Preskočiť na obsah
  |  

Rusko údajne používalo hladovanie civilistov ako bojovú taktiku pri obliehaní Mariupoľa

Rusko údajne používalo hladovanie civilistov ako bojovú taktiku pri obliehaní Mariupoľa, uviedla ľudskoprávna organizácia Global Rights Compliance (GRC), ktorej členovia pomáhajú ukrajinskej generálnej prokuratúre v príprave žalôb za potenciálne vojnové zločiny.

Ruské sily „systematicky útočili na objekty nevyhnutné na prežitie civilného obyvateľstva“, ako sú potraviny, voda, energia a prístup k zdravotnej starostlivosti, tvrdí skupina právnikov v novej správe.

Podľa GRC tiež vojská odrezali evakuačné trasy a zablokovali prísun humanitárnej pomoci.

Hladovanie civilistov „zbavením ich predmetov nevyhnutných na prežitie“ ako vojenská taktika je podľa zakladajúceho Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu definované ako vojnový zločin.

V tejto definícii sa vyhladovanie netýka len potravín, uviedla Oľha Mackivová, ukrajinská právna poradkyňa GRC.

„Ide o všetko, čo človek potrebuje na prežitie,“ vysvetlila s tým, že vykurovanie, voda a dostupnosť zdravotnej starostlivosti môžu byť tiež predmetmi nevyhnutnými na prežitie.

(reuters)

  |  

Zložitý myšlienkový proces Emmanuela Macrona sa ťažko prispôsobuje otázkam novinárov

Zložitý myšlienkový proces Emmanuela Macrona sa ťažko prispôsobuje otázkam novinárov, uviedla francúzska prezidentská kancelária v roku 2017 v reakcii na neúčasť hlavy štátu na oslavách Dňa Bastily – začiatku Veľkej francúzskej revolúcie.

Podobné „zložité myšlienkové procesy“ elyzejského Jupitera (ako ho pre odťažitosť prezývajú členovia jeho vlády) zrejme viedli aj k predčasným voľbám, ktoré sa majú konať 4. júla, a v ktorých si môže prvenstvo udržať Le Penovej strana Národné zhromaždenie.

Viac o monarchizme francúzskeho prezidenta i o zložitých myšlienkových procesoch, ktoré nakoniec môžu pripraviť Macrona o úrad, sa dočítate v článku Ondřeja Šmigola:

  |  

Nespokojnosť Nemcov so „semaforovou“ koalíciou dosiahla rekordnú úroveň, ukázal prieskum

Nespokojnosť Nemcov so „semaforovou“ koalíciou dosiahla rekordnú úroveň, ukázal prieskum verejnej mienky spoločnosti Mannheimer Forschungsgruppe pre televíziu ZDF. Prieskum uskutočnili v dňoch 10. až 12. júna na vzorke 1 334 respondentov.

Spomedzi opýtaných 71 percent uviedlo, že sú nespokojní s prácou vlády, pričom v máji to bolo 66 percent. Približne 51 percent opýtaných sa vyslovilo za predčasné voľby, zatiaľ čo 66 percent stále verí, že koalícia vydrží do konca svojho funkčného obdobia v budúcom roku.

Všetky tri strany nemeckej vládnucej koalície utrpeli v eurovoľbách – ktoré sú prvým ukazovateľom celoštátneho hlasovania – straty, zatiaľ čo Alternatíva pre Nemecko (AfD) dosiahla výrazný zisk.

(zdf, reuters, tasr)

  |  

Pápež František sa na okraj samitu G7 stretne s lídrami USA, Francúzska, Ukrajiny, Indie a iných krajín

Pápež František sa na okraj samitu G7 stretne s lídrami USA, Francúzska, Ukrajiny, Indie a iných krajín, oznámil Vatikán. V piatok sa v meste Borgo Egnazia zúčastní na rokovaní lídrov o nových technológiách, ešte v januári pritom upozornil na hrozbu zo strany AI.

Pápež podľa oznámenia Svätej stolice absolvuje bilaterálne stretnutia s prezidentmi

Joeom Bidenom (USA), Emmanuelom Macronom (Francúzsko), Volodymyrom Zelenským (Ukrajina), Luizom Ináciom Lulom da Silva (Brazília), Recepom Tayyipom Erdoganom (Turecko) či Williamom Rutom (Keňa).

Ohlásené stretnutia sú aj s premiérmi Justinom Trudeauom (Kanada) či Naréndrom Módím (India).

Podľa Vatikánu sa František okrem politických lídrov stretne i s riaditeľkou Medzinárodného menového fondu Kristalinou Georgievovou.

František je prvým pápežom, ktorý sa zúčastní na rokovaniach skupiny G7.

(reuters, tasr)

  |  

Prešetrovacia komisia Ústavného súdu uzavrela prípad úniku informácií do médií z konca februára

Prešetrovacia komisia Ústavného súdu uzavrela prípad úniku informácií do médií z konca februára, keď plénum súdu pozastavilo účinnosť časti trestných kódexov.

Ústavný súd v tlačovej správe podrobne popisuje, čo sa dialo na súde v deň kľúčového rozhodovania, ako aj kto každý mal prístup v počítačovom systéme k rozhodnutiu. Komisia konštatovala, že k narušeniu kybernetickej a informačnej bezpečnosti neprišlo.

