Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková pokračuje v čistkách, odvolala šéfa svojich analytikov. Matej Mišík pritom inštitút v roku 2020 zakladal a zhromaždil okolo seba tím 40 odborníkov.
Podľa zdravotníckeho analytika Martina Smatanu môže Mišíkov odchod spustiť domino efekt a môžu ho na vlastnú žiadosť nasledovať aj viacerí kolegovia.
O jeho možnom nástupcovi a kauzách, ktoré sa s ním spájajú, sa dočítate v článku:
Odborový zväz polície SR sa dištancuje od vyjadrení niektorých opozičných politikov, ktorí sú podľa odborárov „sami najviac zodpovední za súčasný katastrofálny stav“ Policajného zboru SR. Zväz tak reaguje najmä na exministra vnútra Romana Mikulca (hnutie Slovensko) či bývalého predsedu brannobezpečnostného výboru Juraja Krúpu (SaS).
„Minister Mikulec mohol sám presadiť návrh novej platovky, no neurobil tak,“ uviedol odborový zväz s tým, že namiesto toho zrušil nariadenie o kariérnom raste či výberové konanie na policajného prezidenta. Podľa policajných odborárov tiež opätovne zaviedol nariadenie umožňujúce odvolanie policajného funkcionára.
„Svoju ‚odbornosť‘ dokázal aj tým, že pripravenú novelu zákona č. 73/1998 po absolvovaní medzirezortného pripomienkového konania ‚stratil‘,“ tvrdia odborári.
„O vylepšenie platov v podobe razantného zvýšenia príplatkov sa zaujímal len v prípade pár vyvolených vo vedení Prezídia PZ na čele so Štefanom Hamranom,“ dodáva zväz na margo bývalého šéfa rezortu vnútra.
Odborári tiež reagovali na vyjadrenia exministra obrany Jaroslava Naďa (Demokrati), ktorý sa dnes údajne „odvoláva na policajné odbory, pritom v minulosti hovoril o ich zbytočnosti“. Bývalý policajný prezident Hamran sa podľa zväzu „netají túžbou vyzliecť vedenie odborov z uniforiem“.
„Z tohto dôvodu odporúčame všetkým menovaným politikom, ktorí sú podstatnou mierou zodpovední za súčasný stav PZ, aby sa držali hesla ‚mlčať je zlato‘. O ich podporu naozaj nestojíme,“ uviedol zväz v závere.
(fb)
Ministerstvo kultúry opätovne zafinancuje osem vzácnych oltárov a ikonostasov. Ich rekonštrukcia sa začala ešte v rokoch 2015 – 2018, no bola prerušená vzhľadom na nález Ústavného súdu SR.
V súčasnosti rezort financií vyčlenil spolu s Ministerstvom kultúry SR viac ako 160-tisíc eur na potrebné dofinancovanie.
„Podpore dala zelenú minulý týždeň vláda na výjazdovom rokovaní v Rimavskej Sobote. Viaceré z pamiatok sú totiž súčasťou takzvanej Gotickej cesty,“ uviedla ministerka kultúry Martina Šimkovičová.
(telegram)
Českí lekári sa s takýmto prípadom ešte nestretli. Muž spadol z rebríka na kovovú tyč, ktorá mu prepichla hrudník . Otvoriť ho museli skutočne netypicky.
„Spôsob sa používa skôr pri polytraumách alebo pri transplantácii srdca a pľúc. Otvorí sa celá pleurálna dutina, teda priestor obklopujúci pľúca. Zvolili sme tento maximalistický postup preto, aby sme mohli kontrolovane vytiahnuť kovovú tyč a tiež aby sme dohliadli na možné krvácanie,“ informuje pre iDnes lekár Josef Chudáček.
Našťastie, kovová tyč nezasiahla životne dôležité orgány a po päťhodinovej operácii a dvojtýždňovej hospitalizácii sa muž vrátil domov.
(iDnes)
Nórska vláda v utorok podpísala dohodu o začatí vytvárania zásob obilia. Pandémia ochorenia COVID-19, vojna v Európe a klimatická zmena totiž ukázali, že je to potrebné.
Nórsky minister poľnohospodárstva a potravinárstva Geir Pollestad podpísal so štyrmi súkromnými firmami dohodu o uskladnení 30-tisíc ton obilia. Pšenicu, ktorá bude patriť nórskej vláde, budú spoločnosti skladovať v zariadeniach po celej krajine.
Vytváranie pohotovostných zásob obilia znamená, že krajina bude pripravená aj na nečakané a "nepredstaviteľné" udalosti, uviedlo ministerstvo. Nórsko v ďalších rokoch podpíše ďalšie zmluvy o vytvorení zásob.
Cieľom je mať do konca desaťročia v zásobe približne 82 500 ton obilia, "aby sme potom mali dostatok obilia na trojmesačnú spotrebu obyvateľov Nórska v krízovej situácii, ktorá môže nastať", uviedol Pollestad pre nórsku štátnu televíziu a rozhlas NRK.
Nórsko malo zásoby obilia už v 50. rokoch 20. storočia, ale v roku 2003 svoje sklady zatvorilo. Vtedy sa totiž rozhodlo, že už nie sú potrebné. Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 však Nórsko zriadilo komisiu na vyhodnotenie silných a slabých stránok svojich systémov núdzovej pripravenosti, ktorá odporučila vytvorenie zásob obilia.
(tasr, ap)
Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu vydal v utorok zatykače na bývalého ruského ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerija Gerasimova pre obvinenia z vedenia útokov proti civilným objektom a civilistom na Ukrajine.
ICC obviňuje Šojgua a Gerasimova z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti pre útoky namierené proti civilistom a civilnej infraštruktúre.
Sudcovia ICC si podľa vyhlásenia súdu myslia, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že obaja ruskí predstavitelia sú zodpovední za "raketové útoky, ktoré podnikali ruské ozbrojené sily proti ukrajinskej elektrickej infraštruktúre" najmenej od 10. októbra 2022 do najmenej 9. marca 2023.
