Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Tibor Gašpar: Robert Fico sa nechystá do politického dôchodku. Reagoval tak na vyjadrenia SaS, ktorá sa zamýšľala nad tým, či presadenie doživotnej renty dlhoročným premiérom neznamená, že Fico chce z politiky odísť.
„Naopak, chce sa čím skôr vrátiť do tej pozície, v ktorej bol pred atentátom,“ povedal poslanec Smeru a dodal, že Fico si za roky svojej služby a čeleniu dlhodobému hejtu a pokusu o atentát finančné ohodnotenie zaslúži.
(n)
Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová si prevzala najvyššie české štátne vyznamenanie Rad Bieleho leva. Český náprotivok Petr Pavel jej vyznamenanie udelil za prínos pre rozvoj česko-slovenských vzťahov.
Čaputová rovnako udelila českému prezidentovi slovenské najvyššie štátne vyznamenia Rad Bieleho dvojkríža. "A to preto, že mám veľký rešpekt a úctu k spôsobu, akým vykonávate svoju funkciu," adresovala Pavlovi Čaputová.
(sita, sme, max)
Šéfdiplomati ôsmich členských štátov EÚ vyzvali na zákaz voľného pohybu ruských diplomatov po Európskej únii. Ministri zahraničných vecí adresovali v tejto súvislosti list šéfovi európskej diplomacie Josepovi Borrellovi.
„Slobodný pohyb po celom schengenskom priestore pre držiteľov ruských diplomatických a služobných pasov, akreditovaných v jednej hosťovskej krajine, uľahčuje škodlivé aktivity,“ uviedli ministri v liste datovanom na 11. júna.
Hlavnou pracovnou náplňou veľkej časti ruských diplomatov v EÚ sú spravodajské aktivity, propaganda či dokonca príprava sabotáži, uvádzajú ministri zahraničných vecí Česka, Dánska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Holandska, Poľska a Rumunska.
Poukazujú pritom na dôležitosť vyhostenia niektorých diplomatov a na to, že táto hrozba napriek tomu pretrváva.
„Veríme, že by EÚ mala prísne dodržiavať princíp reciprocity a obmedziť pohyb členov ruských diplomatických misií a ich rodinných príslušníkov len na územie štátu, v ktorom sú akreditovaní,“ uvádza sa v liste. Podľa ministrov by toto opatrenie výrazne zúžilo priestor pre operácie ruských agentov.
„Rusko roky podniká v Európe rozsiahle operácie s množstvom obetí a poškodených dôležitých materiálov,“ uvádzajú ministri. Zároveň vyzývajú Borrella, aby urýchlene predložil konkrétny návrh reštriktívnych opatrení.
V súvislosti s možnými odvetnými krokmi Moskvy ministri uvádzajú, že budú znesiteľnejšie než možné škody, ktoré môžu ruskí „diplomati-agenti“ napáchať naprieč Európou.
(reuters, tasr)
Video: Ukrajinská armáda po prvý raz zasiahla najmodernejšiu ruskú komunikačnú stanicu, ktorú Rusko používa len od roku 2018. Mobilná digitálna rádiostanica R-416GM zabezpečovala spojenie medzi operačným veliteľstvom a jednotkami v teréne, ich spojenie bolo následne prerušené.
O zničení systému informoval pluk Špeciálnych síl Ukrajiny na Facebooku. „Treba poznamenať, že táto stanica R-416GM je prvou, ktorú ukrajinská armáda počas vojny zničila,“ doplnil pluk.
Účet na sociálnej sieti však nešpecifikoval, kedy ani kde pluk rádiosystém zničil.
(fb)
Čína hrozí Európskej únii žalobou pred Svetovou obchodnou organizáciou (WTO) v súvislosti so sankčnými clami na čínske elektromobily.
„Čína si vyhradzuje právo podať sťažnosť pred Svetovou obchodnou organizáciou a prijme všetky potrebné opatrenia, aby chránila legitímne práva a záujmy čínskych firiem,“ uviedol hovorca čínskeho ministerstva obchodu Che Ja-tung.
Sankčné clá by podľa hovorcu ministerstva nielen „narušili vzájomne výhodnú spoluprácu“ v oblasti elektromobility, ale narušili by aj globálny automobilový priemysel a dodávateľský reťazec.
Dodal, že pripravované clá EÚ zrejme porušujú pravidlá WTO a sú „aktom obchodného protekcionizmu“.
(dpa, tasr)
Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) v Luxemburgu nariadil Maďarsku zaplatiť pokutu vo výške 200 miliónov eur a ďalší jeden milión eur za každý deň omeškania pre nedodržanie rozsudku v súvislosti s azylovou politikou EÚ. Vyplýva to zo štvrtkovej tlačovej správy súdu.
Ešte v decembri 2020 SDEÚ rozhodol, že Maďarsko nedodržalo pravidlá práva Únie, najmä pokiaľ ide o konania týkajúce sa poskytovania medzinárodnej ochrany a návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín.
Keďže sa Európska komisia (EK) domnievala, že Budapešť stále nevyhovela tomuto rozsudku, podala novú žalobu o nesplnení povinnosti, smerujúcu k uloženiu finančných sankcií.
SDEÚ dal EK za pravdu a vo svojom rozsudku konštatoval, že Maďarsko neprijalo väčšinu opatrení potrebných na vykonanie rozsudku z roku 2020.
"Toto nesplnenie povinnosti, ktoré spočíva v úmyselnom vyhýbaní sa uplatňovania spoločnej politiky Únie ako celku, predstavuje bezprecedentné a mimoriadne závažné porušenie práva Únie," konštatoval SDEÚ vo vyhlásení.
Správanie sa Maďarska predstavuje významnú hrozbu pre jednotu práva Únie, ktorá sa závažným spôsobom dotýka tak súkromných záujmov, najmä záujmov žiadateľov o azyl, ako aj verejného záujmu, uviedol súd v tlačovej správe.
Maďarsko podľa súdu prenáša zodpovednosť na ostatné členské štáty Únie. Tým porušuje zásadu solidarity a spravodlivého rozdelenia medzi krajinami EÚ.
Maďarský predseda vlády Viktor Orbán vo štvrtok vyjadril s touto pokutou nesúhlas, pričom rozhodnutie označil za neslýchané a neprijateľné.