Zo zverejnených zistení vyplýva, že identifikovali externého poradcu súdu, ktorého v tlačovej správe uvádzajú s iniciálkami T. U. Ten si na počítači otváral dokumenty týkajúce sa trestných noviel bez toho, aby to súviselo s plnením jeho úloh. Sám sa však vyjadril, že o obsahu s nikým nekomunikoval a zistené informácie nikomu neposkytol.

„Komisia nedisponuje prostriedkami, ktoré by mohli toto tvrdenie potvrdiť alebo vyvrátiť,“ konštatuje Ústavný súd. Predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan avizuje, že prehodnotí ďalšie pokračovanie zmluvných vzťahov s osobami dotknutými závermi komisie s ohľadom na požiadavku vysokej miery dôvery vyžadovanej pri prerokúvaní jednotlivých prípadov v záujme ochrany integrity rozhodovania ústavného súdu.

Podľa záverov komisie únik informácií nenarušil integritu priebehu konania ani samotné rozhodovanie súdu. Zároveň komisia poznamenala, že v tomto type konania môže byť výsledok rozhodovania oznámený verejnosti aj zo strany samotného Ústavného súdu ešte pred doručením rozhodnutia účastníkom konania.

Premiér Robert Fico v reakcii na únik informácie o pozastavení účinnosti časti novely trestných kódexov do médií v marci vyhlásil, že predseda Fiačan by mal odstúpiť z funkcie. Vyhlásil, že niekto musí niesť zodpovednosť za medializáciu rozhodnutia súdu predtým, ako bolo doručené dotknutým stranám. Podľa Fiačana sa to nemalo stať, za dôvod na odstúpenie to však nepovažoval.

Po oboznámení sa so závermi komisie sa rozhodol prijať i opatrenia na zvýšenie ochrany údajov týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdu.

(tasr, n)

  |  

Znižuje to našu bezpečnosť. Poľský bezpečnostný úrad skritizoval presun Patriotu na Ukrajinu

Šéf Národného bezpečnostného úradu Poľska Jacek Siewiera sa ohradil voči tomu, aby Spojené štáty z územia jeho krajiny stiahli svoj systém protivzdušnej obrany Patriot a presunuli ho na Ukrajinu. „Nie, určite nie,“ reagoval na túto eventualitu v rozhovore pre Rádio ZET.

„Požiadal som o stretnutie s mojím náprotivkom, aby sme sa o tomto probléme porozprávali,“ povedal Siewiera a poznamenal, že „premiestňovanie celej batérie Patriot je veľmi nebezpečné“ a „bezpečnosť Poľska sa znižuje“.

Funkcionár v tejto súvislosti uviedol, že Poľsko je krajinou, cez ktorú prechádza väčšina vojenskej pomoci, v ktorej bol za posledné dva roky bol trikrát narušený vzdušný priestor a krajinou, ktorá má kľúčový význam nielen pre zásobovanie Ukrajiny, ale aj pre obranu východného krídla.

„Každý vojak vie, že rozmiestnenie vojsk sa začína predovšetkým ochranou vlastných zoskupení, teda protivzdušnou obranou. Je potrebné brániť infraštruktúru a zoskupenia vlastných vojsk,“ zdôraznil šéf úradu.

Má ho nahradiť iná súprava

Menej kriticky ako Siewiera sa vyjadril tajomník poľského ministerstva obrany Cezary Tomczyk. Ten skonštatoval, že americký systém bude v Poľsku nahradený inou súpravou.

"Táto americká súprava bude nahradená systémom z inej časti sveta," uviedol Tomczyk v príspevku na sociálnej sieti X. "Poľsko nesúhlasilo s presunom poľskej súpravy. Poľské Patrioty bránia poľské nebo, a to sa nezmení," dodal.

K presunu by mohlo prísť už čoskoro

O možnosti presunu Patriotu z Poľska na Ukrajinu predtým informoval americký denník New York Times (NYT) citujúc dvoch nemenovaných predstaviteľov americkej administratívy. Arzenál Kyjeva by mohol posilniť už o niekoľko dní. Išlo by tak už o druhý Patriot poskytnutý USA.

Jeho dodanie podľa citovaných zdrojov odobril americký prezident Joe Biden, oficiálne to však zatiaľ nik neoznámil. Biden sa tak podľa NYT rozhodol po viacerých schôdzkach na vysokej úrovni, ktoré absolvoval minulý týždeň.

Agentúra AP pripomína, že USA priebežne dodávajú Kyjevu rakety do tohto systému. Ten jej však dosiaľ poskytli len jeden, a to pred približne 18 mesiacmi – po prvej návšteve ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v USA odvtedy, ako jeho krajinu napadlo Rusko.

Patriot je považovaný za jeden z najmodernejších protivzdušných raketových systémov. Môže sa použiť na boj proti nepriateľským lietadlám, balistickým raketám či riadeným strelám, pričom dokáže zasiahnuť ciele až do vzdialenosti približne sto kilometrov, a to vo výške do tridsať kilometrov, približuje agentúra DPA.