Preskočiť na obsah
  |  

Na ustanovujúcej schôdzi iránskeho parlamentu vystúpil aj dočasný prezident

Iránska ekonomika bola počas vládnutia Ebráhíma Raísího stabilná a to aj v posledných mesiacoch, keď Irán podnikol vojenské operácie v Iraku, Izraeli a Pakistane. Jeho dočasný nástupca Mohammad Mochber túto stabilitu pripísal líderským schopnostiam a úsiliu "ajatolláha Raísího".

Iránsky parlament sa v pondelok zišiel na svojom ustanovujúcom zasadnutí. Parlamentné voľby sa konali v marci a účasť voličov v nich bola najnižšia od islamskej revolúcie v roku 1979, čo zjavne súvisí s vlnou protivládnych protestov, ktoré vedenie Iránu brutálne potlačilo.

Podľa prieskumu agentúry AP zástancovia tvrdej línie majú po voľbách v novom 290-člennom parlamente viac ako 230 mandátov. Podľa programu schôdze by poslanci na utorok mali voliť predsedu zákonodarného zboru.

Iránsky parlament zohráva pri riadení krajiny druhoradú úlohu, hoci môže zintenzívniť tlak na prezidentskú administratívu pri rozhodovaní o ročnom rozpočte a iných dôležitých zákonoch. Posledné slovo vo všetkých dôležitých štátnych záležitostiach má najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí.

Vo štvrtok sa začne päťdňová lehota na registráciu kandidátov v predčasných prezidentských voľbách vypísaných na 28. júna. Analytici predpokladajú, že Mochber by mohol byť jedným z kandidátov.

(tasr)

  |  

Po víkendovom incidente v Liptovskom Mikuláši policajti obvinili 16-ročného mladistvého

Polícia po nedeľňajšom nočnom incidente v centre Liptovského Mikuláša obvinila 16-ročného mladistvého z obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu a z útoku na verejného činiteľa.

Mladistvý mal pred ubytovacím zariadením v meste po predchádzajúcom hromadnom fyzickom konflikte viesť osobné auto a bezohľadnou jazdou ohrozovať osoby na mieste a zasahujúceho policajta.

"Počas jazdy obvinený zranil jednu osobu, ktorá bola prevezená do nemocnice. Zasahujúci policajti po predchádzajúcich výzvach na zastavenie vozidla použili varovné výstrely aj výstrely na vozidlo," priblížila žilinská krajská policajná hovorkyňa Gabriela Kremeňová. Vodič však s autom nezastavil a mal pokračovať v bezohľadnej jazde.

Krajská policajná hovorkyňa dodala, že vyšetrovateľ už na obvineného spracoval podnet na podanie návrhu na jeho vzatie do väzby. Podotkla, že ďalšie okolnosti prípadu sú naďalej predmetom vyšetrovania.

(tasr)

  |  

Na rozvoj športovej infraštruktúry poputuje vyše 35 miliónov eur

Na rozvoj športovej infraštruktúry poputuje vyše 35 miliónov eur. Alokácia bola navýšená o 18 miliónov eur, rozdelí sa pomerne medzi všetky regióny, uviedlo ministerstvo cestovného ruchu a športu.

Podľa rezortu boli prostriedky navýšené vzhľadom na to, že Fond na podporu športu zaznamenal v rámci výzvy určenej na rozvoj športovej infraštruktúry INFRA 4 od regiónov historický záujem.

„Fond na podporu športu dostal historicky najviac žiadostí, my sme preto navýšili rozpočet celkovo na 35,4 milióna eur, ktoré sa pomerne rozdelia do regiónov naprieč Slovenskom. Naším cieľom je rozvíjať športovú infraštruktúru tak, aby sa mladé talenty mohli rozvíjať vo všetkých kútoch Slovenska“, vysvetlil minister Dušan Keketi.

Doplnil, že podporených bolo 73 projektov. Najvyššia suma, a to vyše 5 miliónov eur, by mala smerovať do Bratislavského kraja, kde bude podporených päť projektov. Nasledujú Prešovský a Banskobystrický kraj. Najviac podporených projektov, a to 13, je v Trenčianskom kraji.

Ministerstvo ocenilo i zmenu kľúča na prerozdeľovanie prostriedkov pomerne medzi regióny v závislosti od ich veľkosti. To by malo prispieť i k znižovaniu regionálnych rozdielov, čo je deklarované i v programovom vyhlásení vlády.