"V tomto čase ruské ozbrojené sily vykonali veľký počet útokov proti viacerým elektrárňam a rozvodniam na viacerých miestach na Ukrajine," cituje súd agentúra AP. Rusko opakovane uviedlo, že ukrajinská energetická infraštruktúra je jeho legitímnym cieľom, pričom poprelo, že by útočilo na civilistov alebo civilnú infraštruktúru.
Podľa agentúry AP nie je pravdepodobné, že by sa jedného z týchto ruských predstaviteľov podarilo v blízkom čase na základe týchto zatykačov zadržať. Rusko totiž neuznáva jurisdikciu ICC a odmieta vydanie svojich podozrivých.
Medzinárodný trestný súd vydal vlani zatykač aj na samotného ruského prezidenta Vladimira Putina v súvislosti s únosmi detí z Ukrajiny.
Šojgu viedol ministerstvo obrany od novembra 2012. Prezident Putin ho však v máji tohto roka z postu prekvapivo odvolal a nahradil ekonómom bez vojenských skúseností, bývalým vicepremiérom Andrejom Belousovom. Putin Šojgua po odvolaní vymenoval za tajomníka Rady bezpečnosti Ruskej federácie.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil v utorok rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu vydať zatykače na dvoch vysokopostavených ruských predstaviteľov za znamenie toho, že spravodlivosť za ruské zločiny na Ukrajine sa blíži.
Podľa Zelenského ruské "barbarské raketové a dronové útoky zabíjajú ľudí a spôsobujú škody po celej Ukrajine". Na sociálnej sieti X napísal, že každá osoba zodpovedná za tieto útoky musí vedieť, že "spravodlivosti bude učinené zadosť". "Dúfame, že ich uvidíme za mrežami," dodal.
(tasr)
Mjanmarské etnické ozbrojené skupiny obsadili obľúbené plážové letovisko Thanduej na západe a zaútočili na pozície junty v severnej časti krajiny. Etnické ozbrojené skupiny a prodemokratické Ľudové obranné sily (PDF) bojujú proti armáde, ktorá sa chopila moci počas prevratu v roku 2021.
V Jakchainskom štáte na západe krajiny bojujú príslušníci Arakanskej armády (AA) už niekoľko dní v okolí pláže Ngapali, kde sa nachádzajú luxusné hotely a rekreačné strediská patriace spoločnostiam podporovaným armádou.
Vojenské jednotky a polícia sa stiahli na letisko v Thanduej vzdialenom približne dva kilometre, uviedol pre AFP vojenský zdroj pod podmienkou zachovania anonymity. O stovky kilometrov ďalej, v Šanskom štáte na severe krajiny, zaútočila Taangská národná oslobodzovacia armáda (TNLA) za úsvitu na armádu v meste Kyaukme, ktoré leží na dôležitej diaľnici do Číny. TNLA obmedzila cestovanie v okolí mesta.
AA a TNLA sú členmi tzv. Aliancie troch bratov, ktorá v októbri minulého roka začala v Šanskom štáte nečakanú ofenzívu proti vládnucej junte. Ich bojovníci sa zmocnili rozsiahleho územia a niekoľkých lukratívnych obchodných priechodov na hraniciach s Čínou, čím zasadili junte najväčší úder od jej prevzatia moci.
(tasr, afp)
Rusko porušilo ľudské práva po anexii Krymu vo viacerých oblastiach, rozhodol Európsky súdny dvor pre ľudské práva (ESĽP).
Súd v rozhodnutí reagujúcom na sťažnosť Ukrajiny uviedol, že z ruskej strany došlo okrem iného k porušeniu práva na život, k neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu, obmedzeniu slobody náboženského vyznania či porušeniu práva na slobodu prejavu.
Prípad sa týkal aj obvinení Moskvy z prenasledovania Ukrajincov pre ich politické postoje či prokyjevskú politickú činnosť, ktorej sa venovali prevažne na Kryme, ale aj v iných častiach Ukrajiny či Ruskej federácie. Rusko už v minulosti odmietlo obvinenia z toho, že na polostrove porušuje práva ľudí a utláča politických oponentov.
"Súd jednomyseľne rozhodol, že Rusko musí urýchlene prijať opatrenia, ktoré zaistia bezpečný návrat príslušných väzňov, ktorých presunuli z Krymu do väzenských zariadení na území Ruskej federácie," oznámil ESĽP.
Rusko rozhodnutia ESĽP odmieta, pričom ho po začatí invázie na Ukrajinu vo februári 2022 vylúčili z Rady Európy. V dôsledku toho sa naň nevzťahuje ani Európsky dohovor o ľudských právach, ktorý presadzuje tento súd v Štrasburgu. ESĽP však môže naďalej rozhodovať o udalostiach, ku ktorým došlo pred vylúčením Ruska. Prípad Krymu sa datuje do marca 2014, Rusko zbavili členstva v RE v marci 2022.
(tasr, reuters)
Od plného členstva v EÚ budú Ukrajinu deliť iba tri kroky, vyhlásil tamojší minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v súvislosti s ďalším možným postupom po ukončení prístupových rozhovorov.
Kuleba uviedol, že tieto tri kroky budú nasledovné: záver Európskej komisie o úspešnom ukončení rozhovorov a dosiahnutie súladu Ukrajiny s prístupovými kritériami; rozhodnutie o podpísaní dohody o pristúpení Ukrajiny k EÚ; ratifikácia dohody parlamentmi členských štátov EÚ a získanie plného členstva Ukrajiny v Európskej únii.
Medzinárodný trestný súd v Haagu vydal zatykače na bývalého ruského ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerija Gerasimova pre obvinenia z vedenia útokov proti civilným objektom a civilistom na Ukrajine.
(tasr, reuters)
Poľsko má v súvislosti s nórskymi fondmi „problém politického pôvodu“, tvrdí ministerka pre fondy a regionálnu politiku Katarzyna Pełczyńska-Nałeczová. Vyhlásila, že za blokovanie štvrtého kola grantov Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) môže Maďarsko.
