Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Národná rada by mala vo štvrtok schváliť lex atentát, napriek všeobecne podporenej deklarácii o odsúdení atentátu nemá dostatočne širokú podporu.
Opozícia niekoľkokrát vyslovila výhrady, či už voči skrátenému legislatívnemu konaniu alebo voči právnym normám, ktoré s reflexiou atentátu „nijako nesúvisia“. Do centra kritiky sa dostala najmä plánovaná doživotná renta pre bývalých dvojnásobných premiérov a predsedov parlamentu.
Viac o kontroverznom návrhu súboru noviel sa dočítate v článku.
"Žijeme v čase najväčšej geopolitickej krízy od druhej svetovej vojny," varovne konštatoval v pondelok srbský prezident Aleksandar Vučič v príhovore k národu. Informovala o tom turecká tlačová agentúra Anadolu.
"Chcem vám to povedať v záujme histórie, pretože, samozrejme, mám určité vedomosti, keďže viem viac ako bežní občania a často sa opieram o to, čo cítim z rozhovorov s najväčšími svetovými lídrami," povedal ďalej v príhovore, ktorý odvysielala Rozhlasová televízia Srbska (RTS).
Vučič očakáva, že situácia sa bude v nasledujúcich mesiacoch vyhrocovať a predpokladá tiež, že "budeme čeliť veľmi vážnym dôsledkom". "Hovoríme o Európe a svete," vysvetlil.
Podľa Vučiča je najdôležitejšie zachovať mier a zároveň zabezpečiť hospodársky rast, ako aj lepší život pre občanov Srbska. "Pokiaľ ide o európsku politiku, očakávam priaznivejšiu situáciu pre Srbsko," dodal.
Vučič predniesol podobné slová už skôr. V marci aj v apríli tohto roka varoval, že svet čelí dvom možným scenárom - tretej svetovej vojne alebo dlhodobému prímeriu na Ukrajine.
(dak, aa)
Ukrajine sa dosiaľ podarilo priviesť naspäť približne 800 detí unesených Ruskom z celkového počtu takmer 20-tisíc. Ako referuje web Kyiv Independent, v rozhovore pre Channel 24 zverejnenom v nedeľu to uviedla ukrajinská vicepremiérka a ministerka pre reintegráciu dočasne okupovaných území Iryna Vereščuková.
„Nevieme presný počet detí, ktoré boli odvlečené. Podarilo sa nám zistiť, že ide o približne 20-tisíc detí, z ktorých 800 už bolo vrátených,“ povedala Vereščuková. „Existujú aj prípady, keď sa deti a ich opatrovatelia vracajú (z Ruska) do tretích krajín. Je to prebiehajúci proces,“ dodala.
Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal 17. marca minulého roka zatykač na Putina a komisárku pre práva detí pri úrade ruského prezidenta Mariu Ľvovú-Belovú za nelegálne deportácie tisícok detí z Ukrajiny.
Rusko používa na presun ukrajinských detí na svoje územie najmenej šesť scenárov. Jedným z nich je stanovenie falošnej diagnózy, ktorú dieťa v skutočnosti nemá.
Rusi tiež využívajú na únosy ukrajinských detí aj ďalšie scenáre - najprv zabijú rodičov a potom odvezú deti na svoje územie, odoberú deti priamo z biologickej rodiny, oddelia deti od ich rodín počas takzvaných filtračných operácií či vytvárajú na okupovaných územiach podmienky nevhodné pre život dieťaťa a potom akoby dobrovoľne ponúkajú rodičom, aby ich deti poslali na takzvanú rehabilitáciu alebo odpočinok, z ktorých sa nevracajú domov.
(sita)
NR SR: Brannobezpečnostnému výboru doručili žiadosť o zvolanie zasadnutia vo veci štrajku policajných odborárov. Na podnet Juraja Krúpu (SaS) reagoval výbor tým, že výbor zasadne najneskôr v piatok 28. júna, informovala Ľubica Končalová z tlačového odboru strany Smer.
O téme by mohli členovia výboru diskutovať s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom (Hlas), policajným prezidentom Ľubomírom Solákom a predstaviteľmi policajných odborov.
Ako vyplýva z rokovacieho poriadku, predseda výboru je povinný zvolať schôdzu výboru, ak o to požiada aspoň tretina členov výboru. Ak nie je v uznesení národnej rady určená alebo v žiadosti uvedená lehota, dokedy sa má schôdza výboru konať, predseda výboru je povinný zvolať schôdzu výboru najneskôr do siedmich dní od doručenia žiadosti.
