Preskočiť na obsah
  |  

Ministerstvo školstva eviduje veľký záujem o rozširovanie miest v materských školách

Ministerstvo školstva eviduje veľký záujem o rozširovanie miest v materských školách. Aktuálne zaznamenalo 169 relevantných žiadostí na budovanie nových miest v škôlkach.

Vzhľadom na to, že celková suma v žiadostiach dosiahla alokáciu výzvy vo výške 128,3 milióna eur, ministerstvo školstva bude ďalšie žiadosti v rámci otvorenej výzvy z plánu obnovy a odolnosti prijímať už len do rezervného zoznamu. Prijatých 169 žiadostí prispeje k vytvoreniu 7 705 nových miest po celom Slovensku.

V priebehu posledných dvoch mesiacov zaznamenal rezort výrazný nárast záujmu, keďže 35 percent žiadostí, čo predstavuje 62 žiadostí v hodnote 50 miliónov eur, bolo podaných práve za toto obdobie. „Výstavba materských škôl nadväzuje na ďalšie reformy, ktorými sa zvyšuje účasť detí v predškolskej výchove. Od roku 2021 je v platnosti povinná predškolská výchova pre päťročné deti. Od budúceho školského roku získavajú právny nárok na materskú školu štvorročné deti a v nasledujúcom roku aj trojročné deti. Tento právny nárok zjednodušuje hľadanie škôlky pre rodičov a zabezpečuje, že každé dieťa má prístup k predškolskej výchove," tvrdí rezort školstva.

„Regionálna rozmanitosť ukazuje, že výzva má široký dosah. Predškolská výchova naďalej ostáva strategickou prioritou nášho rezortu, ďalším krokom je zavedenie normatívneho financovania škôlok, ktoré plánujeme od januára 2025,“ informoval Drucker.

(sita)

  |  

Stovky farmárov protestovali v Bruseli proti enviropožiadavkám

Niekoľko stoviek farmárov z viacerých európskych krajín v utorok prišlo na traktoroch do Bruselu, aby demonštrovali proti environmentálnym požiadavkám spoločnej poľnohospodárskej politiky. Protesty zvolala organizácia Farmers Defence Force (FDF).

Protest zorganizovali len niekoľko dní pred voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sa vo všetkých členských štátoch EÚ konajú od 6. do 9. júna. Okolo obeda bruselská polícia napočítala v oblasti Atómia na okraji mesta okolo 1 200 demonštrantov, 400 traktorov a niekoľko autobusov, ktoré priviezli účastníkov protestu. Demonštrácia bola naplánovaná na celý deň.

Nasadené poriadkové sily a polícia mali zabrániť demonštrantom dostať sa hlbšie do centra mesta a k budovám inštitúcií EÚ. Zároveň ozbrojené zložky potvrdili, že protest prebieha pokojne a bez incidentov. Okrem domácich demonštrantov do Bruselu prišli aj farmári z Rumunska, Španielska, Poľska a Talianska, pričom organizátori ponúkli priestor na rečnenie aj poslancovi Európskeho parlamentu z krajne pravicovej strany Flámsky záujem.

(tasr)

  |  

Hasiči v Trnavskom kraji riešili 57 zásahov v súvislosti s počasím

TRNAVA – Príslušníci Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) a členovia dobrovoľných hasičských zborov miest a obcí v Trnavskom kraji vykonali počas posledných 24 hodín (od 3. 6.) celkovo 57 výjazdov v súvislosti s nepriaznivou poveternostnou situáciou.

Podľa informácie hovorkyne Krajského riaditeľstva HaZZ v Trnave Leny Košťálovej zasahovalo 14 príslušníkov HaZZ a 42 členov dobrovoľných hasičských zborov. Nasadených bolo 16 kusov hasičskej techniky.

Príslušníci Okresného riaditeľstva HaZZ v Piešťanoch vykonali 18 zásahov, hasiči Okresného riaditeľstva HaZZ v Trnave zasahovali šesťkrát, jeden výjazd mali aj z Okresného riaditeľstva HaZZ v Dunajskej Strede.