Koncom roka 2023 dosiahli štáty EHP – Island, Lichtenštajnsko a Nórsko – spoločne s eurokomisiou dohodu o štvrtej edícii Nórskych fondov a Finančného mechanizmu EHP.
Poľsko je najväčším príjemcom tretieho vydania fondov, trojica štátov pridelila Varšave približne 809,3 milióna eur. Vláda Donalda Tuska sa preto obáva možného blokovania týchto peňazí.
„Máme do činenia s Maďarskom, ktoré chce získať kontrolu nad fondmi pre mimovládne organizácie a nechce súhlasiť s tým, aby táto kontrola bola v rukách Nórov,“ povedala Pełczyńska-Nałęczová novinárom. Dodala, že Nóri zasa chcú „zabezpečiť prístup“ k finančným prostriedkom pre „organizácie, ktoré sú nezávislé od vlády či úradov“.
„Maďari nám ponúkli, aby sme podpísali list, v ktorom budeme stáť na ich strane,“ tvrdí ministerka. Údajne výmenou za podporu Budapešti pridelí Orbánova vláda Poľsku viac prostriedkov.
„Osobne som sa po diskusiách a odporúčaniach MZV a nášho zastúpenia v Bruseli rozhodla, že takýto list nepodporíme. To znamená, že sa nenecháme vydierať Maďarskom,“ dodala ministerka.
(tvn24)
EÚ obvinila Microsoft z porušenia protimonopolných pravidiel. Podľa protimonopolného úradu Microsoft pravidlá porušil tým, že spojil svoju aplikáciu na odosielanie správ a videokonferencie Teams so základnými kancelárskymi aplikáciami, ako sú Office 365 a Microsoft 365.
Európska komisia, najvyšší protimonopolný orgán 27-členného bloku, má podozrenie, že Microsoft mohol poskytnúť Teams-u "distribučnú výhodu", keď zákazníkom pri kúpe softvéru nedal na výber. Komisia začala vyšetrovanie v júli 2023 po tom, ako konkurenčný Slack Technologies, ktorý vyrába populárny softvér na odosielanie správ, podal sťažnosť v Bruseli.
Komisia uviedla, že hoci Microsoft začal ponúkať niektoré softvérové balíky bez aplikácie Teams, tieto zmeny nestačia na to, aby sa vyriešili jej obavy. Musí preto urobiť viac, aby boli splnené pravidlá o hospodárskej súťaži.
Prezident Microsoftu Brad Smith v pripravenom vyhlásení ocenil "jasnosť" v rámci komunikácie a zaviazal sa, že Microsoft bude "po oddelení tímov a vykonaní počiatočných krokov v oblasti interoperability pracovať na nájdení riešení na zmiernenie zostávajúcich obáv Komisie".
(tasr, reuters, ap)
Národná rada by mala vo štvrtok schváliť lex atentát, napriek všeobecne podporenej deklarácii o odsúdení atentátu nemá dostatočne širokú podporu.
Opozícia niekoľkokrát vyslovila výhrady, či už voči skrátenému legislatívnemu konaniu alebo voči právnym normám, ktoré s reflexiou atentátu „nijako nesúvisia“. Do centra kritiky sa dostala najmä plánovaná doživotná renta pre bývalých dvojnásobných premiérov a predsedov parlamentu.
Viac o kontroverznom návrhu súboru noviel sa dočítate v článku.
"Žijeme v čase najväčšej geopolitickej krízy od druhej svetovej vojny," varovne konštatoval v pondelok srbský prezident Aleksandar Vučič v príhovore k národu. Informovala o tom turecká tlačová agentúra Anadolu.
"Chcem vám to povedať v záujme histórie, pretože, samozrejme, mám určité vedomosti, keďže viem viac ako bežní občania a často sa opieram o to, čo cítim z rozhovorov s najväčšími svetovými lídrami," povedal ďalej v príhovore, ktorý odvysielala Rozhlasová televízia Srbska (RTS).
Vučič očakáva, že situácia sa bude v nasledujúcich mesiacoch vyhrocovať a predpokladá tiež, že "budeme čeliť veľmi vážnym dôsledkom". "Hovoríme o Európe a svete," vysvetlil.
Podľa Vučiča je najdôležitejšie zachovať mier a zároveň zabezpečiť hospodársky rast, ako aj lepší život pre občanov Srbska. "Pokiaľ ide o európsku politiku, očakávam priaznivejšiu situáciu pre Srbsko," dodal.
Vučič predniesol podobné slová už skôr. V marci aj v apríli tohto roka varoval, že svet čelí dvom možným scenárom - tretej svetovej vojne alebo dlhodobému prímeriu na Ukrajine.
(dak, aa)
Ukrajine sa dosiaľ podarilo priviesť naspäť približne 800 detí unesených Ruskom z celkového počtu takmer 20-tisíc. Ako referuje web Kyiv Independent, v rozhovore pre Channel 24 zverejnenom v nedeľu to uviedla ukrajinská vicepremiérka a ministerka pre reintegráciu dočasne okupovaných území Iryna Vereščuková.
„Nevieme presný počet detí, ktoré boli odvlečené. Podarilo sa nám zistiť, že ide o približne 20-tisíc detí, z ktorých 800 už bolo vrátených,“ povedala Vereščuková. „Existujú aj prípady, keď sa deti a ich opatrovatelia vracajú (z Ruska) do tretích krajín. Je to prebiehajúci proces,“ dodala.
Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal 17. marca minulého roka zatykač na Putina a komisárku pre práva detí pri úrade ruského prezidenta Mariu Ľvovú-Belovú za nelegálne deportácie tisícok detí z Ukrajiny.
Rusko používa na presun ukrajinských detí na svoje územie najmenej šesť scenárov. Jedným z nich je stanovenie falošnej diagnózy, ktorú dieťa v skutočnosti nemá.