(tasr)
Izrael sa v nasledujúcich týždňoch pokúsi vyriešiť konflikt s libanonským militantným hnutím Hizballáh, pričom preferuje diplomatické riešenie. Povedal to v utorok izraelský poradca pre národnú bezpečnosť Cachi Hanegbi.
Izrael rokuje s americkými predstaviteľmi o možnosti, že by očakávané ukončenie intenzívnych vojenských operácií Izraela v Pásme Gazy mohlo umožniť dosiahnutie dohody s Hizballáhom, uviedol Hanegbi. Iránom podporovaný Hizballáh začal útočiť zo severu na Izrael krátko po útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas zo 7. októbra na Izrael, v dôsledku ktorého vypukla vojna v Gaze.
Pre ostreľovanie na severnej hranice Izraela s Libanonom boli evakuované tisíce ľudí na oboch stranách hranice. Cezhraničné prestrelky pritom v posledných týždňoch eskalovali, čo vedie k obavám zo vzniku väčšieho konfliktu.
"My a Američania veríme, že nasledujúce týždne venujeme snahe o dosiahnutie dohody," povedal Hanegbi na konferencii v Herzlija. "Ak nedosiahneme dohodu prostredníctvom diplomatických prostriedkov, každý rozumie tomu, že bude potrebné dohodu dosiahnuť inými prostriedkami. Nateraz preferujeme sústredenie na diplomatickú kampaň," uviedol poradca.
Hanegbi tiež povedal, že Izrael rokuje s Washingtonom o možnej spoločnej snahe Spojených štátov a európskych a arabských krajín nájsť náhradu za vládu Hamasu v Pásme Gazy.
(tasr, reuters)
Francúzsky prezident Emmanuel Macron čelí kritike za varovanie pred možnou občianskou vojnou. Konkrétne povedal, že víťazstvo krajnej ľavice v predčasných parlamentných voľbách by mohlo viesť k občianskej vojne. Jeho politickí oponenti ho vyzvali, aby nestrašil verejnosť.
Macron v podcaste odvysielanom v pondelok kritizoval krajne pravicové Národné združenie (RN) a krajne ľavicové hnutie Nepoddajné Francúzsko (LFI) i tých, čo ich podporujú. Objasnil, že RN "rozdeľuje a tlačí na občiansku vojnu" a LFI zasa presadzuje "istú formu komunitarizmu" - ale za tým "je tiež občianska vojna".
Predseda konzervatívnej strany Republikáni (LR) Éric Ciotti, ktorý medzi politickými spojencami vyvolal pobúrenie dohodou na volebnom pakte s RN, obvinil prezidenta z nezodpovednosti. "Je to stratégia strachu," povedal v rozhovore pre televíziu BFMTV.
Podľa Marine Le Penovej z RN je Macronova argumentácia "slabá" a ukazuje, že "si myslí, že tieto voľby prehrá". Vyjadrenia francúzskeho prezidenta odhalili, že bojuje o svoje politické prežitie, skonštatoval Patrick Kanner, šéf Socialistickej strany (PS) v Senáte. "Máme do činenia s niekým, kto už nič neovláda," dodal. Ku kritike Macrona sa pridal aj predseda LFI Jean-Luc Mélenchon.
Predstavitelia troch hlavných politických táborov - premiér Gabriel Attal z Macronovej centristickej strany (RE), predseda RN Jordan Bardella a Manuel Bompard z ľavicového bloku Nový ľudový front (NFC) na čele s LFI - sa v utorok večer stretnú v kľúčovej predvolebnej televíznej debate.
(tasr, afp)
Ministerstvo zdravotníctva vyhlásilo výberové konanie na post riaditeľa Fakultnej nemocnice Nitra. Záujemcovia sa doň môžu prihlásiť do 16. júla. Rezort o tom informoval na webe.
Nitriansku nemocnicu v súčasnosti vedie Ondrej Šedivý. Do funkcie ho k 9. februáru dočasne vymenovala ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas). Na poste nahradil Michala Fajina, ktorý bol odvolaný k 8. februáru.
(tasr)
Prvá zásielka munície z českej iniciatívy je už na Ukrajine. Na sociálnej sieti X to v utorok potvrdil český premiér Petr Fiala.
