Preskočiť na obsah
  |  

Vo Francúzsku sa začala 14-dňová kampaň pred predčasnými parlamentnými voľbami

Vo Francúzsku sa začala 14-dňová kampaň pred predčasnými parlamentnými voľbami. Registrácia kandidátov, ktorí sa chcú uchádzať o 577 mandátov v Národnom zhromaždení, dolnej komore francúzskeho parlamentu, bola ukončená v nedeľu o polnoci.

Prvé kolo volieb sa bude konať 30. júna. Rozhodujúce druhé kolo je naplánované na 7. júla.

Kandiduje v nich aj staršia sestra trojnásobnej prezidentskej kandidátky Marine Le Penovej, Marie-Caroline, ktorá bude o hlasy voličov bojovať mene Národného zhromaždenia (RN) v regióne Sarthe v strednom Francúzsku.

(afp, tasr)

  |  

Južná Kórea a Čína uskutočnia prvé kolo diplomatického a bezpečnostného dialógu

Južná Kórea a Čína uskutočnia prvé kolo diplomatického a bezpečnostného dialógu, uviedlo ministerstvo zahraničných vecí v Soule v súlade s dohodou, ktorú obe krajiny uzavreli minulý mesiac.

Rozhovory povedie juhokórejský námestník ministra zahraničných vecí Kim Honggjun a jeho čínsky náprotivok Sun Wej-tung. Pridajú sa k nim aj vysokí predstavitelia obrany oboch strán, uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.

Juhokórejský prezident Jun Sok-jol a čínsky premiér Li Čchiang sa dohodli na začatí rozhovorov a obnovení rokovaní o voľnom obchode, keď sa minulý mesiac stretli v Soule na samite, na ktorom sa zúčastnilo aj Japonsko.

Počas stretnutia si „obe krajiny plánujú vymeniť názory na otázky spoločného záujmu vrátane bilaterálnych vzťahov, otázok Kórejského polostrova a regionálnej a medzinárodnej situácie“, informovalo ministerstvo.

Rozhovory by sa mohli uskutočniť v čase možnej návštevy ruského prezidenta Vladimira Putina v Severnej Kórei, čo podnietilo Soul a Washington, aby varovali pred ďalšími vojenskými výmenami, ktoré sú v rozpore s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN.

(reuters, tasr)

  |  

SIPRI: Nárast počtu čínskych jadrových zbraní je najrýchlejší na svete

Nárast počtu čínskych jadrových zbraní je najrýchlejší na svete, uvádza správa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI). Do konca desaťročia môže Peking rozmiestniť rovnaký počet medzikontinentálnych balistických rakiet ako Rusko či USA.

Podľa SIPRI vzrástli zásoby Číny zo 410 jadrových hlavíc v januári 2023 na 500 v januári tohto roka. Všetky hlavné štáty disponujúce jadrovými zbraňami rozširujú svoje zásoby, ale arzenál Číny rastie rýchlejšie než ktorákoľvek inej krajiny, uviedol Hans M. Kristensen, vedúci spolupracovník programu SIPRI pre zbrane hromadného ničenia.

Celosvetový počet jadrových hlavíc je 9 585, uvádza SIPRI ako varovanie. Najväčšiu časť pritom predstavuje arzenál Ruska – 4 380 hlavíc, za ktorým nasledujú Spojené štáty s 3 708 hlavicami.

(sipri, forbes)

  |  

Členské štáty NATO rokujú o možnosti uvedenia ďalších jadrových zbraní do stavu pohotovosti

Členské štáty NATO rokujú o možnosti uvedenia ďalších jadrových zbraní do stavu pohotovosti. Ide o reakciu na „rastúcu hrozbu, ktorú predstavuje Rusko a Čína“, vyhlásil šéf Aliancie Jens Stoltenberg.

„Nebudem zachádzať do operačných podrobností o tom, koľko jadrových hlavíc by malo byť v prevádzke a ktoré by mali byť uskladnené, ale tieto otázky musíme konzultovať. A presne to robíme,“ povedal Stoltenberg v rozhovore pre britský denník Telegraph.

Transparentná komunikácia v tejto otázke podľa neho pomáha vyslať priamy odkaz o tom, že NATO je alianciou, ktorá disponuje jadrovými zbraňami a používa ich ako odstrašujúci prostriedok.

„Cieľom Aliancie je, samozrejme, svet bez jadrových zbraní, ale kým budú existovať, zostaneme jadrovou alianciou, pretože svet, v ktorom Rusko, Čína a Severná Kórea majú jadrové zbrane a NATO nie, je nebezpečnejší,“ dodal generálny tajomník.

