Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu dosiahla na európskej úrovni 51 percent

Účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu dosiahla na európskej úrovni 51 percent, najvyššiu od roku 2004. Aj napriek rekordnej účasti sa Slovensko zaradilo medzi štáty s najnižším percentom aktívnych voličov.

Najnižšiu volebnú účasť vo voľbách do EP zaznamenalo tento rok Chorvátsko, kde prišlo voliť len 21,34 percenta oprávnených voličov. Menej ako 30 percent voličov prišlo voliť aj v Litve, kde svoje volebné právo využilo 28,35 percenta občanov.

Volebná účasť na Slovensku dosiahla 34,38 percenta. V rámci krajiny ide o doposiaľ najvyššiu účasť vo voľbách do EP, no Slovensko sa napriek tomu opäť zaradilo medzi štáty, kde prišlo voliť percentuálne najmenej oprávnených voličov.

Naopak, najvyššiu volebnú účasť malo Belgicko, kam prišlo voliť 89,82 percenta voličov. Tam je však volebná účasť povinná. Viac než 80 percent voličov prišlo k urnám aj v Luxembursku, kde volebná účasť dosiahla 82,29 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

Tretinu žiakov prvého stupňa vo viedenských školách predstavujú moslimovia

Dôsledky migračnej politiky začínajú západné krajiny pociťovať v školstve, tretinu žiakov prvého stupňa vo viedenských školách predstavujú moslimovia. Stali sa najzastúpenejšou náboženskou skupinou.

Katolícke zastúpenie sa v základnom školstve rakúskej metropoly scvrklo na pätinu, pričom nárast zaznamenávajú ateisti. Medzi žiakmi prvého až štvrtého ročníka je bez vierovyznania v priemere každý štvrtý.

Zverejnená štatistika nezohľadňuje súkromné školy, ktoré majú na viedenskom trhu vzdelávacích inštitúcií približne desaťpercentný podiel. V reakcii na tento posun vznikla iniciatíva s cieľom zmeniť náboženstvo na dobrovoľný predmet.

Povinným by sa namiesto neho v zmysle nápadu miestneho zástupcu samosprávy pre školstvo Christopha Wiederkehra stal predmet Život v demokracii. Idea však narazila na odpor a proti sa vyslovila napríklad ministerka pre ženy, rodinu, mládež a integráciu Susanne Raabová.

(vienna)

Minúta  |  

Čínska kybernetická špionáž bola rozsiahlejšia, než sa predpokladalo

Čínska kybernetická špionáž z roku 2023 bola rozsiahlejšia, než sa predpokladalo, napadla najmenej 20-tisíc subjektov, ako informovala Holandská vojenská rozviedka. Bola namierená na západné vlády či vojensko-priemyselné podniky.

Čínske veľvyslanectvo v Holandsku bezprostredne nereagovalo na tieto tvrdenia. Peking však zvyčajne odmieta obvinenia z kybernetickej špionáže a vyhlasuje, že je zásadne proti akýmkoľvek formám kybernetických útokov.

Holandská vojenská rozviedka vyzvala organizácie k aktivácii bezpečnostného protokolu, ku ktorému sa pristupuje v prípade, že hrozí digitálny útok, prípadne už k nemu došlo.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Západ má rovnaký cieľ ako Hitler a pred ním Napoleon, vyhlásil Lavrov

Západ má rovnaký cieľ ako Adolf Hitler a pred ním Napoleon Bonaparte, zhromaždiť celú Európu a zničiť ruský štát, vyhlásil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Paradoxne nespomenul neúspech oboch historických vodcov.

Najvyšší predstaviteľ diplomacie Kremľa zároveň označil "režim" ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za rusofóbny a nacistický. "Nikto na Západe nevidí nacistické a protiruské smerovanie kyjevského režimu," sťažoval sa po rokovaní ministrov zoskupenia BRICS.

(gazeta)

Minúta  |  

Nemecko a jeho partneri dodajú Ukrajine stovku rakiet pre systém protivzdušnej obrany Patriot

Nemecko a jeho partneri dodajú Ukrajine stovku rakiet pre systém protivzdušnej obrany Patriot. Časť z nich už dorazila do Kyjeva, informoval nemecký minister obrany Boris Pistorius na tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Pistorius pripomenul, že pred niekoľkými týždňami bol v Odese, kde osobne videl následky ruských raketových útokov.

"A najmä po tom, keď som videl, aká životne dôležitá je ukrajinská protivzdušná obrana na prežitie, som rád, že dnes môžem oznámiť dodanie značného počtu rakiet pre systém Patriot, a to sto," povedal minister.

(sita, ukrajinská pravda)

Minúta  |  

Rusko predstavuje pre Severoatlantickú alianciu dlhodobú bezpečnostnú hrozbu, prehlásil Pavel

Rusko predstavuje pre Severoatlantickú alianciu dlhodobú bezpečnostnú hrozbu, prehlásil Petr Pavel po samite Bukureštskej deviatky v lotyšskej Rige. Od Washingtonu očakáva pokyn na vypracovanie nového prístupu ku Kremľu.

Pavel podotkol, že Rusko bolo v bývalých strategických dokumentoch Aliancie definované ako partner. Podľa jeho názoru sa však ako partner nespráva. "Správa sa ako nepriateľ, otvorene nás označuje za svojich nepriateľov," zdôraznil český prezident.

Podotkol, že Rusko je pre Alianciu dlhodobou bezpečnostnou hrozbou a tak k nemu musí aj pristupovať. "Musí sa to odraziť aj v našich základných dokumentoch a v prístupe k Rusku. Nemôžeme s ním zaobchádzať ako s partnerom alebo neutrálnou krajinou, to nejde," povedal Pavel.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.