"Rozhodnutie SDEÚ udeliť Maďarsku pokutu 200 miliónov eur plus jeden milión denne za ochranu hraníc Európskej únie je neslýchané a neprijateľné. Zdá sa, že pre bruselských byrokratov sú dôležitejší nezákonní migranti než ich vlastní občania EÚ," napísal Orbán v angličtine na sociálnej sieti X.
The #ECJ’s decision to fine #Hungary with 200M euros plus 1M euros daily(!!!) for defending the borders of the European Union is outrageous and unacceptable. It seems that illegal #migrants are more important to the Brussels bureaucrats than their own European citizens.
— Orbán Viktor (@PM_ViktorOrban) June 13, 2024
Žalobu za nesplnenie povinnosti smerujúcu proti členskému štátu, ktorý si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z práva Únie, môže podať EK alebo iný členský štát. Ak SDEÚ konštatuje nesplnenie povinnosti, dotknutý členský štát musí čo najskôr dosiahnuť súlad s rozsudkom.
Ak sa Eurokomisia naďalej domnieva, že členský štát nevykonal rozsudok, môže podať novú žalobu s návrhom na uloženie peňažných sankcií. V prípade neoznámenia opatrení na prebratie smernice EK však SDEÚ môže na návrh tejto inštitúcie uložiť sankcie v rámci prvého rozsudku.
Maďarský premiér Viktor Orbán vyjadril nesúhlas s pokutou, ktorú Súdny dvor EÚ udelil Maďarsku za nedodržanie rozsudku v súvislosti s azylovou politikou EÚ. Označil ju za neprijateľnú.
„Rozhodnutie SDEÚ udeliť Maďarsku pokutu 200 miliónov eur plus jeden milión denne za ochranu hraníc Európskej únie je neslýchané a neprijateľné. Zdá sa, že pre bruselských byrokratov sú dôležitejší nezákonní migranti než ich vlastní občania EÚ,“ napísal Orbán v angličtine na sieti X.
(x, afp, tasr)
Ako veľmi nás ohrozuje digitalizácia? Na jednej strane sa môžeme utešovať tým, že máme všetko pod kontrolou a nakoniec nám technológie pomôžu. Na strane druhej už však dnes vidíme, že napríklad umelá inteligencia je niekde úplne inde, než boli predtým mobilné telefóny či osobné počítače.
Vidíme pokračovanie dlhodobých trendov, najmä automatizácie rutinných činností a presun zamestnanosti z poľnohospodárstva a priemyslu do služieb. Viac ohrozené sú aj profesie v oblasti s rýchlo sa meniacim dopytom, pretože je lacnejšie vypínať a zapínať stroj než najímať a prepúšťať, či si držať zamestnancov. Dá sa tomu však brániť, píše Dominik Stroukal.
Viac v jeho článku:
Šesť z desiatich Ukrajincov sa domnieva, že cieľom Ruska vo vojne je „zničenie ukrajinského národa“, ukázal prieskum Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu (KIIS), ktorý sa uskutočnil v dňoch 16. až 22. mája na vzorke 1 067 respondentov.
„Väčšina Ukrajincov – 60 percent – sa domnieva, že Rusko sa snaží zničiť ukrajinský národ a národnú identitu (34 percent) alebo dokonca uskutočniť fyzickú genocídu väčšiny obyvateľstva (26 percent),“ uviedol KIIS v správe k prieskumu.
Ďalších šesť percent respondentov tvrdilo, že Moskva si chce podmaniť všetko územie Ukrajiny, hoci Ukrajincom ponechá určitú kultúrnu autonómiu. Podľa 12 percent opýtaných sa zase Rusko snaží zmeniť vládu a vytvoriť bábkový štát, ktorého vláda bude fakticky podriadená Kremľu.
Len sedem percent respondentov sa domnieva, že „agresor“ (zaužívaný polooficiálny termín pre Rusko) sa snaží udržať si už obsadené územia a v skutočnosti si nenárokuje všetky alebo väčšinu území Ukrajiny, vyplýva z prieskumu.
Slovensko stojí pri Ukrajine v jej snahe o obnovu a európsku integráciu. Naša pomoc nebude len humanitárna a technická, ale aj ekonomická. Povedal na Konferencii o obnove Ukrajiny v Berlíne Peter Kmec, podpredseda vlády.
Zapojenie slovenských firiem do obnovy Ukrajiny vytvorí podľa Kmeca nové pracovné miesta a prinesie ekonomické príležitosti. Zdôraznil, že slovenské firmy majú veľa čo ponúknuť, a ich účasť na projektoch obnovy Ukrajiny môže priniesť významné výhody pre slovenských občanov. "Naša pomoc Ukrajine nie je len aktom solidarity, ale aj príležitosťou pre naše firmy a občanov," povedal podpredseda vlády.
Konferencia priniesla niekoľko kľúčových stretnutí, ktoré posilnili bilaterálne vzťahy Slovenska s ďalšími krajinami a otvorili nové možnosti pre medzinárodnú spoluprácu. Napríklad počas stretnutia s tureckým štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí Mehmetom Kemalom Bozayom boli diskutované investičné príležitosti tureckých firiem na východnom Slovensku, ktoré môžu slúžiť ako vstupná brána pre export na Ukrajinu v rámci jej obnovy.
(tasr)
Švajčiarske vládne webstránky zasiahla vlna kybernetických útokov pred mierovým samitom o Ukrajine, uviedla vláda v Berne.
Podľa Národného centra pre kybernetickú bezpečnosť sa prvé DDoS útoky na rôzne webové stránky federálnej vlády a organizácií zapojených do organizovania samitu začali vo štvrtkových ranných hodinách.
V rámci DDoS útokov sú jednotlivé servery zaplavované takým veľkým množstvom požiadaviek, že ich to vyradí z činnosti.
(reuters, tasr)
Video: Izraelskí vojaci na hranici s Libanonom používajú katapulty na odpaľovanie horľavých náloží ponad bezpečnostný múr. Na záberoch, ktoré kolujú na sociálnych sieťach, vidno jednotku IDF odpaľujúcu horiaci projektil ponad oceľové zátarasy s cieľom založiť požiar na druhej strane.
