Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izraelský premiér Netanjahu rozpustil vojnový kabinet

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu rozpustil šesťčlenný vojnový kabinet. Uviedol to v pondelok izraelský spravodajský portál The Times of Israel (TOI) s odvolaním sa na Netanjahuovu kanceláriu.

Podľa agentúry Reuters ide o očakávaný krok po odchode Bennyho Ganca, ministra vojnového kabinetu, z izraelskej vlády.

TOI vo svojej správe uviedol, že Netanjahu oznámil oficiálne rozpustenie vojnového kabinetu v nedeľu večer.

Vojnový kabinet bol zriadený 11. októbra - štyri dni po bezprecedentnom útoku palestínskych kománd na juh Izraela - s cieľom riadiť ťaženie proti militantným hnutiam Hamas v Pásme Gazy a Hizballáh v Libanone.

Ganc oznámil svoju rezignáciu na ministerskú funkciu pred vyše týždňom. Odchodom z vlády pohrozil pre chýbajúcu povojnovú stratégiu pre Pásmo Gazy.

"Kabinet bol na jeho žiadosť súčasťou koaličnej dohody s Gancom. Keďže Ganc odišiel, kabinet už nie je potrebný," povedal Netanjahu v pondelok podľa denníka Bild.

Na Netanjahua sa po odchode Ganca vzniesli požiadavky od jeho dvoch krajne pravicových koaličných partnerov - ministra národnej bezpečnosti Itamara Ben Gvira a ministra financií Bezalela Smotriča -, aby ich zahrnul do vojnového kabinetu. To by však podľa Reuters zintenzívnilo napätie s medzinárodnými partnermi Izraela vrátane Spojených štátov.

Podľa portálu TOI sa očakáva, že Netanjahu bude o kľúčových otázkach rozhodovať počas menších, na to určených zasadnutiach bez Ben Gvira. Záverečné schválenie sa však bude snažiť získať od širšieho bezpečnostného kabinetu izraelskej vlády.

(tasr)

Minúta  |  

Dánsko uvažuje, ako obmedziť „tieňovú flotilu“ starých tankerov

Dánsko uvažuje, ako obmedziť „tieňovú flotilu“ starých tankerov prevážajúcich ruskú ropu cez Baltské more, uviedol vo vyhlásení dánsky minister zahraničných vecí Lars Lökke Rasmussen.

Rusko posiela približne tretinu svojho vývozu ropy po mori, čo predstavuje 1,5 percenta celosvetových dodávok, cez Dánske úžiny, ktoré sú vstupnou bránou do Baltského mora. Akýkoľvek pokus o zastavenie dodávok by tak zvýšil ceny ropy a zasiahol financie Kremľa.

Rasmussen pre agentúru Reuters povedal, že Dánsko vytvorilo skupinu spojeneckých krajín, ktoré posudzujú opatrenia zamerané na takzvanú tieňovú flotilu starnúcich lodí prepravujúcich ruskú ropu. Neuviedol, o akých opatreniach sa uvažuje.

Medzi krajinami, ktoré sa zúčastnili na rozhovoroch, boli aj ďalšie štáty regiónu Baltského mora a členovia Európskej únie, informoval dánsky minister.

„Existuje zhoda v tom, že tieňová flotila je medzinárodný problém a že sú potrebné medzinárodné riešenia,“ povedal Rasmussen. „Je dôležité, aby sa všetky nové opatrenia dali zaviesť do praxe a aby boli právne v poriadku, pokiaľ ide o medzinárodné právo.“

(reuters, tasr)

Minúta  |  

Čína sa ohradila proti vyhláseniu zo samitu G7, dokument je podľa Pekingu plný „arogancie, predsudkov a klamstiev“

Čína sa ohradila proti vyhláseniu zo samitu G7, dokument je podľa Pekingu plný „arogancie, predsudkov a klamstiev“, a ohovára a útočí na Čínu.

„Opakuje klišé, ktoré nemajú žiadny faktický a právny základ a žiadne morálne opodstatnenie...sú plné arogancie, predsudkov a klamstiev,“ uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí na pravidelnom tlačovom brífingu v Pekingu.

Vo vyhlásení zverejnenom na konci samitu sa uvádza, že Čína posiela Rusku materiály dvojakého použitia, ktoré napomáhajú vojne voči Ukrajine. Lídri G7 vyzvali Peking, aby Rusku prestal posielať komponenty na výrobu zbraní. Kritizovali aj militarizáciu, nátlakové a zastrašovacie aktivity Číny v Juhočínskom mori.