"Prvá zásielka munície z našej iniciatívy pred časom dorazila na Ukrajinu. Robíme, čo je potrebné," napísal predseda českej vlády. Množstvo odoslanej munície nespresnil. V máji uviedol, že do iniciatívy sa dosiaľ zapojilo 15 členských krajín EÚ a NATO, ktoré do nej prispeli celkovou čiastkou viac než 1,6 miliardy eur.
Počas svojej aprílovej cesty do Spojených štátov povedal, že k Česku sa pripojilo celkovo asi 20 krajín, vďaka ktorým môže Kyjev aktuálne dostať 500-tisíc kusov delostreleckej munície a ďalšie dodávky budú nasledovať. Dodal, že "neexistuje dôvod", prečo by ČR v rámci tohto projektu nemohla doručiť ďalší milión kusov počas nasledujúcich 12 mesiacov.
Česká republika sa svojou iniciatívou snaží urýchlene zohnať muníciu pre Ukrajinu z mimoeurópskych štátov, pričom na Západe hľadá spojencov na jej financovanie. S týmto návrhom prišiel Fiala na mimoriadnom summite EÚ v Bruseli začiatkom februára.
Český prezident Petr Pavel neskôr na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii v polovici februára informoval o možnosti zakúpiť v tretích krajinách 800-tisíc delostreleckých granátov pre Ukrajincov brániacich sa pred ruskou agresiou.
(tasr)
Čína vyzvala Európsku úniu (EÚ), aby zrušila sankcie voči čínskym spoločnostiam za to, že podľa Bruselu podporuje ruskú vojnu na Ukrajine.
Čína je vždy proti "jednostranným sankciám bez opory v medzinárodnom práve", povedala na tlačovej konferencii hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning.
Európsky blok uvalil sankcie na 19 čínskych spoločností za ich podporu Ruska vo vojne na Ukrajine. Zoznam, ktorý bol zverejnený v pondelok v Úradnom vestníku EÚ, zahŕňa niekoľko spoločností so sídlom v Hongkongu, ako aj dva globálne satelitné giganty.
Tieto spoločnosti teraz podliehajú drastickým obmedzeniam pri predaji "tovaru a technológií s dvojakým použitím, ktoré by sa mohli použiť na posilnenie ruského obranného a bezpečnostného sektora".
Mao Ning na pravidelnom tlačovom brífingu v Pekingu uviedla, že ide o "bežnú výmenu a spoluprácu" medzi čínskymi a ruskými podnikmi. "Vyzývame európsku stranu, aby odvolala sankcie a prijala potrebné opatrenia na rázne presadzovanie legitímnych práv a záujmov čínskych podnikov," dodala.
EÚ vo svojom 14. balíku sankcií proti Rusku pridala 61 nových spoločností na zoznam subjektov obvinených z priamej "podpory ruského vojensko-priemyselného komplexu", čím sa ich celkový počet zvýšil na 675.
(tasr, reuters, afp)
Návšteva Petra Pellegriniho v Česku by mala potvrdiť výnimočnosť česko-slovenských vzťahov, uviedol v utorok zahraničný odbor českej Kancelárie prezidenta republiky (KPR). Stredajšia návšteva slovenského prezidenta má byť podľa nich tiež príležitosťou, ako medzi prezidentmi nastaviť otvorenú komunikáciu a predísť tak komplikáciám, ktoré nie sú v záujme ani jednej strany.
Pavlova kancelária podotkla, že základ vzájomných vzťahov zostáva nedotknutý aj napriek nesúladu v niektorých zásadných zahranično-politických otázkach. Pražský hrad sa podľa KPR bude snažiť s Pellegriniho kanceláriou nadviazať čo najbližšie vzťahy.
Okrem vývoja situácie na Slovensku poznamenanom atentátom na premiéra Roberta Fica budú prezidenti hovoriť najmä o posilňovaní bilaterálnej spolupráce. Hovoriť by mohli aj o spolupráci krajín v hospodárskej oblasti, napríklad v energetike, kde je podľa Pražského hradu mnoho príležitostí na spoluprácu.
V zahranično-politickej oblasti bude témou rokovania nadchádzajúci summit NATO vo Washingtone, spolupráca pri zaisťovaní obrany, ruská agresia proti Ukrajine či situácia na Blízkom východe.