V pohraničnej oblasti južného Libanonu je hustá vegetácia, ktorá predstavuje výzvu pre izraelské sily nasadené v tejto oblasti. Predpokladá sa, že takéto požiare majú armáde pomôcť pri identifikácii militantov hnutia Hizballáh či iných milícií, ktorí sa snažia preniknúť do Izraela alebo vykonať iné útoky.
Footage circulating on social media shows Israeli soldiers using a trebuchet to launch incendiaries at Lebanon. pic.twitter.com/PYMyCZcOWM
— Emanuel (Mannie) Fabian (@manniefabian) June 13, 2024
Príspevok za ubytovanie odídencov sa bude po novom poskytovať iba 120 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska na území Slovenska. Bez časového obmedzenia by ho mohli čerpať definované zraniteľné skupiny osôb. Nový systém má zabezpečiť väčšiu adresnosť a najmä udržateľnosť podpory na ďalšie obdobia. Vyplýva to z novely zákona o azyle, ktorú vo štvrtok schválili poslanci Národnej rady.
"Súčasný model tejto podpory je poskytovaný širokému okruhu odídencov, čo je z dlhodobého hľadiska neudržateľné. Taktiež je žiaduce, aby sa odídenci čo najskôr zaradili do bežného života a podieľali sa na zabezpečovaní základných životných potrieb aj z vlastných zdrojov," zdôvodnil predkladateľ.
Zraniteľné osoby majú čerpať príspevok bez časového obmedzenia. Návrh takto definuje napríklad člena domácnosti, ktorá je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, osobu so závažným zdravotným postihnutím, seniorov 65 a viacročných, dieťa do päť rokov či rodiča alebo fyzickú osobu, ktorá sa stará o dieťa do piatich rokov veku.
Obdobné pravidlá ako pri poskytovaní príspevku majú platiť aj na ubytovanie odídencov v azylových zariadeniach. Okruh zraniteľných osôb je však užší, patrí do neho iba osoba, ktorá dosiahla vek 65 rokov, osamelý rodič, ktorý sa stará o dieťa do piatich rokov veku alebo fyzická osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa do piatich rokov veku na základe rozhodnutia súdu a jej dieťa do päť rokov.
Azylové zariadenie by mal odídenec opustiť, ak mu zaniklo dočasné útočisko, uplynulo obdobie na ubytovanie, ak mu ministerstvo oznámilo jeho premiestnenie do iného azylového zariadenia, alebo ak závažným spôsobom porušil vnútorný poriadok azylového zariadenia.
Azylantovi alebo cudzincovi s doplnkovou ochranou sa po novom jednorazový príspevok a integračný príspevok nemá poskytovať, ak mal alebo má na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, alebo ak mal na území Slovenskej republiky poskytnuté dočasné útočisko.
V súvislosti s pobytom odídencov na území SR sa novelizuje aj zákon o zdravotnej starostlivosti. Poskytovateľ po novom nebude môcť odmietnuť uzatvoriť dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti ani pri vybranej skupine osôb, ktoré nie sú účastníkmi verejného zdravotného poistenia, medzi ktoré patria aj odídenci. "Dôvodom je, že tieto osoby, aj keď požívajú ochranu podľa osobitných zákonov, majú problém s poskytovaním zdravotnej starostlivosti všeobecnými lekármi," vysvetlil rezort.
V zákone o zdravotnom poistení sa navrhuje riešenie problému úhrady nákladov na zdravotnú starostlivosť pre skupiny osôb, ktoré nie sú účastníkmi systému verejného zdravotného poistenia, do ktorej patria aj odídenci.
V zákone o podpore cestovného ruchu sa vypustí ustanovenie, ktoré upravovalo poskytovanie príspevku za ubytovanie odídencom v pôsobnosti ministerstva dopravy.
Upraví sa aj školský zákon, aby mohol riaditeľ školy vyradiť z evidencie žiaka, ktorý požiada o zanechanie štúdia z dôvodu opustenia Slovenska alebo sa vzdelávania nezúčastňuje a nie je ho možné kontaktovať.
(tasr)
Príspevok za ubytovanie odídenca sa bude poskytovať iba prvých 120 dní. Bez časového obmedzenia by ho mohli čerpať definované zraniteľné skupiny osôb. Nový systém má zabezpečiť väčšiu adresnosť a najmä udržateľnosť podpory na ďalšie obdobia.
Vyplýva to z novely zákona o azyle, ktorú vo štvrtok schválili poslanci Národnej rady SR. Návrh definuje zraniteľné osoby ako napríklad člena domácnosti, ktorá je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, osobu so závažným zdravotným postihnutím, seniorov 65 a viacročných, dieťa do päť rokov či rodiča alebo fyzickú osobu, ktorá sa stará o dieťa do piatich rokov veku.
Obdobné pravidlá ako pri poskytovaní príspevku majú platiť aj na ubytovanie odídencov v azylových zariadeniach. Okruh zraniteľných osôb je však užší. V súvislosti s pobytom odídencov na území SR sa novelizuje aj zákon o zdravotnej starostlivosti.
Poskytovateľ po novom nebude môcť odmietnuť uzatvoriť dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti ani pri vybranej skupine osôb, ktoré nie sú účastníkmi verejného zdravotného poistenia, medzi ktoré patria aj odídenci. Upraví sa aj školský zákon, aby mohol riaditeľ školy vyradiť z evidencie žiaka, ktorý požiada o zanechanie štúdia z dôvodu opustenia Slovenska alebo sa vzdelávania nezúčastňuje a nie je ho možné kontaktovať.
(tasr)
Poskytovanie informácií v zmysle zákona by sa mohlo spoplatniť, novelu posunuli do druhého čítania. Podľa predložených zmien sa má zaviesť možnosť povinných osôb požadovať úhradu nákladov spojených s mimoriadnym rozsiahlym vyhľadávaním informácií.
Predkladatelia z SNS ozrejmili, že novela by mohla zaviesť možnosť povinných osôb požadovať úhradu nákladov spojených s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií. "Ak povinná osoba bude za poskytnutie informácie požadovať úhradu, písomne oznámi túto skutočnosť spolu s výškou úhrady žiadateľovi pred poskytnutím informácie. Z oznámenia musí byť zrejmé, na základe akých skutočností a akým spôsobom bola výška úhrady povinnou osobou vyčíslená," píše sa v návrhu.
