Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Tibor Gašpar sa pravdepodobne stane podpredsedom parlamentu

Tibor Gašpar sa pravdepodobne stane podpredsedom parlamentu, povedal Ján Richter. Poslanci strany Hlas čakajú na výsledok rokovaní na budúcej koaličnej rade.

Andrej Danko sa vyjadril, že SNS by nomináciu Gašpara rešpektovala. Zvolením Ľuboša Blahu do europarlamentu sa uvoľní miesto podpredsedu parlamentu, ktoré obsadzoval Smer.

Viac sa dočítate v článku Ladislava Hollého:

Gašpar by mal nahradiť vo vedení parlamentu Blahu. Čo na to Hlas a SNS?

Mohlo by Vás zaujímať Gašpar by mal nahradiť vo vedení parlamentu Blahu. Čo na to Hlas a SNS?

Minúta  |  

Zuzana Čaputová vetovala novelu zákona o ochrane prírody a krajiny

Zuzana Čaputová vetovala novelu zákona o ochrane prírody a krajiny. Zákon predstavuje podľa prezidentky zásah do ochrany prírody a krajiny, a teda aj zásah do ústavou chráneného práva na priaznivé životné prostredie.

Zákon prináša významné zníženie ochrany pre dreviny, podľa Čaputovej hrozia ťažko zvrátiteľné a dlhodobé negatívne následky. Namieta tiež, že pri zákone sa nesplnili podmienky pre skrátené legislatívne konanie.

(tasr)

Minúta  |  

Účastníci konferencie v Jordánsku podporili návrh prímeria medzi Izraelom a Hamasom

Účastníci konferencie v Jordánsku podporili návrh prímeria medzi Izraelom a Hamasom, ktorý predstavil americký prezident Joe Biden. Predstavitelia štátov a organizácií vyzvali na uľahčenie prístupu k humanitárnej pomoci.

"Tieto hrôzy sa musia skončiť," vyhlásil generálny tajomník OSN António Guterres. "Rozsah krviprelievania v Gaze a rýchlosť, akým prebieha, sa vymyká všetkému, čo som počas svojho pôsobenia vo funkcii videl," zdôraznil.

Koordinátor humanitárnej pomoci OSN Martin Griffiths požiadal darcov o finančný príspevok vo výške 2,5 miliardy dolárov na pokrytie základných potrieb obyvateľov Pásma Gazy. Spojené štáty už prisľúbili pomoc v hodnote 400 miliónov dolárov

Minister zahraničných vecí USA Antony Blinken letel do Jordánska priamo z Izraela, kde sa snažil presadiť návrh prímeria. Podľa jeho slov vláda izraelského premiéra Benjamina Netanjahua súhlasila s týmto návrhom a na ťahu je Hamas.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Ukrajina chce vojnu skončiť, ale nie za podmienok Ruska, prehlásil Zelenskyj

Ukrajina chce vojnu skončiť, ale nie za podmienok Ruska, prehlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na pôde nemeckého Spolkového snemu. Vladimir Putina podľa neho musí prehrať. Berlínu poďakoval za podporu.

"V rozdelenej Európe nebol nikdy pokoj, rozdelené Nemecko nebolo nikdy šťastné. Preto Nemecko vie pochopiť, prečo robíme všetko pre to, aby sa Rusku nepodarilo našu krajinu rozdeliť," uviedol Zelenskyj.

Rusko musí podľa neho byť brané na zodpovednosť za rozpútanie vojny, zabitie mnohých ľudí a ničenie Ukrajiny. Ruský prezident Vladimir Putin namiesto zmlúv stavil na vraždenie, preto musí byť v spoločnom záujme, aby vojnu prehral, povedal Zelenskyj.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Kyjev dostane v priebehu leta od Európskej únie 3,4 miliardy eur

Kyjev dostane v priebehu leta od Európskej únie 3,4 miliardy eur, uviedla Ursula von der Leyenová na konferencii o obnove Ukrajiny v nemeckom Berlíne. Zo zmrazených ruských aktív sa použije väčšina na obranu, len desať percent na obnovu.

Predsedníčka Európskej komisie informovala o viacerých balíkoch pomoci. Kyjev dostane 500 miliónov eur na opravu energetických zariadení poškodených ruskými útokmi a tisíc solárnych panelov a generátorov.

Cieľom EÚ je pomôcť decentralizovať ukrajinský energetický systém a zvýšiť tak jeho udržateľnosť, doplnila von der Leyenová, ktorá súčasne oznámila, že v rámci programu obnovy a modernizácie v júni EÚ pridelí Ukrajine 1,9 miliardy eur.

Ukrajine bude už v júli prevedený prvý balík jeden a pol miliardy eur zo zmrazených ruských aktív. Spresnila, že približne "90 percent (z tejto sumy) pôjde na obranu, desať percent na obnovu".

(tasr)

Minúta  |  

Východné krídlo NATO vraj uvažuje o vylúčení Maďarska zo skupiny B9, píšu britské noviny

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v utorok opäť prisľúbil štátom východného krídla Aliancie plnú podporu v prípade útoku proti nim. Uviedol to po stretnutí s lotyšským prezidentom Edgarsom Rinkevičsom v Rige.