Rusi tiež využívajú na únosy ukrajinských detí aj ďalšie scenáre - najprv zabijú rodičov a potom odvezú deti na svoje územie, odoberú deti priamo z biologickej rodiny, oddelia deti od ich rodín počas takzvaných filtračných operácií či vytvárajú na okupovaných územiach podmienky nevhodné pre život dieťaťa a potom akoby dobrovoľne ponúkajú rodičom, aby ich deti poslali na takzvanú rehabilitáciu alebo odpočinok, z ktorých sa nevracajú domov.
(sita)
NR SR: Brannobezpečnostnému výboru doručili žiadosť o zvolanie zasadnutia vo veci štrajku policajných odborárov. Na podnet Juraja Krúpu (SaS) reagoval výbor tým, že výbor zasadne najneskôr v piatok 28. júna, informovala Ľubica Končalová z tlačového odboru strany Smer.
O téme by mohli členovia výboru diskutovať s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom (Hlas), policajným prezidentom Ľubomírom Solákom a predstaviteľmi policajných odborov.
Ako vyplýva z rokovacieho poriadku, predseda výboru je povinný zvolať schôdzu výboru, ak o to požiada aspoň tretina členov výboru. Ak nie je v uznesení národnej rady určená alebo v žiadosti uvedená lehota, dokedy sa má schôdza výboru konať, predseda výboru je povinný zvolať schôdzu výboru najneskôr do siedmich dní od doručenia žiadosti.
(tasr)
Izrael sa v nasledujúcich týždňoch pokúsi vyriešiť konflikt s libanonským militantným hnutím Hizballáh, pričom preferuje diplomatické riešenie. Povedal to v utorok izraelský poradca pre národnú bezpečnosť Cachi Hanegbi.
Izrael rokuje s americkými predstaviteľmi o možnosti, že by očakávané ukončenie intenzívnych vojenských operácií Izraela v Pásme Gazy mohlo umožniť dosiahnutie dohody s Hizballáhom, uviedol Hanegbi. Iránom podporovaný Hizballáh začal útočiť zo severu na Izrael krátko po útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas zo 7. októbra na Izrael, v dôsledku ktorého vypukla vojna v Gaze.
Pre ostreľovanie na severnej hranice Izraela s Libanonom boli evakuované tisíce ľudí na oboch stranách hranice. Cezhraničné prestrelky pritom v posledných týždňoch eskalovali, čo vedie k obavám zo vzniku väčšieho konfliktu.
"My a Američania veríme, že nasledujúce týždne venujeme snahe o dosiahnutie dohody," povedal Hanegbi na konferencii v Herzlija. "Ak nedosiahneme dohodu prostredníctvom diplomatických prostriedkov, každý rozumie tomu, že bude potrebné dohodu dosiahnuť inými prostriedkami. Nateraz preferujeme sústredenie na diplomatickú kampaň," uviedol poradca.
Hanegbi tiež povedal, že Izrael rokuje s Washingtonom o možnej spoločnej snahe Spojených štátov a európskych a arabských krajín nájsť náhradu za vládu Hamasu v Pásme Gazy.
(tasr, reuters)
Francúzsky prezident Emmanuel Macron čelí kritike za varovanie pred možnou občianskou vojnou. Konkrétne povedal, že víťazstvo krajnej ľavice v predčasných parlamentných voľbách by mohlo viesť k občianskej vojne. Jeho politickí oponenti ho vyzvali, aby nestrašil verejnosť.
Macron v podcaste odvysielanom v pondelok kritizoval krajne pravicové Národné združenie (RN) a krajne ľavicové hnutie Nepoddajné Francúzsko (LFI) i tých, čo ich podporujú. Objasnil, že RN "rozdeľuje a tlačí na občiansku vojnu" a LFI zasa presadzuje "istú formu komunitarizmu" - ale za tým "je tiež občianska vojna".
Predseda konzervatívnej strany Republikáni (LR) Éric Ciotti, ktorý medzi politickými spojencami vyvolal pobúrenie dohodou na volebnom pakte s RN, obvinil prezidenta z nezodpovednosti. "Je to stratégia strachu," povedal v rozhovore pre televíziu BFMTV.
Podľa Marine Le Penovej z RN je Macronova argumentácia "slabá" a ukazuje, že "si myslí, že tieto voľby prehrá". Vyjadrenia francúzskeho prezidenta odhalili, že bojuje o svoje politické prežitie, skonštatoval Patrick Kanner, šéf Socialistickej strany (PS) v Senáte. "Máme do činenia s niekým, kto už nič neovláda," dodal. Ku kritike Macrona sa pridal aj predseda LFI Jean-Luc Mélenchon.
Predstavitelia troch hlavných politických táborov - premiér Gabriel Attal z Macronovej centristickej strany (RE), predseda RN Jordan Bardella a Manuel Bompard z ľavicového bloku Nový ľudový front (NFC) na čele s LFI - sa v utorok večer stretnú v kľúčovej predvolebnej televíznej debate.
(tasr, afp)
Ministerstvo zdravotníctva vyhlásilo výberové konanie na post riaditeľa Fakultnej nemocnice Nitra. Záujemcovia sa doň môžu prihlásiť do 16. júla. Rezort o tom informoval na webe.
Nitriansku nemocnicu v súčasnosti vedie Ondrej Šedivý. Do funkcie ho k 9. februáru dočasne vymenovala ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas). Na poste nahradil Michala Fajina, ktorý bol odvolaný k 8. februáru.
(tasr)
Prvá zásielka munície z českej iniciatívy je už na Ukrajine. Na sociálnej sieti X to v utorok potvrdil český premiér Petr Fiala.
"Prvá zásielka munície z našej iniciatívy pred časom dorazila na Ukrajinu. Robíme, čo je potrebné," napísal predseda českej vlády. Množstvo odoslanej munície nespresnil. V máji uviedol, že do iniciatívy sa dosiaľ zapojilo 15 členských krajín EÚ a NATO, ktoré do nej prispeli celkovou čiastkou viac než 1,6 miliardy eur.
