Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lekári i pacienti kritizujú postoj Slovenska k novým medzinárodným zdravotným predpisom

Lekári i pacienti kritizujú postoj Slovenska k novým medzinárodným zdravotným predpisom. Upozorňujú na možné negatívne dopady na zdravie občanov. Vyplýva to zo stanovísk Slovenskej lekárskej komory (SLK), Slovenskej lekárskej spoločnosti (SLS) a Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP).

V SLK dúfajú, že s definitívnym schválením bude Slovenská republika súhlasiť. Terajšie negatívne stanovisko Slovenska považuje za nepochopiteľné aj SLS, ktorá poukazuje na to, že dokument definuje rámec pravidiel, akými bude svet reagovať na nové hrozby, epidémie či pandémie. V tejto veci sa otvoreným listom obrátili na ministerstvo zdravotníctva.

Z AOPP považujú aktualizované medzinárodné zdravotné predpisy za záruku lepšieho zvládnutia prípadných pandémií. Zároveň oceňujú iniciatívu ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej rozšíriť súčasnú pracovnú skupinu pre IHR, ktorá má aktualizované dokumenty vyhodnotiť, ako aj iniciovanie mimoriadneho zasadnutia parlamentného výboru pre zdravotníctvo opozíciou.

SR sa na júnovom stretnutí členských krajín WHO v Ženeve verbálne disasociovala od prijatia balíka revidovaných článkov medzinárodných zdravotných predpisov. Splnomocnenec vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Peter Kotlár to odôvodnil tým, že nové predpisy uprednostňujú záujmy farmaceutického priemyslu. Namietal aj neprimerané zásahy do ľudských práv a základných slobôd či do zvrchovanosti suverénnych členských štátov.

(tasr)

Minúta  |  

Británia oznámila sériu nových sankcií voči Rusku, ich súčasťou sú aj sankcie proti moskovskej burze

Británia oznámila sériu nových sankcií voči Rusku, ich súčasťou sú aj sankcie proti moskovskej burze, ku ktorým Londýn pristúpil po vzore USA.

Navyše, prvýkrát uvalil sankcie na plavidlá takzvanej tieňovej flotily, ktorými Rusko obchádza západné sankcie pri obchode s ropou.

Britská vláda uviedla, že nové sankcie zasiahnu ruský finančný systém a dodávateľské firmy podporujúce ruskú zbrojársku výrobu.

„Dnešnými sankciami ešte viac zvyšujeme ekonomický tlak na Rusko s cieľom obmedziť jeho možnosti financovať jeho vojnovú mašinériu,“ povedal na samite skupiny G7 britský premiér Rishi Sunak.

Ako dodal, je „absolútne nevyhnutné, aby sa ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi znemožnilo pokračovať vo financovaní konfliktu“.

Nové britské sankcie sa týkajú aj dodávateľov munície, obrábacích strojov, mikroelektroniky a logistiky pre ruskú armádu vrátane firiem so sídlom v Číne, Izraeli, Kirgizsku a Turecku, dodala britská vláda.

(afp, reuters, tasr)

Minúta  |  

Rusko údajne používalo hladovanie civilistov ako bojovú taktiku pri obliehaní Mariupoľa

Rusko údajne používalo hladovanie civilistov ako bojovú taktiku pri obliehaní Mariupoľa, uviedla ľudskoprávna organizácia Global Rights Compliance (GRC), ktorej členovia pomáhajú ukrajinskej generálnej prokuratúre v príprave žalôb za potenciálne vojnové zločiny.

Ruské sily „systematicky útočili na objekty nevyhnutné na prežitie civilného obyvateľstva“, ako sú potraviny, voda, energia a prístup k zdravotnej starostlivosti, tvrdí skupina právnikov v novej správe.

Podľa GRC tiež vojská odrezali evakuačné trasy a zablokovali prísun humanitárnej pomoci.

Hladovanie civilistov „zbavením ich predmetov nevyhnutných na prežitie“ ako vojenská taktika je podľa zakladajúceho Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu definované ako vojnový zločin.

