Preskočiť na obsah
  |  

Ústava osobitne neupravuje zastupovanie premiéra a nepredpokladá ani jeho úmrtie

Ústava Slovenskej republiky osobitne neupravuje zastupovanie predsedu vlády tak, ako ho upravuje napríklad v prípade predsedu Národnej rady SR. Jeho zastupovanie predpokladá len takzvaný kompetenčný zákon.

Ten upravuje najmä činnosť vlády smerom dovnútra, teda zvolávanie a vedenie jej schôdzí. „Je prinajmenšom sporné, či podpredseda vlády môže zastupovať premiéra pri právomociach, ktoré Ústava SR zveruje priamo predsedovi vlády, ako je najmä navrhovanie prezidentovi vymenúvanie a odvolávanie ministrov,“ uvádza ústavný právnik a zástupca vedúceho Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Marek Domin.

Prikláňa sa k názoru, že táto právomoc je nezastupiteľná. „Ústava však predsedovi vlády zveruje napríklad aj právomoc podpisovať nariadenia vlády. Keďže však nariadenie vlády je prejavom kolektívnej vôle vlády ako celku, tu je zastupiteľnosť predsedu vlády predstaviteľná,“ konštatuje docent Domin. Zároveň dodáva, že to potvrdila aj prax, keď boli v minulosti nariadenia vlády podpisované aj podpredsedom.

V zmysle kompetenčného zákona podpredseda vlády, ktorý je určený a poverený premiérom, ho zastupuje pri zvolávaní a vedení schôdzí vlády. „Takéto zastupovanie nie je vopred časovo obmedzené a mám za to, že text zákona sa dá interpretovať aj tak, že zastupujúcich podpredsedov môže byť aj viac,“ konštatuje právnik.

V prípade predsedu Národnej rady SR napríklad ústava stanovuje, že je plne zastupiteľný podpredsedami, a to na všetky právomoci a bez vopred určeného časového ohraničenia.

Úmrtie predsedu vlády Ústava SR výslovne nepredpokladá a nerieši. „Ak by, nedajbože, takáto situácia nastala, prikláňam sa k takej interpretácii, že tento stav treba považovať za stav podobný demisii predsedu vlády alebo vysloveniu nedôvery Národnou radou SR predsedovi vlády. V oboch prípadoch to totiž má za následok demisiu, respektíve odstúpenie celej vlády, keďže tá je previazaná s osobou predsedu,“ dodáva odborník na ústavné právo.

V prípade úmrtia predsedu vlády by mal prezident v čo možno najkratšom čase vymenovať nového predsedu vlády a na jeho návrh ostatných členov vlády – ministrov. „Takáto vláda, aj keby bola personálne takmer identická ako tá predchádzajúca, by musela Národnú radu požiadať o vyslovenie dôvery, keďže by formálne išlo o novú vládu,“ uzatvára Domin.

Na premiéra Roberta Fica (Smer-SD) bol spáchaný atentát 15. mája počas výjazdového rokovania vlády v Handlovej. Utrpel viacero strelných poranení.

Podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák, ktorý ho v čase neprítomnosti zastupuje, v stredu informoval o tom, že zdravotný stav premiéra sa zlepšuje a jeho rekonvalescencia bude naďalej prebiehať ambulantnou starostlivosťou v Nemocnici sv. Michala v Bratislave. Následne by sa mohol vrátiť do plného pracovného nasadenia. „Čas si ešte v tejto chvíli nedovolím odhadnúť," povedal Kaliňák.

(sita)

  |  

Ruský kozmonaut je prvým človekom, ktorý strávil vo vesmíre tisíc dní

Ruský kozmonaut Oleg Kononenko sa stal prvým človekom, ktorý strávil vo vesmíre 1 000 dní. Od roku 2008 absolvoval päť letov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu.

Jeho súčasná misia sa začala 15. septembra 2023, keď odletel s kozmonautom Nikolajom Čubom a astronautkou amerického NASA Loral O'Harovou.

Ak sa Kononenkova misia skončí podľa plánu 23. septembra 2024, na obežnej dráhe Zeme strávi celkovo 1 110 dní. Predošlý rekord času stráveného vo vesmíre svojho ruského kolegu Gennadija Padalku (878 dní, 11 hodín, 29 minút a 48 sekúnd) prekonal už vo februári 2024.

Kononenko pre ruskú tlačovú agentúru TASS povedal, že prvými, ktorí mu zablahoželali k historickému míľniku, boli jeho americkí kolegovia.

Medzinárodná vesmírna stanica zostáva jednou z mála oblastí, kde Washington a Moskva naďalej úzko spolupracujú aj napriek ruskej invázii na Ukrajinu.

(tasr, ap)

  |  

Maďarsko kúpi podiel v najväčšom azerbajdžanskom plynovom poli

Maďarsko kúpi podiel v azerbajdžanskom plynovom poli Šah Deniz, ktoré je jedným z najväčších na svete. Povedal to v Baku maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

Maďarsko aj po počas ruskej invázie na Ukrajinu dováža zemný plyn z Ruska. Získanie podielu v Šah Deniz podľa Szijjártóa poskytne Maďarsku ochranu pred výkyvmi cien energie. "Táto situácia nám poskytuje oveľa stabilnejšiu dodávku energie, oveľa viac bezpečnosti dodávok energie," povedal maďarský minister.

