Desatina mladých ľudí v Česku trpí ťažkou depresiou
Z 1 030 respondentov desaťročného prieskumu netrpí úzkosťami 447 z nich, najťažšou formou úzkostnej poruchy trpí 134 opýtaných. Šesťsto opýtaných uviedlo, že nemá depresie, až 102 z nich zase trpí ťažkou depresiou.
Takmer polovica opýtaných nedodržiava zásady zdravého životného štýlu alebo užíva nikotín v nejakej forme.
„Všetci vieme, čo máme za sebou, covid, vojna na Ukrajine. Tých stresových faktorov okolo nás bolo toľko, že sa to na tom duševnom zdraví jednoznačne podpísalo,“ uviedla vedúca metodológie Martina Sebalo Vňuková z kliniky.
„V tomto momente asi najväčšia komplikácia súvisí práve s elektronickými aplikáciami, ako je Facebook či Instagram, a tiež to, že sa títo ľudia uzatvárajú sami do seba a prestávajú komunikovať,“ vysvetlil prednosta kliniky Martin Anders.
V dôsledku prehnaného používania sociálnych sietí tiež rastie počet výskytov hraničných porúch (BPD), porúch príjmu potravy alebo sebapoškodzovania. „Na sociálnych sieťach tie príznaky zdieľajú a predávajú si ich tak ďalej. Oni sa vlastne učia, ako má tá-ktorá porucha vyzerať,“ doplnil Jiří Horáček, prednosta Kliniky psychiatrie a lekárskej psychológie univerzity.
Mladiství a mladí dospelí sú na boj so zhoršujúcim sa duševným zdravím prakticky sami, upozorňujú psychológovia. Bez výraznej zmeny v prístupe – ako napríklad doplnenie psychiatrov či programy prevencie – bude podľa nich dochádzať k ďalšiemu prepadu.