„NATO má sily, zdroje, kapacity a politickú vôľu brániť každého spojenca,“ povedal Stoltenberg v Rige, kde sa koná jednodňový samit Bukureštskej deviatky (B9), skupiny združujúcej štáty strednej a východnej Európy.

„Samit B9 je symbolickou a zároveň veľmi praktickou platformou na koordináciu našich postojov k ďalšiemu posilňovaniu Aliancie, regionálnej bezpečnosti a našej podpory Ukrajine,“ uviedol hostiteľ Rinkevičs.

Na výročnom samite B9 sa zvyčajne zúčastňujú prezidenti štátov. Maďarsko aj Slovensko sú však na samite v Rige zastúpené iba na úrovni veľvyslancov.

Poľský prezident Andrzej Duda podľa svojich slov neúčasť maďarského prezidenta Tamása Sulyoka nepovažuje za nebezpečnú. „Sme jednotní v NATO a som si úplne istý, že sme jednotní aj v otázke bezpečnosti tu vo východnej Európe,“ zdôraznil Duda. Podobne sa vyjadrili aj ostatné hlavy štátov, ktoré sa na samite zúčastňujú, dodáva DPA.

Pavel: Na spoločnom vyhlásení sme sa nezhodli, dôvodom bola Ukrajina

Na samite Bukureštskej deviatky (B9) sa lídrom podľa českého prezidenta Petra Pavla nepodarilo zhodnúť na spoločnej deklarácii a nenašli ani zhodu na tom, kto by sa mal stať budúcim generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie.

Český prezident to povedal po skončení rokovania s tým, že najväčšie výhrady proti deklarácii malo Maďarsko.

„K zhode na spoločnom vyhlásení nedošlo, dôvodom bola predovšetkým situácia okolo Ukrajiny. Náhradným riešením je spoločné vyhlásenie predsedníctva, ktoré je však v tomto ohľade silnejšie, než by bola spoločná deklarácia. Myslím si, že vyjadruje väčšinovú zhodu, a musíme to brať tak, že na niektoré veci máme odlišný názor – čo je úplne legitímne," povedal Pavel. Dodal, že podľa jeho informácií mala proti spoločnému vyhláseniu najväčšie výhrady Budapešť.

Maďarsko je podľa Pavla jedným zo štátov, ktoré nesúhlasia ani s tým, aby sa budúcim šéfom NATO stal holandský premiér Mark Rutte. „Maďarsko vyjadrilo podporu súčasnému rumunskému prezidentovi (Klausovi) Iohannisovi a pozícia Maďarska bola definovaná tak, ako ju poznáme – to znamená veľmi opatrne, ak ide o akúkoľvek podporu Ukrajiny," dodal prezident ČR.

FT: Bukureštská deviatka údajne rokuje o vylúčení Maďarska z budúcich schôdzok

Diplomati z Bukureštskej deviatky (B9), skupiny združujúcej štáty strednej a východnej Európy, údajne rokujú o možnosti vylúčiť Maďarsko z budúcich rokovaní. S odvolaním sa na nemenované zdroje to v utorok napísal denník Financial Times (FT).

Denník FT pripomína, že Maďarsko na nedávnych stretnutiach B9 vetovalo spoločné závery súvisiace so zvýšením pomoci Ukrajine, ako aj akékoľvek kroky zo strany NATO s cieľom posilniť vojenskú podporu Kyjeva alebo urýchliť jeho snahy stať sa členom Aliancie.

Jeden z nemenovaných zdrojov povedal, že rokovania o vylúčení Maďarska „sú veľmi vážne", a dodal, že v takom formáte, v akom sa zasadá v utorok, je to pravdepodobne naposledy.

Ďalší zdroj opísal diskusie na nedávnych stretnutiach ako náročné a vyjadril presvedčenie, že bude ťažké zorganizovať budúce stretnutia, ak nedôjde k posunu k väčšej spolupráci.

Na špekulácie, že by Maďarsko mohlo odísť zo zoskupenia B9, reagoval Petr Pavel slovami, že o tom na samite „nepadlo ani slovo". Podotkol, že vo vyjadrení maďarského veľvyslanca zaznelo, že Maďarsko je plnohodnotným členom NATO, ktorý si plní všetky svoje záväzky.

Zoskupenie B9 vzniklo v roku 2015 v reakcii na nezákonnú anexiu Krymského polostrova Ruskom. V súčasnosti zahŕňa Bulharsko, Česko, Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko – krajiny, ktoré boli kedysi súčasťou sféry sovietskeho vplyvu, ale dnes patria do Severoatlantickej aliancie (NATO) a Európskej únie (EÚ).

Na výročnom stretnutí, ktoré je prípravou na júlový samit Aliancie vo Washingtone, sa zúčastňujú ako hostia aj lídri nových členských štátov NATO – Švédska a Fínska.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.