(afp, tasr)

Minúta  |  

Ukrajinci sa budú musieť v najbližších týždňoch pripraviť na ešte rozsiahlejšie prerušenia dodávok elektriny

Ukrajinci sa budú musieť v najbližších týždňoch pripraviť na ešte rozsiahlejšie prerušenia dodávok elektriny spôsobené systematickými útokmi ruských síl na energetickú infraštruktúru krajiny. V nedeľu večer to v ukrajinskej televízii uviedol riaditeľ štátnej spoločnosti Ukrenerho Volodymyr Kudryckyj.

„V nasledujúcich týždňoch sa situácia v porovnaní s dneškom výrazne zhorší,“ varoval.

Prerušenia dodávok elektriny sa pravdepodobne predĺžia až na 12 hodín denne a takáto situácia bude trvať do konca júla.

K ďalším výpadkom by podľa Kudryckého mohlo dôjsť v dôsledku údržbárskych prác v jadrových elektrárňach, a poveternostných podmienok.

Plánované odstávky sa budú opakovať najmä vo večerných hodinách a v špičkách. Situácia sa nezmení, kým sa nedokončia nevyhnutné opravy dvoch jadrových reaktorov.

Minúta  |  

Šéf SVR: V prípade odmietnutia ruských návrhov na ukončenie vojny budú ďalšie podmienky mieru tvrdšie

V prípade odmietnutia ruských návrhov na ukončenie vojny budú ďalšie podmienky mieru tvrdšie, varoval riaditeľ ruskej Služby zahraničnej rozviedky (SVR) Sergej Naryškin v rozhovore pre tlačovú agentúru TASS.

Ak Ukrajina a Európa neprijmú návrh prezidenta Vladimira Putina – stiahnutie ukrajinských vojsk zo štyroch anektovaných oblastí a vojenská neutralita –, podmienky na rokovania budú „úplne iné“, povedal Naryškin.

Dodal tiež, že tieto štáty budú mať politickú a morálnu zodpovednosť za pokračovanie krviprelievania na Ukrajine.

Naryškin tiež vyhlásil, že ruská strana si uvedomuje svoju zodpovednosť za stabilitu vo svete a je pripravená na dialóg so všetkými krajinami, no z ich strany by nemalo ísť o „ponášku“ na rozhovory. Ruský líder na záver svojho prejavu vyjadril presvedčenie, že Ruská federácia uspeje a ukrajinský konflikt sa vyrieši.

(tass, afp, tasr)

Minúta  |  

Vyšetrovaniu vo veci korupčného predaja domu v Londýne čelí aj pápež František

Vyšetrovaniu vo veci korupčného predaja domu v Londýne čelí aj pápež František. Rímsky biskup je predmetom sťažnosti OSN za nezákonné povolenie odpočúvania telefónov počas vyšetrovania kauzy Raffaela Mincioneho a Angela Becciua.

Počas vyšetrovania a súdneho procesu s Mincionem vyšlo najavo, že pápež osobne povolil odpočúvanie telefónov, sledovanie e-mailov, či dokonca zatýkanie bez súhlasu súdu vyšetrovateľom. Tieto právomoci mali byť založené na stredovekých zákonoch dobového Pápežského štátu, známych ako rescritti.

Ľudskoprávny expert a právnik Rodney Dixon v sťažnosti označil Františka ako „páchateľa“.

Vatikán tvrdí, že ho Mincione podviedol tým, že nadhodnotil cenu, keď investoval takmer 147 miliónov eur do bývalého skladu Harrods v Chelsea prostredníctvom Mincioneho fondu.

Prokurátori mestského štátu obvinili Mincioneho a ďalších desať osôb vrátane kardinála Angela Becciua, bývalej pravej ruky pápeža Františka, z trestných činov vrátane podvodu, sprenevery a zneužitia úradnej moci.

Mincione tvrdí, že sa nedopustil ničoho zlého, a že majetok primerane ocenili nezávislí znalci. Vatikán podľa neho nikdy nezverejnil dôkazy o tom, že prišiel o peniaze, ani o jeho údajnom protiprávnom konaní.

V decembri 2023 bol Mincione odsúdený za porušenie kánonického práva a vatikánski sudcovia mu udelili trest odňatia slobody na päť a pol roka. On a jeho právny tím tvrdia, že sa stal obeťou „honu na čarodejnice“, pričom sa domnieva, že sa posunuli právne mantinely s cieľom dosiahnuť jeho odsúdenie.

Vo svojej sťažnosti osobitnej spravodajkyni OSN sa Dixon tiež sťažoval, že Mincione bol odsúdený za porušenie kánonického práva.

(telegraph)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.