Pellegrini v stredu príde do ČR na svoju prvú zahraničnú cestu vo funkcii hlavy štátu. Dopoludnia ho na Pražskom hrade príjme český prezident Petr Pavel, popoludní sa stretne s premiérom Petrom Fialom a tiež s vedením oboch komôr parlamentu.
(tasr)
Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva privítal prepustenie Juliana Assangea z londýnskej väznice ako "významný krok k definitívnemu vyriešeniu tohto prípadu".
Zakladateľ portálu Wikileaks Assange sa podľa súdnych dokumentov dohodol s americkými úradmi na priznaní viny v súvislosti s porušením amerických zákonov o špionáži v záujme zaistenia svojej slobody. Po prepustení z Británie by mal v stredu predstúpiť pred súd na súostroví Severné Mariány, čo je americké územie v Tichomorí.
"Vítame prepustenie Juliana Assangea z väzby v Spojenom kráľovstve," povedala hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva Liz Throssellová. Dodala, že konečná dohoda o priznaní viny ešte čaká na schválenie. "Ako sme opakovane upozorňovali, tento prípad vyvoláva obavy v súvislosti s ľudskými právami... V nasledujúcich dňoch budeme naďalej sledovať vývoj situácie" uviedla hovorkyňa.
[link url = https://standard.sk/699377/bodka-za-kauzou-assange-novinar-sa-dohodol-s-uradmi-usa-a-coskoro-bude-volny]
(tasr, afp)
Protimonopolný úrad začal správne konanie v prípade možnej dohody obmedzujúcej súťaž uzatvorenej medzi podnikateľmi pôsobiacimi na trhu dodávok a veľkodistribúcie liekov. Informovala o tom hovorkyňa úradu Adriana Oľšavská.
PMÚ v rámci prešetrovania tohto prípadu vykonal neohlásené inšpekcie. „Na základe vykonaného prešetrovania získal podklady a informácie nasvedčujúce tomu, že minimálne dvaja podnikatelia pôsobiaci v oblasti dodávok a distribúcie liekov koordinovali svoj postup pri predkladaní ponúk vo verejných obstarávaniach, spolupracovali pri určovaní cien, rozdelení trhu a zákazníkov a vymieňali si citlivé informácie,“ priblížila hovorkyňa.
V danom prípade môže ísť podľa nej o horizontálnu dohodu medzi priamymi konkurentmi, ktorá patrí medzi najzávažnejšie porušenia súťažných pravidiel a považuje sa za ťažký kartel. „Začatie správneho konania neznamená, že účastníci konania porušili súťažné pravidlá a ani neprejudikuje závery, ku ktorým môže PMÚ dospieť v rozhodnutí,“ dodala Oľšavská.
(tasr)
Povinná služba v armáde sa bude vzťahovať aj na ultraortodoxných židov, rozhodol v utorok Izraelský najvyšší súd. Toto rozhodnutie môže ohroziť koaličnú vládu premiéra Benjamina Netanjahua.
Súd rozhodol, že pre chýbajúci zákon, ktorý by rozlišoval medzi židovskými študentmi seminárov (ješiva) a inými odvedencami, sa povinná vojenská služba vzťahuje na ultraortodoxných rovnakým spôsobom ako na iných občanov. Súd neuviedol, koľko ultraortodoxných mužov by malo byť povolaných.
Hnutie za kvalitnú vládu v Izraeli (MQG) toto rozhodnutie označilo za historické výťazstvo pre právny štát a princíp rovnosti v oblasti vojenskej služby, píše portál The Times of Israel. Vládu a ministra obrany tiež vyzvalo, aby rozhodnutie súdu bezodkladne zaviedli do platnosti.
Ultraortodoxní muži, ktorí študujú posvätné knihy a náboženstvo, boli z povinnej vojenčiny vyňatí kvôli nepísanému pravidlu rešpektovanému od prvých rokov existencie židovského štátu. Tieto výnimky však dlhodobo vyvolávali hnev v radoch svetskej verejnosti. Znepokojenie sa prehĺbilo počas vojny v Pásme Gazy, keď armáda povolala desaťtisíce vojakov.
Ultraortodoxné politické strany sú proti akejkoľvek zmene súčasného systému. V prípade zrušenia výnimiek by mohli opustiť vládnu koalíciu Benjamina Netanjahua a spôsobiť pád vlády.
(tasr, ap, reuters)
Reťazec s elektronikou a nábytkom Okay končí na slovenskom a českom trhu. Celý sortiment rozpredáva.
