo strany liberálneho demokrata Bidena ide o pomerne prekvapivý krok. Protekcionizmus sa totiž spájal najmä s menom jeho predchodcu Donalda Trumpa.

Ten pred piatimi rokmi ako prvý začal so stavaním obchodných múrov. Začiatkom roku 2018 uvalil clá na solárne panely či práčky. V protekcionistickej politike štýlu „Amerika na prvom mieste“ potom pokračoval počas celého funkčného obdobia.

Bidenov krok, ktorým sa rozhodol pokračovať v ostrej obchodnej politike, iba potvrdzuje, že jastrabí prístup k obchodu s Pekingom, ktorým si pritiahol amerických voličov Donald Trump, je stále populárny.

A podobne ako v prípade kauzy predaja oceliarní U. S. Steel japonskému odvetvovému konkurentovi, ide (okrem iného) o príklad predvolebného súboja o voličov tvrdo pracujúcej strednej triedy. Aj Donald Trump totiž sľuboval plošné clá na Čínu. A predaj oceliarní Japoncom takisto vehementne odmietal.

Dôsledky ponesú záujemcovia o elektromobily

Hlavným negatívom, ktoré clá spôsobujú, je zvýšenie cien pre konečných zákazníkov. Tí americkí dnes navyše ešte stále trpia infláciou, pre ktorú tamojšia centrálna banka odmieta znížiť úrokové sadzby. Komunikuje skôr opak, vyššie sadzby pobudnú v USA dlhšiu dobu.

Treba však doplniť, že napríklad v prípade elektrických áut je objem čínskeho dovozu minimálny. Clá majú podľa ekonóma Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) Williama Reinscha skôr „preventívny charakter“. Americký spotrebiteľ preto dôsledky nových ciel nepocíti priamo.

Podobne to platí aj v prípade solárnych článkov. Hoci desať najväčších výrobcov sídli v Číne a kontroluje 84,8 percenta svetového trhu, čínske solárne články predstavujú menej ako jedno percento dovozu do USA, píše ďalší expert CSIS Quill Robinson s tým, že „nové clá budú mať na solárne zariadenia v USA zanedbateľný vplyv“.

Zákazník často nevníma, o čo kvôli bariéram obchodu prichádza

Clá na položky vstupujúce do výroby elektromobilov, ako sú napríklad kritické minerály, majú o niečo väčšie dôsledky.

Odborníčka na energetiku Gracelin Baskaranová polemizuje s tým, či clá americkým automobilkám naozaj pomôžu, keďže „vyššie vstupné náklady na nerastné suroviny sa premietnu do vyšších cien pre koncových používateľov, čo zase odrádza od nákupu v čase, keď predaj elektrických vozidiel klesá“.

„Ak sa elektrické vozidlá nakoniec stanú cenovo nedostupnými, bude to mať negatívny vplyv na domáci automobilový priemysel,“ dodáva.

Podobne ako experti CSIS, aj analýza inštitútu Bruegel poukazuje na to, že „okamžitý vplyv na amerických spotrebiteľov a ceny bude minimálny“.

Pridáva však dôležitú poznámku. Zákazník nenesie iba tie náklady, ktoré na prvý pohľad vidí. Na stole sú tiež otázky, o čo kvôli novým clám prichádza a za akú cenu si mohol elektrické auto kúpiť pri priamej konkurencii amerických a čínskych spoločností.

Bruegel píše, že vplyv „bude mať skôr podobu stratených budúcich príležitostí než okamžitých nákladov, najmä v súvislosti s elektrickými vozidlami“.

Podobne ako Basaranová kladie think tank otázku, či je americký dodávateľský reťazec elektrických vozidiel (a aj batérií) v prípade úplného oddelenia od Číny udržateľný a realistický: „USA sú nepochybne schopné vytvoriť takýto reťazec, ale dokážu to urobiť s primeranými nákladmi a bez zaostávania v kvalite a efektívnosti?“

„Aj zbežné preskúmanie súčasnej konkurenčnej výhody Číny v oblasti elektrických vozidiel naznačuje, že odpoveď na túto otázku je záporná. […] S tým, ako sa elektrické vozidlá ešte viac presadia na celom svete, výhoda najúspešnejších čínskych výrobcov v porovnaní s výrobcami z USA sa bude len zvyšovať,“ prognózuje analýza inštitútu.

Noviny Foreign Policy píšu, že „z pohľadu americkej verejnosti zvýšenie ciel blokuje spotrebiteľov pred (vo väčšine prípadov) lepším výrobkom“.