Počas svojej aprílovej cesty do Spojených štátov povedal, že k Česku sa pripojilo celkovo asi 20 krajín, vďaka ktorým môže Kyjev aktuálne dostať 500-tisíc kusov delostreleckej munície a ďalšie dodávky budú nasledovať. Dodal, že "neexistuje dôvod", prečo by ČR v rámci tohto projektu nemohla doručiť ďalší milión kusov počas nasledujúcich 12 mesiacov.
Česká republika sa svojou iniciatívou snaží urýchlene zohnať muníciu pre Ukrajinu z mimoeurópskych štátov, pričom na Západe hľadá spojencov na jej financovanie. S týmto návrhom prišiel Fiala na mimoriadnom summite EÚ v Bruseli začiatkom februára.
Český prezident Petr Pavel neskôr na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii v polovici februára informoval o možnosti zakúpiť v tretích krajinách 800-tisíc delostreleckých granátov pre Ukrajincov brániacich sa pred ruskou agresiou.
(tasr)
Čína vyzvala Európsku úniu (EÚ), aby zrušila sankcie voči čínskym spoločnostiam za to, že podľa Bruselu podporuje ruskú vojnu na Ukrajine.
Čína je vždy proti "jednostranným sankciám bez opory v medzinárodnom práve", povedala na tlačovej konferencii hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning.
Európsky blok uvalil sankcie na 19 čínskych spoločností za ich podporu Ruska vo vojne na Ukrajine. Zoznam, ktorý bol zverejnený v pondelok v Úradnom vestníku EÚ, zahŕňa niekoľko spoločností so sídlom v Hongkongu, ako aj dva globálne satelitné giganty.
Tieto spoločnosti teraz podliehajú drastickým obmedzeniam pri predaji "tovaru a technológií s dvojakým použitím, ktoré by sa mohli použiť na posilnenie ruského obranného a bezpečnostného sektora".
Mao Ning na pravidelnom tlačovom brífingu v Pekingu uviedla, že ide o "bežnú výmenu a spoluprácu" medzi čínskymi a ruskými podnikmi. "Vyzývame európsku stranu, aby odvolala sankcie a prijala potrebné opatrenia na rázne presadzovanie legitímnych práv a záujmov čínskych podnikov," dodala.
EÚ vo svojom 14. balíku sankcií proti Rusku pridala 61 nových spoločností na zoznam subjektov obvinených z priamej "podpory ruského vojensko-priemyselného komplexu", čím sa ich celkový počet zvýšil na 675.
(tasr, reuters, afp)
Návšteva Petra Pellegriniho v Česku by mala potvrdiť výnimočnosť česko-slovenských vzťahov, uviedol v utorok zahraničný odbor českej Kancelárie prezidenta republiky (KPR). Stredajšia návšteva slovenského prezidenta má byť podľa nich tiež príležitosťou, ako medzi prezidentmi nastaviť otvorenú komunikáciu a predísť tak komplikáciám, ktoré nie sú v záujme ani jednej strany.
Pavlova kancelária podotkla, že základ vzájomných vzťahov zostáva nedotknutý aj napriek nesúladu v niektorých zásadných zahranično-politických otázkach. Pražský hrad sa podľa KPR bude snažiť s Pellegriniho kanceláriou nadviazať čo najbližšie vzťahy.
Okrem vývoja situácie na Slovensku poznamenanom atentátom na premiéra Roberta Fica budú prezidenti hovoriť najmä o posilňovaní bilaterálnej spolupráce. Hovoriť by mohli aj o spolupráci krajín v hospodárskej oblasti, napríklad v energetike, kde je podľa Pražského hradu mnoho príležitostí na spoluprácu.
V zahranično-politickej oblasti bude témou rokovania nadchádzajúci summit NATO vo Washingtone, spolupráca pri zaisťovaní obrany, ruská agresia proti Ukrajine či situácia na Blízkom východe.
Pellegrini v stredu príde do ČR na svoju prvú zahraničnú cestu vo funkcii hlavy štátu. Dopoludnia ho na Pražskom hrade príjme český prezident Petr Pavel, popoludní sa stretne s premiérom Petrom Fialom a tiež s vedením oboch komôr parlamentu.
(tasr)
Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva privítal prepustenie Juliana Assangea z londýnskej väznice ako "významný krok k definitívnemu vyriešeniu tohto prípadu".
Zakladateľ portálu Wikileaks Assange sa podľa súdnych dokumentov dohodol s americkými úradmi na priznaní viny v súvislosti s porušením amerických zákonov o špionáži v záujme zaistenia svojej slobody. Po prepustení z Británie by mal v stredu predstúpiť pred súd na súostroví Severné Mariány, čo je americké územie v Tichomorí.
"Vítame prepustenie Juliana Assangea z väzby v Spojenom kráľovstve," povedala hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva Liz Throssellová. Dodala, že konečná dohoda o priznaní viny ešte čaká na schválenie. "Ako sme opakovane upozorňovali, tento prípad vyvoláva obavy v súvislosti s ľudskými právami... V nasledujúcich dňoch budeme naďalej sledovať vývoj situácie" uviedla hovorkyňa.
[link url = https://standard.sk/699377/bodka-za-kauzou-assange-novinar-sa-dohodol-s-uradmi-usa-a-coskoro-bude-volny]
(tasr, afp)
Protimonopolný úrad začal správne konanie v prípade možnej dohody obmedzujúcej súťaž uzatvorenej medzi podnikateľmi pôsobiacimi na trhu dodávok a veľkodistribúcie liekov. Informovala o tom hovorkyňa úradu Adriana Oľšavská.
PMÚ v rámci prešetrovania tohto prípadu vykonal neohlásené inšpekcie. „Na základe vykonaného prešetrovania získal podklady a informácie nasvedčujúce tomu, že minimálne dvaja podnikatelia pôsobiaci v oblasti dodávok a distribúcie liekov koordinovali svoj postup pri predkladaní ponúk vo verejných obstarávaniach, spolupracovali pri určovaní cien, rozdelení trhu a zákazníkov a vymieňali si citlivé informácie,“ priblížila hovorkyňa.