V tejto definícii sa vyhladovanie netýka len potravín, uviedla Oľha Mackivová, ukrajinská právna poradkyňa GRC.

„Ide o všetko, čo človek potrebuje na prežitie,“ vysvetlila s tým, že vykurovanie, voda a dostupnosť zdravotnej starostlivosti môžu byť tiež predmetmi nevyhnutnými na prežitie.

(reuters)

Minúta  |  

Zložitý myšlienkový proces Emmanuela Macrona sa ťažko prispôsobuje otázkam novinárov

Zložitý myšlienkový proces Emmanuela Macrona sa ťažko prispôsobuje otázkam novinárov, uviedla francúzska prezidentská kancelária v roku 2017 v reakcii na neúčasť hlavy štátu na oslavách Dňa Bastily – začiatku Veľkej francúzskej revolúcie.

Podobné „zložité myšlienkové procesy“ elyzejského Jupitera (ako ho pre odťažitosť prezývajú členovia jeho vlády) zrejme viedli aj k predčasným voľbám, ktoré sa majú konať 4. júla, a v ktorých si môže prvenstvo udržať Le Penovej strana Národné zhromaždenie.

Viac o monarchizme francúzskeho prezidenta i o zložitých myšlienkových procesoch, ktoré nakoniec môžu pripraviť Macrona o úrad, sa dočítate v článku Ondřeja Šmigola:

Macronove komplexné volebné myšlienky. Len aby to neprekombinoval

Mohlo by Vás zaujímať Macronove komplexné volebné myšlienky. Len aby to neprekombinoval

Minúta  |  

Nespokojnosť Nemcov so „semaforovou“ koalíciou dosiahla rekordnú úroveň, ukázal prieskum

Nespokojnosť Nemcov so „semaforovou“ koalíciou dosiahla rekordnú úroveň, ukázal prieskum verejnej mienky spoločnosti Mannheimer Forschungsgruppe pre televíziu ZDF. Prieskum uskutočnili v dňoch 10. až 12. júna na vzorke 1 334 respondentov.

Spomedzi opýtaných 71 percent uviedlo, že sú nespokojní s prácou vlády, pričom v máji to bolo 66 percent. Približne 51 percent opýtaných sa vyslovilo za predčasné voľby, zatiaľ čo 66 percent stále verí, že koalícia vydrží do konca svojho funkčného obdobia v budúcom roku.

Všetky tri strany nemeckej vládnucej koalície utrpeli v eurovoľbách – ktoré sú prvým ukazovateľom celoštátneho hlasovania – straty, zatiaľ čo Alternatíva pre Nemecko (AfD) dosiahla výrazný zisk.

(zdf, reuters, tasr)

Minúta  |  

Pápež František sa na okraj samitu G7 stretne s lídrami USA, Francúzska, Ukrajiny, Indie a iných krajín

Pápež František sa na okraj samitu G7 stretne s lídrami USA, Francúzska, Ukrajiny, Indie a iných krajín, oznámil Vatikán. V piatok sa v meste Borgo Egnazia zúčastní na rokovaní lídrov o nových technológiách, ešte v januári pritom upozornil na hrozbu zo strany AI.

Pápež podľa oznámenia Svätej stolice absolvuje bilaterálne stretnutia s prezidentmi

Joeom Bidenom (USA), Emmanuelom Macronom (Francúzsko), Volodymyrom Zelenským (Ukrajina), Luizom Ináciom Lulom da Silva (Brazília), Recepom Tayyipom Erdoganom (Turecko) či Williamom Rutom (Keňa).

Ohlásené stretnutia sú aj s premiérmi Justinom Trudeauom (Kanada) či Naréndrom Módím (India).

Podľa Vatikánu sa František okrem politických lídrov stretne i s riaditeľkou Medzinárodného menového fondu Kristalinou Georgievovou.

František je prvým pápežom, ktorý sa zúčastní na rokovaniach skupiny G7.

(reuters, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.