Bidenov krok tiež podľa novín podkopáva argumenty USA proti čínskym hospodárskym praktikám: „Pokrytectvo v globálnej hospodárskej diskusii bude pravdepodobne ešte častejšie, najmä ak si Čína udrží vedúce postavenie na trhu s niekoľkými kľúčovými technológiami. Doháňanie nie je hra, na ktorú je Washington zvyknutý.“

Kritika Pekingu. A hrozba odvetných opatrení

Výrazné zvýšenie colných sadzieb zároveň vzbudzuje obavy z reakcie protistrany. Peking protekcionistické opatrenie odsúdil a vyzval Spojené štáty, aby clá zrušili.

„Čína nesúhlasí s jednostranným zavedením ciel, ktoré porušujú pravidlá (Svetovej obchodnej organizácie), a podnikne všetky potrebné kroky na ochranu svojich legitímnych práv,“ uviedol hovorca čínskeho rezortu diplomacie s tým, že „vedúca pozícia (krajiny) je výsledkom kombinácie komparatívnej výhody a vlády trhov, nie dotácií“.

„Dúfajme, že nebudeme svedkami výraznej čínskej reakcie – ale vždy je to možné,“ skonštatovala americká ministerka financií Janet Yellenová.

Editorka britského magazínu Spectator Cindy Yuová však poukazuje na to, že krajina draka nemá až taký veľký priestor na reakciu, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Píše, že Čína „do USA a EÚ vyváža oveľa viac ako naopak“.

Čína by podľa nej mohla prenasledovať nemecké a americké automobilky, ktoré tvoria tri pätiny jej dovozu automobilov, ale to by poškodilo čínskych spotrebiteľov. A ohrozilo aj stabilitu podnikov, ktoré vlastnia čínske firmy spoločne so zahraničnými.

Dodáva, že čínske hospodárstvo zápasí s kvantom iných problémov, napríklad v stavebnom sektore, a hospodárstvo už nerastie tak, ako pred desiatimi rokmi. Ohroziť aj domáci automobilový sektor by preto bola ťažká voľba: „Protekcionizmus škodí obom stranám a v tomto prípade, rovnako ako v Trumpovej obchodnej vojne, si Západ môže dovoliť ísť nižšie.“

Analýza Bruegelu podobne hodnotí, že odvetné opatrenia Číny budú „primerané a obmedzené“.

Inštitút však doplňuje, že „aj keď čínska vláda nepristúpi k drsným odvetným opatreniam“, je pravdepodobné, že čínskeho zákazníka môže nepriateľská obchodná politika USA pri výbere nového auta silno ovplyvniť. A už sa nemusí rozhodnúť pre americké vozidlo, ale domácu značku.

Európa by nemala nasledovať americký príklad

Podľa Bruegelu je jedným z najväčších dôsledkov ďalšia eskalácia napätia s Čínou.

„Clá tiež potláčajú akúkoľvek predstavu, že USA majú v úmysle dodržiavať pravidlá Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Tieto dve okolnosti samy osebe zvyšujú politickú neistotu na celom svete a určite budú mať tlmiaci účinok na medzinárodný obchod a investície,“ píše sa v analýze.

Zvýšenie colných sadzieb v USA podľa think tanku silno tlačí na Európu, aby uplatnila svoje vlastné clá: „Firmy EÚ, ako napríklad Stellantis, a odbory, ktoré lobujú za clá, budú argumentovať tým, že čínski vývozcovia elektrických vozidiel, ktorí sú odrezaní od amerického trhu, sa namiesto toho zamerajú na obrovský trh EÚ.“

Únia pritom už v októbri 2023 začala prešetrovať dovoz čínskych elektrických vozidiel i to, či dotácie čínskej vlády tamojším automobilkám nenarušujú férovú konkurenciu.

No prístup starého kontinentu je zatiaľ o niečo odlišný od toho amerického. EÚ sa snaží postupovať podľa pravidiel WTO, výsledkom čoho síce môžu byť aj nové clá, no prebehne riadny proces založený na dôkazoch.

Tých je podľa think tanku málo. Upozorňuje, že „jediné dostupné a pravdepodobne spoľahlivé údaje o dotáciách“, ktoré čínska vláda údajne napumpovala do automobiliek, sú tie, ktoré „deklarovali čínske verejne obchodované spoločnosti, ako napríklad BYD, a sú malé v pomere k obratu alebo pridanej hodnote“.

Dodáva, že cieľom EÚ by malo byť „dosiahnutie konkurenčnej neutrality“, a nie „zabránenie spravodlivej hospodárskej súťaži, ktorá podporuje rast produktivity a inovácie“.