Dodal, že Maďarsko tento rok od Azerbajdžanu kupuje 50 miliónov kubických metrov zemného plynu. Maďarská vláda na žiadosť Reuters o vyjadrenie bezprostredne nereagovala.

(reuters, tasr)

  |  

Prieskum: Európske voľby by vyhral Smer. Mandát by získali Maďarská aliancia aj Demokrati

Vo víkendových európskych voľbách by na Slovensku triumfovala najsilnejšia koaličná strana Smer nasledovaná PS a Hlasom. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos, ktorej výsledky zverejnili v stredu.

Smer by k voľbe presvedčil 24,6 percenta respondentov, Progresívne Slovensko 21,9 percenta a Hlas 11,2 percenta.

Republiku chce voliť 8,7 percenta, KDH 6,3, SaS 5,7 a Demokratov 5,2 percenta opýtaných. Do europarlamentu by sa dostala s 5,1 percenta aj Maďarská aliancia.

Na základe týchto výsledkov by Smeru a PS zhodne pripadli štyri mandáty. Dve kreslá by získal Hlas a zvyšné spomínané strany Republika, KDH, SaS, Demokrati a Maďarská aliancia by mali po jednom mandáte.

Svojho zástupcu v Bruseli a Štrasburgu by nemali hnutie Slovensko ani SNS.

Účasť by bola vysoká

Podľa prieskumu Ipsosu by volebná účasť dosiahla nadpriemerne vysoké číslo, a to až 35 percent.

Agentúra zbierala dáta medzi 30. májom a 4. júnom od 1 225 respondentov pomocou online zberu dát.

Slovensko bude mať v nasledujúcom päťročnom volebnom období Európskeho parlamentu 15 z celkových 720 poslaneckých mandátov. Vo volebnom období 2019 až 2024 to bolo o jeden mandát menej. 

Blíži sa moratórium

Od polnoci zo stredy na štvrtok 6. júna začne platiť volebné moratórium pred voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sa na Slovensku uskutočnia v sobotu 8. júna.

Volebné moratórium sa začína 48 hodín pred voľbami a platí aj v deň volieb až do zatvorenia všetkých volebných miestností na Slovensku.

Volebná kampaň sa končí v stredu 5. júna o 23:59. Výsledky volieb je však možné zverejňovať až po uzatvorení všetkých volebných miestností v Európskej únii, teda od nedele 9. júna od 23:00.

(tod/sab)

  |  

Nemecký minister obrany vylúčil vyslanie vojakov na Ukrajinu

Nemecký minister obrany Boris Pistorius vylúčil vyslanie nemeckých vojakov na Ukrajinu. Uviedol to počas vypočutí v Spolkovom sneme.

Reagoval na otázku poslanca strany Alternatíva pre Nemecko Rüdigera Lucassena, či bola nemecká vláda informovaná o diskusii v Európskej únii a vo Francúzsku, a či vládni predstavitelia zvažujú možnosť poslať nemecké jednotky na Ukrajinu.

(európska pravda, dw)

  |  

Bratislava chce tento rok rozšíriť PAAS o ďalšiu lokalitu v Starom Meste

BRATISLAVA – Hlavné mesto plánuje tento rok spustiť ďalšiu zónu regulovaného parkovania v bratislavskom Starom Meste. Má ísť o lokalitu SM2 Hrad - Sokolovňa, ktorá je ohraničená ulicami Palisády, Štefánikova, Pražská, Na Slavíne, Stará vinárska a Mudroňova. Návrh projektu organizácie dopravy chce obyvateľom priblížiť 17. júna.

Informuje o tom na webovej stránke www.paas.sk, ktorá je venovaná projektu regulovaného parkovania.

„Po zavedení parkovacej politiky PAAS bude v zóne SM2 možné parkovať už len s platnou parkovacou kartou PAAS alebo po úhrade hodinového parkovného," pripomína bratislavský magistrát s tým, že lokalita bude spoplatnená pre návštevníkov cez pracovné dni v čase od 8:00 do 24:00 sadzbou od 1,50 do dvoch eur na hodinu.

Dopravný návrh by mal byť čoskoro zverejnený na webe PAAS, obyvateľom bude predstavený 17. júna o 17:00 online s možnosťou kladenia otázok. Pripomienky alebo otázky k návrhu projektu bude možné zasielať do 30. júna.

Predmetná zóna by sa tak mala pripojiť k zónam Starého Mesta SM0 Centrum - Panenská a SM1 Hlavná stanica - Blumentál, kde už parkovacia politika PAAS funguje.

Systém Bratislavského parkovacieho asistenta, ktorý bratislavská samospráva označuje za jednu z najväčších reforiem v hlavnom meste, spustili v prvých troch zónach začiatkom roka 2022. Systém mesto postupne rozširuje.

(tasr)