V danom prípade môže ísť podľa nej o horizontálnu dohodu medzi priamymi konkurentmi, ktorá patrí medzi najzávažnejšie porušenia súťažných pravidiel a považuje sa za ťažký kartel. „Začatie správneho konania neznamená, že účastníci konania porušili súťažné pravidlá a ani neprejudikuje závery, ku ktorým môže PMÚ dospieť v rozhodnutí,“ dodala Oľšavská.
(tasr)
Povinná služba v armáde sa bude vzťahovať aj na ultraortodoxných židov, rozhodol v utorok Izraelský najvyšší súd. Toto rozhodnutie môže ohroziť koaličnú vládu premiéra Benjamina Netanjahua.
Súd rozhodol, že pre chýbajúci zákon, ktorý by rozlišoval medzi židovskými študentmi seminárov (ješiva) a inými odvedencami, sa povinná vojenská služba vzťahuje na ultraortodoxných rovnakým spôsobom ako na iných občanov. Súd neuviedol, koľko ultraortodoxných mužov by malo byť povolaných.
Hnutie za kvalitnú vládu v Izraeli (MQG) toto rozhodnutie označilo za historické výťazstvo pre právny štát a princíp rovnosti v oblasti vojenskej služby, píše portál The Times of Israel. Vládu a ministra obrany tiež vyzvalo, aby rozhodnutie súdu bezodkladne zaviedli do platnosti.
Ultraortodoxní muži, ktorí študujú posvätné knihy a náboženstvo, boli z povinnej vojenčiny vyňatí kvôli nepísanému pravidlu rešpektovanému od prvých rokov existencie židovského štátu. Tieto výnimky však dlhodobo vyvolávali hnev v radoch svetskej verejnosti. Znepokojenie sa prehĺbilo počas vojny v Pásme Gazy, keď armáda povolala desaťtisíce vojakov.
Ultraortodoxné politické strany sú proti akejkoľvek zmene súčasného systému. V prípade zrušenia výnimiek by mohli opustiť vládnu koalíciu Benjamina Netanjahua a spôsobiť pád vlády.
(tasr, ap, reuters)
Reťazec s elektronikou a nábytkom Okay končí na slovenskom a českom trhu. Celý sortiment rozpredáva.
Ako informuje na svojej webovej stránke, všetky predajne zatvorí už 4. júla o 20:00.
(okay.sk)
Súd potvrdil rozsudok proti štyrom bankárom, ktorí pomohli priateľovi ruského prezidenta Vladimira Putina uložiť milióny frankov na účty vo švajčiarskych bankách.
Štyria bývalí zamestnanci švajčiarskej divízie ruskej Gazprombank minulý rok požiadali najvyšší súd v Zürichu o zrušenie rozsudku súdu nižšieho stupňa. Traja Rusi a jeden švajčiarsky občan pomohli v rokoch 2014 až 2016 koncertnému violončelistovi Sergejovi Rolduginovi, ktorého švajčiarska vláda nazvala "Putinova peňaženka" a ktorý je krstným otcom najstaršej Putinovej dcéry, uložiť na švajčiarske účty milióny frankov.
Bankárov, ktorých mená neboli zverejnené na základe švajčiarskych obmedzení, uznal okresný súd v Zürichu v marci 2023 za vinných a uložil im pokuty v celkovej výške viac ako 450-tisíc švajčiarskych frankov (469 437,24 eura).
Obžaloba tvrdila, že muži neurobili dosť pre to, aby určili totožnosť skutočného vlastníka finančných prostriedkov a že je nepravdepodobné, žeby Roldugin mohol mať také príjmy. Podľa švajčiarskeho práva je potrebné objasniť, ako mohol Roldugin dostávať na svoje účty dividendy vo výške 5 až 7 miliónov CHF ročne a ako získal podiel vo výške 20 percent v mediálnej spoločnosti s hodnotou viac ako 100 miliónov CHF, uviedol v utorok súd.
Sudca Beat Gut poznamenal, že nie je možné "pasívne akceptovať" tvrdenia, že Roldugin dostával také mzdy a pôžičky. Podľa neho bol využívaný na krytie skutočných vlastníkov peňazí. Najmä tvrdenie, že získal tieto financie prostredníctvom pôžičiek, naznačovalo, že ide o tzv. bieleho koňa.
(tasr, reuters)
Poslanci prediskutovali novelu zákona o mediálnych službách v prvom čítaní. Návrhu z dielne rezortu kultúry sa venujú v skrátenom legislatívnom konaní.
V úvode diskusie návrh predstavila ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS). Ozrejmila, že primárnym cieľom návrhu je implementácia aktu o digitálnych službách. Novelou sa má Rada pre mediálne služby ustanoviť za koordinačný orgán pre dohľad nad dodržiavaním povinností poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb vrátane internetových vyhľadávačov. Podľa slov ministerky je práve rada na to najvhodnejším kandidátom.
Priblížila, že akt o digitálnych službách je novou celoeurópskou reguláciou internetového obsahu v rámci poskytovania sprostredkovateľských služieb. Dodala, že zavádza nové harmonizované pravidlá pre poskytovateľov týchto služieb vrátane sociálnych sietí, online trhovísk či internetových vyhľadávačov a ďalších typov online platforiem.
Doplnila, že zámerom je okrem iného budovanie bezpečnejšieho a transparentnejšieho online prostredia či posilnenie ochrany základných práv užívateľov v online priestore a ďalšie.
Poslanec Jozef Hajko (KDH) pripomenul, že Slovensko malo koordinátora digitálnych služieb určiť už vo februári. Namieta, že súčasné vedenie rezortu kultúry návrh nepredložilo hneď po nástupe, aj keď mal hotové znenie. "Keby sa bol predložil následne po nástupe súčasnej vlády, neboli by sme opäť konfrontovaní so skrátením legislatívnym konaním (…) a Slovensko by sa nedostalo do časovej tiesne v súvislosti s hroziacou pokutou," dodal.