Argumentujú dlhotrvajúcimi problémami v prípadoch, keď sú povinné osoby zahlcované "častými alebo nadmernými požiadavkami na sprístupnenie informácií". Poukázali na to, že niektoré požiadavky si vyžadujú mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, čo výrazne zaťažuje administratívne kapacity a zdroje.
(tasr)
Príspevok na pohreb by sa mohol zvýšiť zo sumy 79,67 eura na 200 eur. Vyplýva to z novely zákona o príspevku na pohreb, ktorú vo štvrtok poslanci Národnej rady SR posunuli do druhého čítania.
Do parlamentu ju predložila skupina poslancov za koaličnú SNS, ktorá návrh odôvodňuje potrebou zohľadniť súčasné ekonomické podmienky a zabezpečiť dostatočnú finančnú podporu pre pozostalých. "Od poslednej úpravy výšky príspevku na pohreb v roku 2007 došlo k výraznému nárastu životných nákladov vrátane cien pohrebných služieb, čo spôsobilo, že aktuálna suma príspevku je nedostatočná na pokrytie nákladov spojených s pohrebom," uviedli predkladatelia.
Zvýšenie príspevku by podľa nich malo prispieť k sociálnej spravodlivosti a malo by viesť k zmierneniu finančného zaťaženia rodín po strate blízkej osoby. Novela by mohla byť v prípade schválenia účinná od 1. januára 2025.
(tasr)
Ceny nových aj starších bytov rastú, realitný boom však zatiaľ nemožno očakávať. Ceny bytov sa od konca decembra 2023 zvýšili z úrovne 2 629 eur/m2 na 2 712 eur/m2. Za päť mesiacov ide tak o nárast o 3,2 percent.
V medziročnom porovnaní sa ceny bytov zvýšili o 2,4 percent. Vyplýva to z údajov Realitného barometra Realitnej únie SR. Jeho hodnota sa najviac zvýšila u novších trojizbových bytov v Prešove a Žiline. Rast cien bytov však zaznamenalo za uplynulých päť mesiacov šesť z ôsmich krajských miest.
Napriek tomu podľa analytika Vladimíra Kubrického o realitnom boome hovoriť nemožno. "Rast je v súčasnosti oveľa miernejší ako napríklad pred dvomi rokmi, keď byty zdražovali štyrikrát rýchlejším tempom." Oživenie realitného trhu podľa neho priniesol priaznivý vývoj zamestnanosti, miezd či skrotenie spotrebiteľskej inflácie.
Hoci sa realitný trh v posledných mesiacoch dostal zo stabilizačnej do rastovej fázy, podľa Kubrického je oproti svojmu maximu z augusta 2022 stále v mínuse 6,5 percent. Aktuálne júnové zníženie úrokových sadzieb Európskou centrálnou bankou o 25 bázických bodov zatiaľ na trh s hypotékami veľké zmeny podľa analytika neprinieslo. Ceny bytov budú podľa Realitnej únie v najbližších mesiacoch stúpať len mierne.
(tasr)
Pellegrini bude na obede po inaugurácii hostiť 15 mladých ľudí a 15 seniorov. Týmto by chcel vyslať z Prezidentského paláca signál o potrebe vrátiť sa naspäť k medzigeneračnej solidarite a dialógu.
"Pokúsiť sa dostať do rozhovorov najmladšiu generáciu s tou najstaršou. Mladí prinášajú energiu, starší skúsenosť. Treba mať k tomu rešpekt a počúvať sa," povedal pre s tým, že seniori s mladými budú sedieť za jedným stolom "na striedačku".
Poukázal na to, že tieto dve skupiny sa prestávajú chápať, dostávajú iný obsah a žijú vo svojich "bublinách". Medzigeneračnú solidaritu považuje Pellegrini za základ fungovania spoločnosti.
(tasr)
Súdny dvor EÚ v Luxemburgu nariadil Maďarsku zaplatiť pokutu 200 miliónov eur a ďalší jeden milión eur za každý deň omeškania pre nedodržanie rozsudku v súvislosti s azylovou politikou EÚ.
Ešte v decembri 2020 SDEÚ rozhodol, že Maďarsko nedodržalo pravidlá Únie, najmä pokiaľ ide o konania týkajúce sa poskytovania medzinárodnej ochrany a návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín.
Keďže sa Európska komisia domnievala, že Budapešť stále nevyhovela tomuto rozsudku, podala novú žalobu o nesplnení povinnosti, smerujúcu k uloženiu finančných sankcií.
Súdny dvor dal eurokomisii za pravdu a vo svojom rozsudku konštatoval, že Maďarsko neprijalo väčšinu opatrení potrebných na vykonanie rozsudku z roku 2020.
„Toto nesplnenie povinnosti, ktoré spočíva v úmyselnom vyhýbaní sa uplatňovania spoločnej politiky Únie ako celku, predstavuje bezprecedentné a mimoriadne závažné porušenie práva Únie,“ konštatoval SDEÚ vo vyhlásení.
Správanie sa Maďarska predstavuje významnú hrozbu pre jednotu práva Únie, ktorá sa závažným spôsobom dotýka tak súkromných záujmov, najmä záujmov „žiadateľov o azyl“, ako aj verejného záujmu, uviedol súd v tlačovej správe.
Maďarsko podľa súdu prenáša zodpovednosť na ostatné členské štáty Únie. Tým porušuje zásadu solidarity a spravodlivého rozdelenia medzi štátmi EÚ.
Žalobu za nesplnenie povinnosti smerujúcu proti členskému štátu, ktorý si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z práva Únie, môže podať EK alebo iný členský štát. Ak SDEÚ konštatuje nesplnenie povinnosti, dotknutý členský štát musí čo najskôr dosiahnuť súlad s rozsudkom.
Ak sa eurokomisia naďalej domnieva, že členský štát nevykonal rozsudok, môže podať novú žalobu s návrhom na uloženie peňažných sankcií. V prípade neoznámenia opatrení na prebratie smernice EK však SDEÚ môže na návrh tejto inštitúcie uložiť sankcie v rámci prvého rozsudku.