Stoltenberg v rozhovore pre britský denník tiež varoval, že NATO môže čeliť niečomu, čomu nikdy predtým nečelilo – dvom potenciálnym protivníkom s jadrovými zbraňami, a to Číne a Rusku. „Samozrejme, že to má svoje dôsledky,“ dodal.

(telegraph, reuters, tasr)

  |  

Facebook masívne odstránil všetky príspevky týkajúce sa zbierky Munícia pre Ukrajinu

Facebook masívne odstránil všetky príspevky týkajúce sa zbierky Munícia pre Ukrajinu. Iniciatíva pracuje na zistení dôvodov, pre ktoré sa Meta rozhodla odstrániť obsahy so zmienkou o zbierke. Spoločnosť sa odvoláva na porušenie kybernetickej bezpečnosti.

Aj napriek odstraňovaniu príspevkov zbierky Munícia pre Ukrajinu môže verejnosť naďalej prispievať. Iniciatíva Mier Ukrajine vysvetlila, že od soboty 15. júna začala sociálna sieť Facebook od spoločnosti Meta masívne odstraňovať príspevky, v ktorých bol zverejnený link na webstránku či názov finančnej zbierky Munícia pre Ukrajinu. Slovensko sa ňou pridalo k celosvetovej iniciatíve českej vlády a jej cieľom je podporiť Ukrajinu v obrane proti ruskej agresii.

Iniciatíva Mier Ukrajine pripomenula, že zbierku spustili pred dvomi mesiacmi a od vtedy ju podporilo viac ako 67-tisíc darcov sumou viac ako štyri milióny eur. V procese je už aj samotný nákup a doručenie munície Ukrajine. Zbierka aj naďalej pokračuje a verejnosť tak môže prispievať jednorazovo alebo pravidelne.

Marián Kulich z Mier Ukrajine vysvetlil, že Meta ako dôvod uvádza porušenie kybernetickej bezpečnosti. „Kontaktovali sme jej podporu a momentálne čakáme na odpoveď a vysvetlenie. Chceme zdôrazniť, že v poslednom období zbierka čelí intenzívnejším útokom ako v predošlom období, a k obvyklým výhražným správam a podaným trestným oznámeniam sa pridali organizované útoky na sociálnych sieťach a útoky na infraštruktúru zbierky,” dodal Kulich s tým, že jednému z iniciátorov zbierky 15. júna po opakovanom nahlasovaní natrvalo zablokovali účet na platforme X.

Iniciatíva ďalej priblížila, že podľa informácií od užívateľov Facebooku v daný deň odstránili aj mnohé iné príspevky, ktoré sa netýkali priamo zbierky, no súviseli s inými projektmi na pomoc Ukrajine. „Útoky s cieľom obmedziť alebo zastaviť pro-ukrajinské iniciatívy sa nedejú len zbierke Munícia pre Ukrajinu. Podobné aktivity na platforme X aj Facebook nám hlásili rôzne iniciatívy a jednotlivci s pro-ukrajinskou tematikou v Čechách aj na Slovensku,” uviedol Dodo Dobrík z organizácie Dárek pro Putina, ktorá je partnerom zbierky a poskytuje jej technickú, komunikačnú a logistickú podporu.

(sita)

  |  

Ukrajine sa nepodarilo dosiahnuť dohodu o reštrukturalizáciu dlhu vo výške približne 20 miliárd dolárov

Ukrajine sa nepodarilo dosiahnuť dohodu o reštrukturalizáciu dlhu vo výške približne 20 miliárd dolárov (18,72 miliardy eur), čo vyvoláva obavy, že vojnou zasiahnutá krajina sa môže prepadnúť do platobnej neschopnosti.

Dohoda s držiteľmi medzinárodných dlhopisov, ktorá umožnila Kyjevu pozastaviť platby po ruskej invázii na jar roku 2022, sa končí v auguste tohto roka. Ukrajina viedla takmer dva týždne rozhovory s držiteľmi dlhopisov, pričom sa snažila reštrukturalizovať dlh, aby si zachovala prístup na medzinárodné trhy, a zároveň splnila požiadavky Medzinárodného menového fondu (MMF).

Vládny návrh a protinávrh držiteľov dlhopisov však ukázali, že medzi zúčastnenými stranami existujú veľké rozdiely pri pohľade na to, akú podobu by mala mať reštrukturalizácia.

Ukrajina a veriteľský výbor zatiaľ nedospeli k dohode o podmienkach reštrukturalizácie, budú však pokračovať v konštruktívnych rozhovoroch, uviedla vo vyhlásení ukrajinská vláda.

(reuters, tasr)