Po jednom výjazde vykonali dobrovoľné hasičské zbory obcí Koválov a Topoľníky. Členovia dobrovoľného hasičského zboru Veľké Orvište zasahovali dvakrát a obec Banka trikrát. Hasiči z Krakovian boli v teréne päťkrát, z Moravian nad Váhom a Maduníc šesťkrát. Členovia dobrovoľného hasičského zboru obce Vrbové absolvovali osem výjazdov.

Hasiči odčerpávali vodu z priestorov rodinných a obytných domov či cestných komunikácií.

(Krajské riaditeľstvo HaZZ v Trnave)

  |  

Ministerka zdravotníctva Dolinková v stredu požiada vládu o dodatočné zdroje na výstavbu martinskej nemocnice

Ministerka zdravotníctva Dolinková v stredu požiada vládu o dodatočné zdroje na výstavbu martinskej nemocnice. Vysvetlila, že vzhľadom na infláciu už na projekt nebudú stačiť pôvodne naplánované európske prostriedky.

Ministerka zároveň podotkla, že proces verejného obstarávania bol ukončený a víťaz môže s výstavbou nemocnice začať prakticky okamžite. Vyplýva to zo stanoviska, ktoré poslal komunikačný odbor Ministerstva zdravotníctva SR.

"Pred niekoľkými dňami sa skončil náročný proces verejného obstarávania. Jeho víťaz môže začať stavať prakticky okamžite. Oproti pôvodným plánom však došlo k jednej, a pochopiteľnej, zmene, po obrovskej inflácii už nebudú na výstavbu stačiť európske prostriedky a my sa musíme vyhnúť tomu, aby nám pre ich nedostatok vyrástol namiesto nemocnice ďalší betónový skelet," vyhlásila ministerka.

Chce preto požiadať vládu, aby sa uznesením zaviazala, že zvyšné prostriedky nájde buď zmenami a úsporami v pláne obnovy, v eurofondoch, alebo v prostriedkoch štátneho rozpočtu. "Má na to vyše troch rokov, pretože budú reálne potrebné až v roku 2027, ale táto garancia vlády môže odštartovať skutočnú výstavbu už počas niekoľkých dní," ozrejmila Dolinková.

(tasr)

  |  

Povodne a zosuvy pôdy na Srí Lanke si vyžiadali takmer tri desiatky obetí

Najmenej 26 obetí a 42 zranených si na Srí Lanke vyžiadali povodne a zosuvy pôdy spôsobené monzúnovými dažďami. Vláda už do zasiahnutých oblastí vyslala na pomoc armádu.

V dôsledku záplav muselo svoje domovy opustiť asi 130-tisíc ľudí v 23 z 25 okresov na tomto ostrovnom štáte. Srí Lanka je závislá od sezónnych monzúnových dažďov, a tieto zrážky na ostrove slúžia na zavlažovanie i na výrobu elektrickej energie. Odborníci však varovali, že v dôsledku zmeny klímy krajine hrozia častejšie záplavy. Tamojší meteorologický úrad uviedol, že dažde by sa mali zmierniť, no hrozba povodní nepominula. Zaplavené sú najmä nízko položené oblasti.

(tasr, afp)

  |  

Bulharský prezident: Dovoliť Ukrajine západnými zbraňami útočiť na Rusko je cesta k jadrovému armagedonu

Bulharský prezident Rumen Radev kritizuje NATO za to, že dovolilo Ukrajine zaútočiť na Rusko západnými zbraňami. Domnieva sa, že to ohrozuje „eskaláciu“ a môže sa skončiť ako „jadrový armagedon“.

„Rozhodnutím povoliť údery západnými zbraňami na Rusko a formalizáciou vysielania poradcov a vojenských školiteľov do prvej línie, už boli hranice prekročené. Naši politici sa, bohužiaľ, stávajú súčasťou niektorých z týchto neadekvátnych rozhodnutí so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú,“ povedal bulharský prezident.

Nedávno Radev označil členské krajiny NATO za účastníkov vojny a víťazstvo Ukrajiny označil za nemožné.

(európska pravda)