„Fond tak učinil vzhľadom na enormný záujem zo strany regiónov, eviduje 225 žiadostí v celkovej výške 79,1 milióna eur," uviedlo ministerstvo a poznamenalo, že medzi žiadosťami dominovali tie regionálne.

„Kým v minulosti končilo najviac financií v Bratislavskom kraji, dnes sa pomerne rozdelia medzi regióny," doplnil rezort cestovného ruchu a športu. Jeho šéf Keketi priblížil, že medzi podporenými projektmi sa nachádzajú napríklad multifunkčná hala v Rožňave, plaváreň v Liptovskom hrádku či tenisová hala v Žiline.

(sita)

  |  

Rusko a Uzbekistan prehlbujú energetické partnerstvo

Rusko chce výrazne posilniť svoje energetické partnerstvo s Uzbekistanom. Vladimir Putin počas návštevy Taškentu oznámil plány na rozšírenie existujúceho plynovodu a výstavbu viacerých vodných a jadrových elektrární.

Rozšírenie plynovodu zvýši vývoz plynu zo súčasných 2,8 miliardy metrov kubických na 11 miliárd metrov kubických už v budúcom roku, povedal Putin.

Samotný Uzbekistan je bohatý na suroviny vrátane zemného plynu. Ťažobné zariadenia aj distribučná sieť v krajine sú však zastarané a množstvo vyťažené samotnou krajinou tak nedokáže pokryť zvýšený domáci dopyt.

Moskva a Taškent chcú okrem iného spolupracovať pri výstavbe malých jadrových elektrární a príslušné dohody budú podpísané ešte počas návštevy ruskej hlavy štátu, oznámil uzbecký prezident Šavkat Mirzijojev. Podľa ruských médií by malo ísť o šesť reaktorov, z ktorých každý bude mať výkon 55 megawattov. Ruskí odborníci postavia aj dve vodné elektrárne na uzbeckých jazerách.

(tasr, dpa)

  |  

Nemecko naďalej nesúhlasí s obranným štítom pre Ukrajinu z územia NATO

Nemecko naďalej nesúhlasí s takzvaným obranným štítom pre Ukrajinu z územia NATO. Povedal to hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit. "Z nášho pohľadu by to bola účasť, priama účasť v tomto konflikte. A o také niečo sa nesnažíme," dodal.

V ostatnom čase viaceré členské krajiny NATO vyzývajú na posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany vytvorením akéhosi ochranného štítu nad Ukrajinou.

Hebestreit sa vyhol konkrétnejšej odpovedi na otázku, či a akou formou Ukrajina poskytla Berlínu záruky toho, že nebude útočiť na ciele na území Ruska pomocou zbraní, ktoré jej dodalo Nemecko. Podľa jeho slov podliehajú takéto obmedzenia utajeniu, ktoré sa dosiaľ osvedčilo. Dodal však, že v súlade s medzinárodným právom sa napadnutý štát môže brániť aj za svojimi hranicami.

(tasr, dpa)

  |  

Progresívci vyzývajú Pellegriniho, aby sa ako prezident zastal nezávislých médií

Progresívci vyzývajú budúceho prezidenta Petra Pellegriniho, aby sa zastal nezávislých médií. Boj o nezávislosť médií sa podľa Michala Šimečku týka televízií Markíza, Joj aj RTVS. „Ich politické diskusie a spravodajstvo sú pod veľkým tlakom,“ skonštatoval šéf Progresívneho Slovenska.

Šimečka vyzval Pellegriniho na záväzok, že bude spoločnosti a politikom príkladom, že sa zastane relevantných médií a že sa vyjadrí, že ako prezident nebude bojkotovať žiadne z celoštátnych televízií, rozhlasov či denníkov.

Ďalej ho žiada, aby sa nepridal k tým, ktorí na nich zvyšujú tlak a znemožňujú im robiť prácu ochrancov demokracie.

„Poďme naplniť slová o spoločenskom zmieri v praxi a začnime tým, čo teraz najviac horí. Záchranou nezávislých, slobodných, relevantných médií, ktoré sú pre príslušnosť Slovenska k civilizovanej Európe úplne kľúčové,“ vyhlásil predseda PS.

(sita)