Rokovanie o novele v zrýchlenom režime Hajko namieta a odvoláva sa na vyjadrenia rezortu kultúry, že Slovensku nehrozia sankcie ani keby novela nadobudla účinnosť do 12. septembra.
(tasr)
Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) prerušil trestné stíhanie v prípade úniku odposluchov v kauze obvinených policajtov okolo Jána Čurillu. Vyplýva to z informácií, ktoré poskytla hovorkyňa ÚIS Andrea Dobiášová.
Hovorkyňa odkázala na ustanovenie Trestného poriadku, ktoré hovorí o tom, že policajt preruší trestné stíhanie, ak sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. "Bližšie informácie k veci nie je možné poskytnúť," podotkla.
Trestné stíhanie začal v marci 2023 vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby pre podozrenia z vyzradenia utajovaných skutočností príslušníkom Policajného zboru.
Prípad mediálne známy ako čurillovci ukončil v máji 2024 vyšetrovateľ ÚIS návrhom na podanie obžaloby na sedem osôb. Obvinenia sa týkajú trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, v jednom prípade aj trestného činu marenia úlohy verejným činiteľom.
(tasr, aktuality.sk)
Austrália musí prijať "naliehavé" opatrenia na ochranu Veľkej koralovej bariéry vrátane stanovenia ambicióznejších klimatických cieľov, varovala Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO).
V návrhu rozhodnutia požiadala Austráliu, aby začiatkom budúceho roka predložila aktualizované informácie v úsilí o ochranu bariéry, ale zatiaľ neodporučilo zaradiť tento rozľahlý prírodný útvar na zoznam ohrozených lokalít Svetového dedičstva.
Rozhodnutie bolo zverejnené v pondelok a v utorok ho austrálska ministerka životného prostredia a vodného hospodárstva Tanya Pliberseková privítala ako "obrovské víťazstvo". "Konáme v oblasti zmeny klímy, zlepšujeme kvalitu miestnej vody, chránime náš morský život, bojujeme s invazívnymi druhmi a investujeme rekordné množstvo prostriedkov do programov pre bariéru," uviedla ministerka.
Rozhodnutie UNESCO, ktorým sa bude v júli riadiť zasadnutie Výboru pre Svetové dedičstvo v Naí Dillí, však varuje, že najväčší koralový systém na svete "je naďalej vážne ohrozený". "Naliehavé a trvalé opatrenia majú najvyššiu prioritu," dodalo UNESCO.
Osud Veľkej koralovej bariéry je zdrojom napätia medzi UNESCO a austrálskymi orgánmi. Výbor pre Svetové dedičstvo ju chce dlhodobo zaradiť na zoznam ohrozených lokalít Svetového dedičstva. Zákulisná diplomacia a lobovanie Austrálie dosiaľ takémuto kroku zabránili.
UNESCO však vyjadrilo "veľké znepokojenie" nad tým, že čistenie pôdy ohrozuje kvalitu vody, a uviedlo, že Austrália by si mala "stanoviť ambicióznejšie ciele v oblasti znižovania emisií".
S odvolaním sa na pokračujúce masové odumieranie koralov požiadalo UNESCO o aktualizáciu do februára budúceho roka a odmietlo žiadosť Austrálie počkať až do roku 2026. Austráliu tiež požiadalo, aby "čo najskôr" zverejnila podrobnosti o miere úmrtnosti koralov.
Environmentálne skupiny tvrdia, že rozhodnutie UNESCO by malo byť pre Canberru "budíčkom". Svetový fond na ochranu prírody (WWF) vyzval Austráliu, aby sa zaviazala znížiť emisie do roku 2035 aspoň o 90 percent pod úroveň z roku 2005 a aby prestala schvaľovať nové projekty využívania fosílnych palív.
(tasr, afp)
Trestné oznámenie pre darovanie bojových stíhačiek Ukrajine má zásadné vady. Problémom nie je samotné vymedzenie trestných činov, ale skutočnosť, že smeruje proti vláde ako celku.
Vyvodzovanie trestnej zodpovednosti voči kolektívnemu orgánu je zložité, ale v prípade vlády Slovenskej republiky aj rovno nemožné.
Viac sa dozviete v článku Jozefa Onačillu:
Ministerstvo životného prostredia nemá v pláne zrušiť národné parky ani prijímať opatrenia, ktoré by poškodili záujmy Slovenska v rámci Európskej únie. Uviedol to podpredseda vlády a minister životného prostredia SR Tomáš Taraba v reakcii na vyjadrenia hnutia Progresívne Slovensko a jeho poslankyne Tamary Stohlovej, ktoré označil za nekompetentné.
Taraba však zdôraznil, že odmieta pokračovať v zonácii niektorých národných parkov, konkrétne v oblasti Polonín, ktoré pripravila predchádzajúca vládna garnitúra. „Tieto návrhy ignorujú požiadavky miestnych obyvateľov, súkromných vlastníkov pozemkov, miestnych urbárov aj samospráv,“ uviedol.
Bývalé vedenie ministerstva podľa neho nebralo do úvahy vlnu nevôle a hlas týchto skupín pri príprave zonácie. Súčasné vedenie ministerstva podľa Tarabu vedie aktívny a konštruktívny dialóg s kľúčovými hráčmi v regiónoch.
„Pre súčasné vedenie envirorezortu je dôležité, aby národný park zabezpečil skutočnú ochranu prírodného bohatstva, ale zároveň podporoval súžitie miestneho obyvateľstva s prírodou, kde bude môcť slušne žiť, pracovať a zveľaďovať svoj majetok, ktorý bol ľudskou rukou udržiavaný predchádzajúcimi generáciami,“ uzavrel minister.
Podpredsedníčka výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Tamara Stohlová (PS) upozornila na kritickú situáciu po návšteve Polonín, Malej Fatry a TANAPu, kde zistila znepokojujúce skutočnosti. „Situácia je kritická. Pre naše národné parky ide o zlomové obdobie,” povedala.