(sdeú, tasr)
Nárast volebnej účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu sa môže javiť ako dobrá správa, ale pri bližšom pohľade to tak nemusí byť. V tomto duchu sa vyjadril politológ Alexander Onufrák z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
V týchto eurovoľbách sme na Slovensku zaznamenali historicky najvyššiu účasť (viac ako 34 percent). No v rámci Európskej únie sme stále na chvoste rebríčka. "Nižšiu voličskú účasť ako Slovensko mali už len Lotyšsko, Bulharsko, Litva a Chorvátsko. Považujem za žalostné, ak dve tretiny oprávnených voličov ostávajú doma bez akejkoľvek spätnej odozvy," vraví politológ.
Za nárastom účasti Onufrák vidí najmä aktivizáciu proeurópsky orientovaných voličov. Výsledky tohoročných eurovolieb na Slovensku podľa politológa potvrdili, že o víťazovi sa rozhodovalo medzi dvomi najsilnejšími politickými subjektmi - koaličným Smerom-SD a opozičným hnutím Progresívne Slovensko (PS).
Onufrák poukázal na to, že víťazným progresívcom stúpla v porovnaní s poslednými eurovoľbami voličská podpora o vyše 200-tisíc hlasov. Tá stúpla aj v prípade výsledkov Smeru, keď oproti predchádzajúcim eurovoľbách v roku 2019 získali rovnako o 200-tisíc hlasov viac.
(sita)
Ruská jadrová ponorka a niekoľko lodí vojnového námorníctva vplávalo v stredu do havanského prístavu. Ostať tam majú do 17. júna. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Prvá do prístavu vplávala tankovacia loď Akademik Pašin s remorkérom Nikolaj Čiker. Neskôr dorazila aj fregata triedy Admirál Gorškov a napokon ponorka na jadrový pohon Kazaň. Žiadne z týchto plavidiel nemalo na palube jadrové zbrane, čo potvrdili aj Spojené štáty. Nemenovaný predstaviteľ Washingtonu poznamenal, že prítomnosť ruských plavidiel na Kube nepredstavuje žiadnu hrozbu pre USA.
Podľa ruského ministerstva obrany toto zoskupenie predtým vykonalo cvičenie s použitím presných rakiet v Atlantickom oceáne.
Kuba minulý týždeň ozrejmila, že návšteva ruských plavidiel je súčasťou bežnej praxe, ktorú má Havana so spriatelenými krajinami.
Havana leží iba približne 160 kilometrov od americkej námornej základne Key West na Florida. "Návšteva ruských lodí je spôsob, akým ruský prezident Vladimir Putin pripomína Západu, že Moskva dokáže pôsobiť ako vyzývateľ Washingtonu aj v jeho sfére vplyvu," povedal politológ William Leogrande z Americkej univerzity vo Washingtone.
Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel sa stretol s Vladimirom Putinom v máji už po štvrtý raz, keď sa zúčastnil na vojenskej prehliadke v Moskve. Vyhlásil vtedy, že Rusko môže s podporou Havany vždy počítať. Moskva zas Kube v marci poskytla 90-tisíc ton ropy, ktorej má ostrov nedostatok, a prisľúbila aj podporu ďalších projektov.
Členské štáty NATO plánujú podniknúť „ráznejšie kroky“ voči ruským špiónom, vyhlásil generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg. Má ísť o reakciu na „nepriateľské kroky“ Moskvy.
„Pozorujeme viacero prípadov sabotáže, podpaľačských pokusov, kybernetických útokov a dezinformácií,“ povedal. Ministri obrany NATO sa na svojom zasadnutí v Bruseli budú venovať aj týmto nepriateľským aktivitám Ruska, avizoval.
Rokovať budú podľa Stoltenberga o možnostiach, ako na tieto kroky reagovať – vrátane ochrany dôležitej námornej a kybernetickej infraštruktúry a prísnejších opatreniach voči príslušníkom ruských spravodajských služieb.
Ministri sa majú venovať aj podpore Ukrajiny. „Cieľom postupu NATO je obmedziť medzery a zdržania v podpore Ukrajiny,“ uviedol.
Dodal, že na poskytnutie vojenskej pomoci Ukrajine je potrebná dohoda naprieč celou Severoatlantickou alianciou. Členské štáty podľa neho takisto ešte musia dosiahnuť dohodu o dlhodobom prísľube o finančnej pomoci pre Ukrajinu.
(reuters, tasr)
Riadne fungovanie schengenu, posilnenie ochrany vonkajších hraníc a efektívne návraty migrantov sú priority, ktoré Slovenská republika dlhodobo presadzuje na európskej úrovni. Na rokovaní Rady ministrov pre vnútorné záležitosti v Luxemburgu to zdôraznil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.
Podľa neho sme otvorení aj inovatívnym prístupom vrátane možnosti využívať extrateritoriálne centrá na spracovanie žiadostí o azyl mimo EÚ. Na dobré fungovanie schengenského priestoru má dôležitý vplyv vízová politika, pričom je podľa ministra vnútra nevyhnutné vytvárať tlak na tretie krajiny, aby si tú svoju zosúladili s vízovou politikou členských štátov.
Opätovné zavedenie kontrol na vnútorných hraniciach by malo podľa neho zostať iba krajným riešením. Šutaj Eštok zároveň partnerov informoval o súčasnej situácii z pohľadu sekundárnej tranzitnej migrácie na území SR, ktorá medziročne klesla.
(sita)
V súvislosti s využitím zmrazených ruských aktív na financovanie Ukrajiny došlo „k značnému pokroku“, vyhlásil poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan. Zároveň dúfa, že k dosiahnutiu dohody o vytvorení fondu pre Ukrajinu dôjde počas stretnutia G7 vo Fasane v regióne Apúlia v južnom Taliansku.
Poradca spomenul aj vojnu v Pásme Gazy. Izrael podľa neho stojí za návrhom na prímerie v osemmesačnej vojne v palestínskej enkláve, pričom cieľom je odstrániť rozpory s palestínskym hnutím Hamas a čoskoro dosiahnuť dohodu.
V rozhovore s novinármi pred stretnutím lídrov G7 Sullivan vyhlásil, že svet by mal nabádať palestínske hnutie na prijatie návrhu o prímerí, ktoré predstavil koncom mája americký prezident Joe Biden.
Sullivan dodal, že lídri skupiny G7 sú v dôležitých otázkach jednotnejší než kedykoľvek predtým.