Ako informuje na svojej webovej stránke, všetky predajne zatvorí už 4. júla o 20:00.
(okay.sk)
Súd potvrdil rozsudok proti štyrom bankárom, ktorí pomohli priateľovi ruského prezidenta Vladimira Putina uložiť milióny frankov na účty vo švajčiarskych bankách.
Štyria bývalí zamestnanci švajčiarskej divízie ruskej Gazprombank minulý rok požiadali najvyšší súd v Zürichu o zrušenie rozsudku súdu nižšieho stupňa. Traja Rusi a jeden švajčiarsky občan pomohli v rokoch 2014 až 2016 koncertnému violončelistovi Sergejovi Rolduginovi, ktorého švajčiarska vláda nazvala "Putinova peňaženka" a ktorý je krstným otcom najstaršej Putinovej dcéry, uložiť na švajčiarske účty milióny frankov.
Bankárov, ktorých mená neboli zverejnené na základe švajčiarskych obmedzení, uznal okresný súd v Zürichu v marci 2023 za vinných a uložil im pokuty v celkovej výške viac ako 450-tisíc švajčiarskych frankov (469 437,24 eura).
Obžaloba tvrdila, že muži neurobili dosť pre to, aby určili totožnosť skutočného vlastníka finančných prostriedkov a že je nepravdepodobné, žeby Roldugin mohol mať také príjmy. Podľa švajčiarskeho práva je potrebné objasniť, ako mohol Roldugin dostávať na svoje účty dividendy vo výške 5 až 7 miliónov CHF ročne a ako získal podiel vo výške 20 percent v mediálnej spoločnosti s hodnotou viac ako 100 miliónov CHF, uviedol v utorok súd.
Sudca Beat Gut poznamenal, že nie je možné "pasívne akceptovať" tvrdenia, že Roldugin dostával také mzdy a pôžičky. Podľa neho bol využívaný na krytie skutočných vlastníkov peňazí. Najmä tvrdenie, že získal tieto financie prostredníctvom pôžičiek, naznačovalo, že ide o tzv. bieleho koňa.
(tasr, reuters)
Poslanci prediskutovali novelu zákona o mediálnych službách v prvom čítaní. Návrhu z dielne rezortu kultúry sa venujú v skrátenom legislatívnom konaní.
V úvode diskusie návrh predstavila ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS). Ozrejmila, že primárnym cieľom návrhu je implementácia aktu o digitálnych službách. Novelou sa má Rada pre mediálne služby ustanoviť za koordinačný orgán pre dohľad nad dodržiavaním povinností poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb vrátane internetových vyhľadávačov. Podľa slov ministerky je práve rada na to najvhodnejším kandidátom.
Priblížila, že akt o digitálnych službách je novou celoeurópskou reguláciou internetového obsahu v rámci poskytovania sprostredkovateľských služieb. Dodala, že zavádza nové harmonizované pravidlá pre poskytovateľov týchto služieb vrátane sociálnych sietí, online trhovísk či internetových vyhľadávačov a ďalších typov online platforiem.
Doplnila, že zámerom je okrem iného budovanie bezpečnejšieho a transparentnejšieho online prostredia či posilnenie ochrany základných práv užívateľov v online priestore a ďalšie.
Poslanec Jozef Hajko (KDH) pripomenul, že Slovensko malo koordinátora digitálnych služieb určiť už vo februári. Namieta, že súčasné vedenie rezortu kultúry návrh nepredložilo hneď po nástupe, aj keď mal hotové znenie. "Keby sa bol predložil následne po nástupe súčasnej vlády, neboli by sme opäť konfrontovaní so skrátením legislatívnym konaním (…) a Slovensko by sa nedostalo do časovej tiesne v súvislosti s hroziacou pokutou," dodal.
Rokovanie o novele v zrýchlenom režime Hajko namieta a odvoláva sa na vyjadrenia rezortu kultúry, že Slovensku nehrozia sankcie ani keby novela nadobudla účinnosť do 12. septembra.
(tasr)
Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) prerušil trestné stíhanie v prípade úniku odposluchov v kauze obvinených policajtov okolo Jána Čurillu. Vyplýva to z informácií, ktoré poskytla hovorkyňa ÚIS Andrea Dobiášová.
Hovorkyňa odkázala na ustanovenie Trestného poriadku, ktoré hovorí o tom, že policajt preruší trestné stíhanie, ak sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. "Bližšie informácie k veci nie je možné poskytnúť," podotkla.