Podľa nej je možné, že časť Polonín a Malej Fatry sa zmenia na prírodný park s nižším stupňom ochrany. Stohlová označila ministra životného prostredia Tomáša Tarabu za hlavnú zodpovednú osobu, pričom tvrdí, že jeho úlohou je všetko popierať, zatiaľ čo národné parky čelia deštrukcii.
„Momentálne to vyzerá tak, že ministrovou úlohou je v prvom rade všetko popierať, kým pokračuje deštrukcia národných parkov,“ uviedla.
(sita)
Akýkoľvek mierový plán pre konflikt na Ukrajine musí zohľadňovať realitu na bojisku, vyhlásil v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov s tým, že ruský prezident Vladimir Putin je stále otvorený rokovaniam.
"Hodnota akéhokoľvek plánu spočíva v detailoch a v tom, či zohľadňuje situáciu na bojisku," povedal Peskov pre Reuters.
Agentúra Reuters v utorok informovala, že dvaja poradcovia predložili Trumpovi plán na ukončenie vojny na Ukrajine v prípade jeho víťazstva v novembrových prezidentských voľbách. USA by mali v rámci tohto plánu podľa agentúry Ukrajine povedať, že jej dodajú viac zbraní, len ak vstúpi do mierových rokovaní.
"Prezident Putin opakovane povedal, že Rusko je a zostáva otvorené rokovaniam, ktoré budú zohľadňovať reálny stav," uviedol Peskov. Dodal však, že Moskva sa s mierovým plánom musí najskôr oboznámiť, aby ho mohla zhodnotiť.
Hovorca Kremľa zároveň pripomenul, že Putin nedávno predstavil vlastnú mierovú iniciatívu, ktorú však odmietli Západ aj samotná Ukrajina. Putinov poradca Jurij Ušakov v utorok povedal, že mierové návrhy ruského prezidenta by mohli okamžite zastaviť konflikt na Ukrajine.
(tasr, reuters)
V dobudovaní infraštruktúry letiska Sliač bude Slovensko pokračovať vo vlastnej réžii. Informovalo o tom tlačové oddelenie rezortu obrany.
Štátny tajomník Ministerstva obrany SR Martin Vojtašovič sa na tom dohodol na rokovaní so zástupcami NSPA (NATO Support and Procurement Agency) v Luxemburgu. "Bolo to veľmi korektné a priame rokovanie. NSPA chápe náš postoj, že musíme letisko Sliač dobudovať čo najskôr. Teraz je na nás, aby sme na národnej úrovni urýchlili procesy a mali rekonštrukciu plne pod kontrolou," povedal Vojtašovič.
Strategické vojenské letisko Sliač potrebuje ministerstvo zrekonštruovať pre blížiaci sa prílet stíhačiek F-16. Ako priblížil rezort, prvé dve stíhačky z USA priletia na Slovensko už o mesiac. Dočasne budú umiestnené na letisku v Kuchyni.
Rekonštrukciu letiska Sliač odsúhlasila vláda ešte v roku 2019 za ministra Petra Gajdoša (SNS). Jeho nástupca Jaroslav Naď (vtedy OĽANO, dnes Demokrati) v apríli 2023 informoval, že z 33 projektov realizujú 11 cez agentúru NSPA, sedem cez ďalšie programy NATO a prebieha aj 15 národných projektov.
Už vtedy pripustil, že nie všetky projekty budú dokončené v čase dodania stíhačiek. Svojich predchodcov kritizoval za nepripravenosť projektu.
(tasr)
Iránsky najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí vyzval k účasti v prezidentských voľbách, ktoré sa uskutočnia v piatok, s cieľom "poraziť nepriateľa". Vo svojom prejave kritizoval politikov, ktorí podľa neho veria, že všetko dobré pochádza zo Spojených štátov.
Chameneí apeloval na voličov po marcových parlamentných voľbách s rekordne nízkou účasťou. Hoci iránsky najvyšší duchovný vodca nemenoval žiadneho prezidentského kandidáta, podľa AP narážal na kandidatúru reformného kandidáta Masúda Pezeškijána.
Tento 69-ročný kardiochirurg chce, aby sa Teherán vrátil k jadrovej dohode z roku 2015 a zvýšil svoj dosah na Západ.
"Ten, kto má čo i len najmenší odpor voči revolúcii... alebo islamskému systému, nie je pre vás užitočný... Nebude pre vás dobrým spolupracovníkom," povedal Chameneí. Počas svojho prejavu musel viackrát upokojovať rozvášnený dav, ktorý skandoval heslá ako "smrť Izraelu" či "smrť Amerike".
Prezidentské voľby sa mali v Iráne pôvodne konať budúci rok. Zmena termínu nastala po smrti úradujúceho prezidenta Ebráhíma Raísího, ktorý zahynul 19. mája pri havárii vrtuľníka.
(tasr, ap)
Rodičia detí, ktorých materské školy budú počas prázdnin uzatvorené rozhodnutím príslušných orgánov, majú nárok na ošetrovné. Týka sa to poistencov, ktorí sa osobne a celodenne starajú o dieťa do jedenásteho roku veku alebo do osemnásteho roku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.
Sociálna poisťovňa informovala, že na umožnenie čerpania tejto dávky je potrebné vyplniť tlačivo „Žiadosť o ošetrovné z dôvodu uzavretia školy, predškolského zariadenia alebo zariadenia sociálnych služieb“, ktoré je zverejnené na webovej stránke poisťovne.
Nárok na ošetrovné si môže poistenec uplatniť najviac na 14 kalendárnych dní, pričom oprávnenie na dávku z toho istého dôvodu vzniká iba jedenkrát a jednému poistencovi.
(sita)
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…
Môžeme sa rozprávať so zvieratami? Doktor Dolittle to dokázal. Teraz vedci využívajú jazykové modely, aby napodobnili túto fiktívn…
Stúpajúce ceny palív a narastajúci finančný tlak podnecujú verejné rozhorčenie vo Francúzsku, a to len niekoľko mesiacov pred prez…