Vo štvrtok sa začína 50. samit hláv štátov a vlád skupiny G7. Zúčastní sa na ňom aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Témami pracovných rokovaní prvého dňa budú Afrika, klimatická zmena, Blízky východ a Ukrajina.
(afp, reuters, tasr)
Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby obvinil policajta z trestného činu ublíženia na zdraví v súbehu s výtržníctvom. Policajt podľa vyšetrovateľa cez víkend v nočných hodinách bezdôvodne napadol v bare dvoch ľudí.
Mal ich udierať päsťami do tváre, čím jednému mal spôsobiť zlomeninu hornej čeľuste a druhému ľahšie poranenia tváre. Príslušníci Pohotovostného policajného útvaru Žilina obmedzili policajta na osobnej slobode, pretože je držiteľom zbrane.
Úrad inšpekčnej služby pracuje s informáciami, že sa mal podobného konania dopustiť aj v minulosti. Výška možného trestu sa bude odvíjať od ďalšieho dokazovania a aj od záverov znaleckého skúmania. Stíhaný je na slobode.
(tasr)
Jaroslav Naď poukázal na dokumenty, ktoré vraj dokazujú, že darovanie migov Ukrajine bolo v poriadku. Reagoval na súčasného ministra obrany Roberta Kaliňáka, ktorý chce v tejto veci podať trestné oznámenie.
„Aj pravá ruka Blanára napísala, že klamete,“ odkázal Kaliňákovi. Odvolal sa pritom na listy ministerstva zahraničia, ktoré rovnako odobrili postup Hegerovej vlády. Tie podľa neho podpísala úradníčka Miroslava Vozáryová, ktorá je dnes na tomto ministerstve generálnou tajomníčkou služobného úradu.
Naďa podporil i vtedajší premiér Eduard Heger, podľa ktorého chce Smer svojimi podnetmi len uspokojiť voličov. „Rozhodnutie o darovaní migov by sme urobili kedykoľvek znovu,“ povedal na tlačovom brífingu.
Podľa rezortu obrany právna analýza, ktorá by umožňovala darovanie stíhačiek aj dočasnou vládou, neexistuje. „Po nástupe na ministerstvo som dal urobiť audit v odborných zložkách. Snažil som sa zistiť a dopátrať sa k informáciám, či niekto na takejto právnej analýze pracoval a či vôbec existuje. Nič také sa nenašlo,“ uviedol štátny tajomník ministerstva obrany Igor Melicher (Smer).
Sprístupnenie analýzy podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám žiadal aj ombudsman Róbert Dobrovodský . „Ministerstvo mi nedávno oznámilo, že sa snažilo vyhovieť navrhnutému opatreniu a analýzu nájsť. Skonštatovalo však, že ministerstvo a ani jedna z jeho organizačných zložiek danou analýzou nedisponujú. Rovnako uviedlo, že analýza nie je ani zachytená v jeho databázach v žiadnej podobe,“ priblížil v pondelok obmdusman.
Naď sa pýtal verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského, či ho ministerstvo obrany oklamalo alebo sú úradníci ministerstva obrany neschopní a nevedia dokument nájsť.
Viac o téme v článku Ladislava Hollého:
(fb)
Biden je dobromyseľný starší muž so slabou pamäťou. Republikáni opäť vytiahli správu z vyšetrovania amerického prezidenta. Ten bol ešte pred vstupom do úradu vypočúvaný v súvislosti s nakladaním s tajnými dokumentami. Vyšetrovateľ ho vtedy odporučil nežalovať s odôvodnením, že je to starý pán so slabou pamäťou. Kauza má teraz možnú dohru.
Snemovňa reprezentantov odsúhlasila „uvrhnutie do nemilosti“ ministra spravodlivosti Merricka Garlanda. Ten predtým odmietol zverejniť audiozáznamy z vypočúvania špeciálneho vyšetrovania Roberta Hura, ktoré poukazujú na zhoršujúci sa mentálny stav prezidenta USA.
Hurova správa z februára sa týka nakladania s tajnými dokumentmi, keď bol Joe Biden viceprezidentom Baracka Obamu. Okrem toho, že nemal právomoc vynášať citlivé spisy z Bieleho domu (tú má len prezident), nechával ich na nezabezpečených miestach – v garáži svojho domu, v bratovej firme či v letnej rezidencii vo Wilmingtone.
Hur však odporučil nežalovať Bidena, pretože konštatoval, že je starý pán so slabou pamäťou. „Pán Biden by sa porote pravdepodobne predstavil ako sympatický, dobromyseľný starší muž so slabou pamäťou, ako to urobil počas nášho rozhovoru s ním,“ uvádza sa v Hurovej správe.
To zdvihlo vlnu kritiky republikánov, ktorí sa pýtajú, ako môže viesť krajinu človek, ktorý nie je dostatočne svojprávny, aby sa postavil pred súd.
Republikánski kongresmani na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám žiadali rezort spravodlivosti, aby sprístupnil pôvodné audionahrávky, z ktorých následne Hur vypracoval správu. Minister Garland odmietol.
Na stredajšom zasadnutí tak okrem jedného všetci republikáni hlasovali za obvinenie z pohŕdania Kongresom. To teraz paradoxne putuje práve na ministerstvo spravodlivosti, rozhodnutie je tak sčasti symbolické.
Na druhej strane za „vzdor voči predvolaniu“ putuje do väzenia bývalý poradca Donalda Trumpa Steve Bannon, ktorý má nastúpiť do výkonu trestu 1. júla.
Kým bude v Bielorusku pri moci Alexandr Lukašenko, žiadny arménsky činiteľ tento štát nenavštívi, vyhlásil arménsky premiér Nikol Pašinjan. Reflektoval tak stredajšie rozhodnutie o vystúpení z Ruskom vedenej Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB).
Minsk mal totiž podľa Pašinjana spolu s ďalšími členmi OZKB – vrátane Moskvy – plánovať vojnu proti Arménsku.
Arménsky premiér je ochotný zvážiť svoj postoj o odchode z aliancie v prípade, ak sa Bielorusko Arménsku ospravedlní alebo zo zoskupenia samo vystúpi, uviedla jeho kancelária.
(ria novosti, reuters, tasr)
Francúz zadržiavaný v Iráne sa vrátil do Paríža. Louis Arnaud bol aztknutý v Iráne v septembri 2022, vlani ho odsúdili na päť rokov väzenia za porušovanie národnej bezpečnosti.