Trestné stíhanie začal v marci 2023 vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby pre podozrenia z vyzradenia utajovaných skutočností príslušníkom Policajného zboru.
Prípad mediálne známy ako čurillovci ukončil v máji 2024 vyšetrovateľ ÚIS návrhom na podanie obžaloby na sedem osôb. Obvinenia sa týkajú trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, v jednom prípade aj trestného činu marenia úlohy verejným činiteľom.
(tasr, aktuality.sk)
Austrália musí prijať "naliehavé" opatrenia na ochranu Veľkej koralovej bariéry vrátane stanovenia ambicióznejších klimatických cieľov, varovala Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO).
V návrhu rozhodnutia požiadala Austráliu, aby začiatkom budúceho roka predložila aktualizované informácie v úsilí o ochranu bariéry, ale zatiaľ neodporučilo zaradiť tento rozľahlý prírodný útvar na zoznam ohrozených lokalít Svetového dedičstva.
Rozhodnutie bolo zverejnené v pondelok a v utorok ho austrálska ministerka životného prostredia a vodného hospodárstva Tanya Pliberseková privítala ako "obrovské víťazstvo". "Konáme v oblasti zmeny klímy, zlepšujeme kvalitu miestnej vody, chránime náš morský život, bojujeme s invazívnymi druhmi a investujeme rekordné množstvo prostriedkov do programov pre bariéru," uviedla ministerka.
Rozhodnutie UNESCO, ktorým sa bude v júli riadiť zasadnutie Výboru pre Svetové dedičstvo v Naí Dillí, však varuje, že najväčší koralový systém na svete "je naďalej vážne ohrozený". "Naliehavé a trvalé opatrenia majú najvyššiu prioritu," dodalo UNESCO.
Osud Veľkej koralovej bariéry je zdrojom napätia medzi UNESCO a austrálskymi orgánmi. Výbor pre Svetové dedičstvo ju chce dlhodobo zaradiť na zoznam ohrozených lokalít Svetového dedičstva. Zákulisná diplomacia a lobovanie Austrálie dosiaľ takémuto kroku zabránili.
UNESCO však vyjadrilo "veľké znepokojenie" nad tým, že čistenie pôdy ohrozuje kvalitu vody, a uviedlo, že Austrália by si mala "stanoviť ambicióznejšie ciele v oblasti znižovania emisií".
S odvolaním sa na pokračujúce masové odumieranie koralov požiadalo UNESCO o aktualizáciu do februára budúceho roka a odmietlo žiadosť Austrálie počkať až do roku 2026. Austráliu tiež požiadalo, aby "čo najskôr" zverejnila podrobnosti o miere úmrtnosti koralov.
Environmentálne skupiny tvrdia, že rozhodnutie UNESCO by malo byť pre Canberru "budíčkom". Svetový fond na ochranu prírody (WWF) vyzval Austráliu, aby sa zaviazala znížiť emisie do roku 2035 aspoň o 90 percent pod úroveň z roku 2005 a aby prestala schvaľovať nové projekty využívania fosílnych palív.
(tasr, afp)
Trestné oznámenie pre darovanie bojových stíhačiek Ukrajine má zásadné vady. Problémom nie je samotné vymedzenie trestných činov, ale skutočnosť, že smeruje proti vláde ako celku.
Vyvodzovanie trestnej zodpovednosti voči kolektívnemu orgánu je zložité, ale v prípade vlády Slovenskej republiky aj rovno nemožné.
Viac sa dozviete v článku Jozefa Onačillu:
Ministerstvo životného prostredia nemá v pláne zrušiť národné parky ani prijímať opatrenia, ktoré by poškodili záujmy Slovenska v rámci Európskej únie. Uviedol to podpredseda vlády a minister životného prostredia SR Tomáš Taraba v reakcii na vyjadrenia hnutia Progresívne Slovensko a jeho poslankyne Tamary Stohlovej, ktoré označil za nekompetentné.
Taraba však zdôraznil, že odmieta pokračovať v zonácii niektorých národných parkov, konkrétne v oblasti Polonín, ktoré pripravila predchádzajúca vládna garnitúra. „Tieto návrhy ignorujú požiadavky miestnych obyvateľov, súkromných vlastníkov pozemkov, miestnych urbárov aj samospráv,“ uviedol.
