Preskočiť na obsah
  |  

Rezort spravodlivosti vyhlásil dotačnú výzvu v oblasti ľudských práv

Rezort spravodlivosti vyhlásil dotačnú výzvu v oblasti ľudských práv. Na tento účel vyhradilo ministerstvo sumu presahujúcu 769-tisíc eur, pričom dotačný mechanizmus ostáva podľa štátnej tajomníčky Kataríny Roskoványi zachovaný.

"Výzva sa zameriava na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd, a taktiež na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie," uvádza sa vo vyhlásení ministerstva.

O dotácie v rozmedzí od 5- do 50-tisíc eur možno požiadať s úmyslom financovať "podporu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania, podporu výchovy a vzdelávania detí a mládeže", ale aj "posilnenie efektívnosti vymáhateľnosti ľudských práv a slobôd" a iné.

Termín na predkladanie žiadostí stanovili na 12. august 2024. "Som presvedčená, že je to dostatočný čas na to, aby komisia vyhodnotila najlepšie projekty a aby ich úspešní žiadatelia mohli realizovať od začiatku nového školského roka," uviedla Roskoványi.

(ms sr)

  |  

Tibor Gašpar sa pravdepodobne stane podpredsedom parlamentu

Tibor Gašpar sa pravdepodobne stane podpredsedom parlamentu, povedal Ján Richter. Poslanci strany Hlas čakajú na výsledok rokovaní na budúcej koaličnej rade.

Andrej Danko sa vyjadril, že SNS by nomináciu Gašpara rešpektovala. Zvolením Ľuboša Blahu do europarlamentu sa uvoľní miesto podpredsedu parlamentu, ktoré obsadzoval Smer.

Viac sa dočítate v článku Ladislava Hollého:

  |  

Zuzana Čaputová vetovala novelu zákona o ochrane prírody a krajiny

Zuzana Čaputová vetovala novelu zákona o ochrane prírody a krajiny. Zákon predstavuje podľa prezidentky zásah do ochrany prírody a krajiny, a teda aj zásah do ústavou chráneného práva na priaznivé životné prostredie.

Zákon prináša významné zníženie ochrany pre dreviny, podľa Čaputovej hrozia ťažko zvrátiteľné a dlhodobé negatívne následky. Namieta tiež, že pri zákone sa nesplnili podmienky pre skrátené legislatívne konanie.

(tasr)

  |  

Účastníci konferencie v Jordánsku podporili návrh prímeria medzi Izraelom a Hamasom

Účastníci konferencie v Jordánsku podporili návrh prímeria medzi Izraelom a Hamasom, ktorý predstavil americký prezident Joe Biden. Predstavitelia štátov a organizácií vyzvali na uľahčenie prístupu k humanitárnej pomoci.

"Tieto hrôzy sa musia skončiť," vyhlásil generálny tajomník OSN António Guterres. "Rozsah krviprelievania v Gaze a rýchlosť, akým prebieha, sa vymyká všetkému, čo som počas svojho pôsobenia vo funkcii videl," zdôraznil.

Koordinátor humanitárnej pomoci OSN Martin Griffiths požiadal darcov o finančný príspevok vo výške 2,5 miliardy dolárov na pokrytie základných potrieb obyvateľov Pásma Gazy. Spojené štáty už prisľúbili pomoc v hodnote 400 miliónov dolárov

Minister zahraničných vecí USA Antony Blinken letel do Jordánska priamo z Izraela, kde sa snažil presadiť návrh prímeria. Podľa jeho slov vláda izraelského premiéra Benjamina Netanjahua súhlasila s týmto návrhom a na ťahu je Hamas.

(tasr, afp)

  |  

Ukrajina chce vojnu skončiť, ale nie za podmienok Ruska, prehlásil Zelenskyj

Ukrajina chce vojnu skončiť, ale nie za podmienok Ruska, prehlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na pôde nemeckého Spolkového snemu. Vladimir Putina podľa neho musí prehrať. Berlínu poďakoval za podporu.

"V rozdelenej Európe nebol nikdy pokoj, rozdelené Nemecko nebolo nikdy šťastné. Preto Nemecko vie pochopiť, prečo robíme všetko pre to, aby sa Rusku nepodarilo našu krajinu rozdeliť," uviedol Zelenskyj.

Rusko musí podľa neho byť brané na zodpovednosť za rozpútanie vojny, zabitie mnohých ľudí a ničenie Ukrajiny. Ruský prezident Vladimir Putin namiesto zmlúv stavil na vraždenie, preto musí byť v spoločnom záujme, aby vojnu prehral, povedal Zelenskyj.

(tasr, dpa)

  |  

Kyjev dostane v priebehu leta od Európskej únie 3,4 miliardy eur

Kyjev dostane v priebehu leta od Európskej únie 3,4 miliardy eur, uviedla Ursula von der Leyenová na konferencii o obnove Ukrajiny v nemeckom Berlíne. Zo zmrazených ruských aktív sa použije väčšina na obranu, len desať percent na obnovu.

Predsedníčka Európskej komisie informovala o viacerých balíkoch pomoci. Kyjev dostane 500 miliónov eur na opravu energetických zariadení poškodených ruskými útokmi a tisíc solárnych panelov a generátorov.

Cieľom EÚ je pomôcť decentralizovať ukrajinský energetický systém a zvýšiť tak jeho udržateľnosť, doplnila von der Leyenová, ktorá súčasne oznámila, že v rámci programu obnovy a modernizácie v júni EÚ pridelí Ukrajine 1,9 miliardy eur.

Ukrajine bude už v júli prevedený prvý balík jeden a pol miliardy eur zo zmrazených ruských aktív. Spresnila, že približne "90 percent (z tejto sumy) pôjde na obranu, desať percent na obnovu".

(tasr)