Na záberoch odvysielaných televíziou bolo vidieť, ako sa po vystúpení z malého lietadla na letisku Le Bourget pri Paríži viditeľne unavený, ale usmiaty Arnaud objal so svojimi rodičmi. Na letisku ho čakal aj minister zahraničných vecí Stéphane Séjourné.
O prepustení francúzskeho občana informoval ešte v stredu na sociálnych sieťach aj prezident Emmanuel Macron. Ten vyzdvihol zásluhy Ománu na sprostredkovaní jeho prepustenia.
Arnauda zadržali v roku 2022, keď cestoval po Iráne. Súd ho vlani v novembri poslal do väzenia za obvinenia v spojitosti s národnou bezpečnosťou. Údajne sa totiž zúčastnil na demonštrácii súvisiacej so smrťou Kurdky Mahsy Amíníovej, ktorá zomrela po zadržaní iránskou mravnostnou políciou.
Väčšinu času strávil Arnaud v teheránskom väzení Evín, kde iránske úrady väznia aj laureátku Nobelovej ceny za mier Narges Mohammadíovú.
(afp, tasr)
Rusko v rámci druhej etapy testov taktických jadrových zbraní uskutočnilo elektronické odpaly rakiet, uviedlo vo štvrtok ruské ministerstvo obrany. TASR informuje podľa agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na ruské médiá.
Personál vojenskej raketovej jednotky v Petrohrade elektronicky odpálil strely v rámci plnenia bojových úloh. Obrazové záznamy sprostredkované ministerstvom zachytávajú ruských námorníkov, ako zameriavajú modelové ciele a následne odpočítavajú štart striel.
Ruský rezort obrany v utorok oznámil, že ruskí a bieloruskí vojaci spustili druhú fázu taktických jadrových cvičení v Rusku. Cieľom manévrov je uistiť sa, že príslušníci oboch armád a ich vybavenie sú pripravení na ochranu suverenity a územnej celistvosti Ruska a Bieloruska, uviedol ruský rezort obrany.
Ruský prezident Vladimir Putin tieto cvičenia nariadil, pretože Rusko sa podľa svojich vyjadrení obáva hrozieb zo strany Západu, píše Reuters. Niektorí západní predstavitelia uviedli, že Ukrajine povolia útočiť hlbšie na ruské územie.
Rusko nedávno opatrne skonštatovalo, že by mohlo v reakcii na kroky Západu prepísať svoju jadrovú doktrínu. V utorok to naznačil námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov, ktorého slová citovala tlačová agentúra TASS.
„Môžem povedať len toľko, že situácia smeruje k ďalšiemu zhoršovaniu a výzvy, ktoré sa množia v dôsledku neprijateľných a eskalačných akcií Spojených štátov a ich spojencov v NATO, nepochybne vyvolávajú pred nami celú otázku, ako základné dokumenty v oblasti jadrového odstrašovania možno viac zosúladiť s aktuálnymi potrebami,“ odpovedal diplomat na otázku, aké body by mohli ovplyvniť prípadné zmeny základov štátnej politiky v oblasti jadrového odstrašovania.
Zmenu v ruskej jadrovej doktríne minulý týždeň v piatok už naznačil aj ruský prezident Vladimir Putin. „Táto doktrína je živý nástroj a my pozorne sledujeme, čo sa vo svete okolo nás deje, a nevylučujeme nejaké zmeny tejto doktríny. To sa týka aj testovania jadrových zbraní,“ povedal Putin.
Pripomeňme, že ruská jadrová doktrína pripúšťa len dva možné hraničné prípady použitia jadrových zbraní. Prvým prípadom je odvetný jadrový úder na prvý úder jadrovými zbraňami nepriateľa, druhým je ten, keď „je samotná existencia Ruska ako štátu ohrozená aj v prípade použitia konvenčných zbraní“.
Šéf Kremľa tiež nedávno skonštatoval, že použitie jadrových zbraní na vyriešenie konfliktu na Ukrajine nie je potrebné. „Ich použitie je možné vo výnimočnom prípade – v prípade hrozby pre suverenitu a územnú celistvosť krajiny. Nemyslím si, že takáto vec nastane. Nie je to potrebné,“ povedal Putin na Medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade.
Štandard koncom minulého mesiaca informoval, že ruská vláda začína riešiť mobilné atómové kryty na ochranu civilného obyvateľstva. Vyplynulo to z návrhu uznesenia vlády, ktorý preskúmala tamojšia tlačová agentúra RIA Novosti. Vo vysvetlivke k dokumentu sa uvádza, že existujúce štruktúry civilnej obrany momentálne nestačia na to, aby poskytli útočisko celej populácii.
(tod/tasr)
Súd zamietol sťažnosť muža, ktorý chcel súťažne plávať so ženami. Usporiadatelia rozhodnutie vítajú. Organizácia World Aquatics (WA) totiž v roku 2022 odhlasovala, že „transrodové ženy“ nemôžu súťažiť v elitných ženských pretekoch, ak prešli akoukoľvek časťou procesu mužskej puberty.
Dvadsaťpäťročný muž, ktorý sa identifikuje ako žena pod menom Lia Thomasová, sa v marci 2022 stal prvým transrodovým športovcom, ktorý získal najvyšší americký národný vysokoškolský titul. Rozhodnutie WA z roku 2022 sa pokúsil zvrátiť na Športovom arbitrážnom súde (CAS), pričom tvrdil, že pravidlá sú diskriminačné.
V 24-stranovom verdikte CAS uviedol, že Thomas "nebol oprávnený zaoberať sa oprávnenosťou súťažiť v súťažiach WA". Zdôvodnil to tým, že Thomas nebol členom amerického národného športového zväzu US Swimming, a preto nebol "dostatočne dotknutý" pravidlami, aby ich mohol napadnúť.
WA rozhodnutie pochválila a uviedla, že ide o "významný krok vpred v našom úsilí o ochranu ženského športu". "Svetový vodný šport je odhodlaný podporovať prostredie, ktoré podporuje spravodlivosť, rešpekt a rovnaké príležitosti pre športovcov všetkých pohlaví, a tento záväzok opätovne potvrdzujeme," uvádza WA vo vyhlásení.
