Preskočiť na obsah
  |  

V ruskom Dagestane spustili paľbu na viacerých miestach, zahynuli policajti aj pravoslávny kňaz

V ruskom Dagestane spustili paľbu na synagógu, pravoslávny chrám a policajnú stanicu. Útok na viacerých miestach severokaukazského regiónu si vyžiadal život šiestich policajtov, zabitý bol aj pravoslávny kňaz. Zranených evidujú dvanásť osôb.

Terčom útoku bola synagóga v meste Derbent, ktoré je známe ako centrum židovskej komunity na severnom Kaukaze. V synagóge po streľbe vypukol požiar. Útočníci z miesta činu ušli. Polícia po nich spustila pátranie v rámci špeciálnej operácie.

https://twitter.com/Osint613/status/1804915706514788851

V Derbente, ktorého Staré mesto, citadela a pevnosť sú zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO, sa nachádza aj pravoslávny chrám, kde sa tiež strieľalo. Počas útoku zahynul 66-ročný pravoslávny kňaz, ktorého zabili nožom.

Približne v rovnakom čase ako v Derbente neznáme osoby zaútočili aj na úrad dopravnej polície v Machačkale, hlavnom meste prevažne moslimskej Dagestanskej republiky.

Krátko po incidente sa podarilo zneškodniť dvoch zo skupiny útočníkov, ktorí sa dali na útek.

https://twitter.com/nexta_tv/status/1804909791195607310

Prípadom sa začala zaoberať republiková prokuratúra i Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom), ktorý tento čin predbežne kvalifikoval ako teroristický útok.

Príslušné úrady v Derbente vydali zákaz zhromažďovania a vyzvali obyvateľstvo, aby dôverovalo len informáciám z oficiálnych zdrojov.

Čečenský vodca Ramzan Kadyrov v reakcii na útoky v Dagestane vyhlásil, že "to vyzerá ako provokácia, ktorej cieľom je vyvolať nevraživosť medzi konfesiami". Vyhlásil, že páchatelia tohto činu "sú neľudia" a že ich treba zlikvidovať priamo na mieste.

(tasr, afp, tass, moscow times, al jazeera)

  |  

Téza o totožnosti nepriateľov judaizmu a európskej civilizácie je úplne neudržateľná, píše Petr Drulák

Téza o totožnosti nepriateľov judaizmu a európskej civilizácie je úplne neudržateľná, smrteľní nepriatelia Židov boli často piliermi európskej civilizácie. Napríklad Rimania, ktorí položili základný kameň civilizácie starého kontinetu, ich vyhnali zo Svätej zeme.

"Nezmieriteľným nepriateľom bola v rôznych obdobiach katolícka cirkev, ale aj veľkí reformátori ako Luther alebo Kalvín. Veľkí európski panovníci, ako napríklad francúzsky svätý Ľudovít či Izabela Kastílska s Ferdinandom Aragónskym, kázali vyhosťovať Židov zo svojich kráľovstiev."

Viac sa dočítate v polemike Petra Druláka:

  |  

Berlínska polícia musela zasahovať na propalestínskych demonštráciách

Berlínska polícia musela zasahovať na propalestínskych demonštráciách, počas ktorých vypukli potýčky. Zranenia utrpeli štyria policajti, zadržali 69 protestujúcich. Počas roztržiek lietali vzduchom fľaše a vybuchovala pyrotechnika.

Proti zadržaným sa vedie vyšetrovanie najmä vo veci závažného narušenia pokoja, nebezpečného ublíženia na tele a podnecovania k národnostnej neznášanlivosti.

Policajti zakročili aj voči nepovolenej protestnej akcii pri nákupnom centre Alexa v centre Berlína, na ktorej sa zúčastnilo približne 60 propalestínskych demonštrantov.

(tasr, dpa)

  |  

Nemecko by malo vyhostiť nezamestnaných ukrajinských utečencov, navrhol poslanec

Nemecko by malo vyhostiť nezamestnaných ukrajinských utečencov, navrhol poslanec zákonodarného zboru Bundestag z opozičnej CSU Alexander Dobrindt. Jeho nápad skritizovali členovia koalície.

"Po viac ako dvoch rokoch od vypuknutia vojny by sa teraz mala uplatňovať zásada: zamestnať sa v Nemecku alebo sa vrátiť do bezpečných oblastí na západe Ukrajiny," povedal nemecký poslanec. Kritizoval aj fakt, že príliš veľa ľudí získava sociálne benefity na úkor daňových poplatníkov.

"Potrebujeme prísnejšie záväzky v oblasti spolupráce pre žiadateľov o azyl, pokiaľ ide o zamestnanosť. Mala by existovať ponuka práce a tá by mala byť súčasťou integračnej služby," doplnil svoju ideu Dobrindt.

Výroky opozičného člena Bundestagu sa stretli s kritikou vládnych predstaviteľov. "Narážky, že Ukrajinci k nám prichádzajú kvôli sociálnej pomoci, si nevšímajú hrôzu Putinovej vojny," povedal napríklad Omid Nouripour, predseda strany Zelených.

(ukrajinská pravda)

  |  

Vo francúzskom meste Troyes vystavili vitráže z parížskej katedrály Notre-Dame

Vo francúzskom meste Troyes vystavili vitráže z parížskej katedrály Notre-Dame, ktoré koncom 30. rokov 20. storočia ukryli v zázemí chrámu. Znovu ich objavili po požiari spred piatich rokov.

Tieto vitrážové okná osadili v parížskom Chráme Matky Božej v v roku 1938, ale už v roku 1939 ich po protestoch verejnosti demontovali. Vitráže podľa návrhov 12 umelcov boli totiž považované za príliš moderné - pre svoje jasné farby a figurálny štýl pripomínajúci kubizmus.

Debata o spájaní moderného s historickým opätovne vypukla v decembri 2023, keď francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil plán nahradiť časť vitráží v katedrále Notre-Dame tvorbou súčasných umelcov.

Proti tomuto rozhodnutiu vznikla dokonca aj petícia s vyše 140-tisíc podpismi. Jej signatári argumentujú, že chrámové okná neboli pri požiari z 15. apríla 2019 poškodené a že sú predmetom kultúrneho dedičstva.

(tasr, dpa)

  |  

Luxemburský veľkovojvoda v októbri začne prenášať vladárske právomoci

Luxemburský veľkovojvoda v októbri začne prenášať vladárske právomoci na svojho syna Guillauma, Henrich I. si zrejme pripravuje pôdu pre svoju abdikáciu. Odovzdávanie moci bude pravdepodobne trvať niekoľko rokov.

Henrich I., vášnivý športovec s majetkom odhadovaným na miliardy dolárov, prevzal korunu v roku 2000 po tom, čo po 36 rokoch vládnutia abdikoval jeho otec veľkovojvoda Ján. Luxembursko s asi 600-tisíc obyvateľmi je konštitučnou monarchiou.

Veľkovojvoda má výkonnú moc, ale o legislatívne právomoci prišiel v roku 2008 po tom, čo katolík Henrich odmietol podpísať zákon o eutanázii.

Guillaume je ženatý s belgickou aristokratkou grófkou Stéphanie de Lannoy, s ktorou majú dvoch synov. Študoval vo Švajčiarsku a potom - podobne ako otec - absolvoval elitnú britskú vojenskú vysokú školu Sandhurst.

(tasr, afp)