(bbc)
Marián Magát obžalovaný z extrémizmu zostáva vo väzbe. Najvyšší súd SR zamietol jeho sťažnosť proti rozhodnutiu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, ktorý ho ponechal vo väzbe.
Samosudca ŠTS v januári ho uznal za vinného zo spáchania 43 skutkov, ktoré sa týkali najmä extrémistických trestných činov, pričom dostal šesťročný trest väzenia. Najvyšší súd však tento rozsudok neskôr zrušil a prípad vrátil naspäť na ŠTS.
Trestných činov sa mal Magát podľa obžaloby dopustiť v rokoch 2017 až 2021. Zadržali ho v januári 2022. Momentálne je v tzv. preventívnej väzbe, nakoľko je obava, že by v páchaní trestnej činnosti pokračoval.
(tasr)
Poslanci Národnej rady začali tretí rokovací deň novelou zákona o azyle, ktorá prináša najmä zmeny vo vyplácaní príspevku za ubytovanie odídencov. Venujú sa jej v zrýchlenom režime.
Plénum by sa malo podľa zverejneného programu venovať dopoludnia aj novele zákona o regulácii v sieťových odvetviach či zmenám v kompetenčnom zákone. Popoludní čaká zákonodarcov i tradičná štvrtková Hodina otázok.
(tasr)
Rusko v rámci druhej etapy testov taktických jadrových zbraní uskutočnilo elektronické odpaly rakiet, uviedlo ruské ministerstvo obrany. Personál vojenskej raketovej jednotky v Petrohrade elektronicky odpálil strely v rámci plnenia bojových úloh.
Obrazové záznamy sprostredkované ministerstvom zachytávajú ruských námorníkov, ako zameriavajú modelové ciele a následne odpočítavajú štart striel.
(reuters, tasr)
BRATISLAVA – Mesto Bratislava zatiaľ neuvažuje o redukcii jazdných pruhov na Šancovej ulici. Došlo by tým k zníženiu priepustnosti bez vhodnej alternatívy, tvorbe dopravných zápch aj zvýšenej produkcii exhalátov.
Uviedol hovorca Bratislavy Peter Bubla v reakcii na petíciu Dajme Šancovej šancu na život. Jednou z požiadaviek je zníženie počtu jazdných pruhov individuálnej automobilovej dopravy na jeden v oboch smeroch.
„Bez alternatívy, ako napríklad Severná tangenta, alebo sčasti aj vonkajší polokruh, mesto nemôže na Šancovej pristúpiť k obmedzeniu dopravy," skonštatoval Bubla.
Pripomenul, že Šancová ulica je súčasťou vnútorného a stredného mestského okruhu, po ktorom vedie tranzitná trasa spájajúca mestské časti Nové Mesto a Ružinov s miestnou časťou Kramáre a s Lamačom. Pre túto spojnicu však nateraz neexistuje adekvátna alternatíva v tejto časti mesta.
V súčasnosti tak magistrát neuvažuje ani o vyznačení vyhradeného jazdného pruhu pre verejnú hromadnú dopravu smerom na Pražskú ulicu. Kapacita jedného jazdného pruhu pre autá by nebola dostatočná na zvládnutie intenzity dopravy na tejto tranzitnej spojnici.
„V každom prípade vyhodnocujeme dopravné dáta. Následne, na základe analýz, vieme pristúpiť k návrhom možných riešení, ktoré dopravu na tejto ceste môžu zlepšiť," poznamenal Bubla s tým, že nateraz nie je ešte rozhodnuté, aké vylepšenia a kedy by sa tam mohli realizovať.
Čo sa týka čiastočných opatrení prispievajúcich k zníženiu hlučnosti, na ktorú sa niektorí obyvatelia sťažujú, plánovaná je napríklad výmena sietí Bratislavskej vodárenskej spoločnosti aj Slovenského plynárenského priemyslu.
V nadväznosti na čo má prísť aj k výmene povrchu vozovky v úseku Račianske mýto - Trnavské mýto v oboch smeroch, pričom má byť položený nízkohlučný asfaltový koberec.
„K zníženiu hluku prispieva aj výsadba zelene v danom úseku," pripomenul Bubla. Postupne sa podľa neho obnovuje stromoradie, priamo na Šancovej ulici bolo za posledné tri roky vysadených 13 nových stromov. V obnove stromoradia plánuje hlavné mesto pokračovať aj v budúcich rokoch.
Okrem zníženia počtu jazdných pruhov, zavedenia bus pruhov v obidvoch smeroch či vytvorenia čo najbezpečnejšej cyklistickej infraštruktúry, teda fyzicky oddelených cyklotrás, pripadne zdieľaných cyklo a bus pruhov, požadujú petičiari napríklad aj nové priechody pre chodcov.
Hlavné mesto podľa hovorcu pristúpilo k spracovaniu zadania pre vybudovanie svetelne riadeného miesta na prechádzanie pre peších v križovatke Šancová - Ľadová - Beskydská. Realizáciu predbežne odhaduje na rok 2025.
(tasr)
Nútene je vysídlených až 1,5 percenta svetovej populácie. Počet vysídlených ľudí pritom rastie každý rok už 12 rokov po sebe. Vyplýva to zo správy Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), ktorá bola zverejnená vo štvrtok.
Doposiaľ najviac ľudí je na celom svete nútene vysídlených zo svojich domov v dôsledku konfliktov, násilia, prenasledovania či porušovania ľudských práv. Najväčší počet ľudí je vysídlených vnútorne v rámci svojej krajiny. Veľká časť ľudí, ktorí sú vysídlení mimo krajiny svojho pôvodu, dúfa v rýchly návrat do svojej vlasti.
"Za týmto rastúcimi číslami je nespočetné množstvo ľudských tragédií. Toto trápenie musí povzbudiť medzinárodne spoločenstvo, aby rýchlo konalo s cieľom riešiť základné príčiny núteného vysídľovania," uviedol vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi.
Kľúčovým faktorom pri náraste celosvetového počtu vysídlených ľudí je konflikt v Sudáne, kde bolo na konci roku 2023 vyhnaných z domovov 10,8 milióna ľudí. Najväčšia kríza s vysídlenými ľuďmi pritom pretrváva v Sýrii, kde bolo nútených opustiť svoje domovy až 13,8 milióna ľudí.
(tasr, dpa)
Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…