Bývalé vedenie ministerstva podľa neho nebralo do úvahy vlnu nevôle a hlas týchto skupín pri príprave zonácie. Súčasné vedenie ministerstva podľa Tarabu vedie aktívny a konštruktívny dialóg s kľúčovými hráčmi v regiónoch.
„Pre súčasné vedenie envirorezortu je dôležité, aby národný park zabezpečil skutočnú ochranu prírodného bohatstva, ale zároveň podporoval súžitie miestneho obyvateľstva s prírodou, kde bude môcť slušne žiť, pracovať a zveľaďovať svoj majetok, ktorý bol ľudskou rukou udržiavaný predchádzajúcimi generáciami,“ uzavrel minister.
Podpredsedníčka výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Tamara Stohlová (PS) upozornila na kritickú situáciu po návšteve Polonín, Malej Fatry a TANAPu, kde zistila znepokojujúce skutočnosti. „Situácia je kritická. Pre naše národné parky ide o zlomové obdobie,” povedala.
Podľa nej je možné, že časť Polonín a Malej Fatry sa zmenia na prírodný park s nižším stupňom ochrany. Stohlová označila ministra životného prostredia Tomáša Tarabu za hlavnú zodpovednú osobu, pričom tvrdí, že jeho úlohou je všetko popierať, zatiaľ čo národné parky čelia deštrukcii.
„Momentálne to vyzerá tak, že ministrovou úlohou je v prvom rade všetko popierať, kým pokračuje deštrukcia národných parkov,“ uviedla.
(sita)
Akýkoľvek mierový plán pre konflikt na Ukrajine musí zohľadňovať realitu na bojisku, vyhlásil v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov s tým, že ruský prezident Vladimir Putin je stále otvorený rokovaniam.
"Hodnota akéhokoľvek plánu spočíva v detailoch a v tom, či zohľadňuje situáciu na bojisku," povedal Peskov pre Reuters.
Agentúra Reuters v utorok informovala, že dvaja poradcovia predložili Trumpovi plán na ukončenie vojny na Ukrajine v prípade jeho víťazstva v novembrových prezidentských voľbách. USA by mali v rámci tohto plánu podľa agentúry Ukrajine povedať, že jej dodajú viac zbraní, len ak vstúpi do mierových rokovaní.
"Prezident Putin opakovane povedal, že Rusko je a zostáva otvorené rokovaniam, ktoré budú zohľadňovať reálny stav," uviedol Peskov. Dodal však, že Moskva sa s mierovým plánom musí najskôr oboznámiť, aby ho mohla zhodnotiť.
Hovorca Kremľa zároveň pripomenul, že Putin nedávno predstavil vlastnú mierovú iniciatívu, ktorú však odmietli Západ aj samotná Ukrajina. Putinov poradca Jurij Ušakov v utorok povedal, že mierové návrhy ruského prezidenta by mohli okamžite zastaviť konflikt na Ukrajine.
(tasr, reuters)
V dobudovaní infraštruktúry letiska Sliač bude Slovensko pokračovať vo vlastnej réžii. Informovalo o tom tlačové oddelenie rezortu obrany.
Štátny tajomník Ministerstva obrany SR Martin Vojtašovič sa na tom dohodol na rokovaní so zástupcami NSPA (NATO Support and Procurement Agency) v Luxemburgu. "Bolo to veľmi korektné a priame rokovanie. NSPA chápe náš postoj, že musíme letisko Sliač dobudovať čo najskôr. Teraz je na nás, aby sme na národnej úrovni urýchlili procesy a mali rekonštrukciu plne pod kontrolou," povedal Vojtašovič.
Strategické vojenské letisko Sliač potrebuje ministerstvo zrekonštruovať pre blížiaci sa prílet stíhačiek F-16. Ako priblížil rezort, prvé dve stíhačky z USA priletia na Slovensko už o mesiac. Dočasne budú umiestnené na letisku v Kuchyni.
Rekonštrukciu letiska Sliač odsúhlasila vláda ešte v roku 2019 za ministra Petra Gajdoša (SNS). Jeho nástupca Jaroslav Naď (vtedy OĽANO, dnes Demokrati) v apríli 2023 informoval, že z 33 projektov realizujú 11 cez agentúru NSPA, sedem cez ďalšie programy NATO a prebieha aj 15 národných projektov.
Už vtedy pripustil, že nie všetky projekty budú dokončené v čase dodania stíhačiek. Svojich predchodcov kritizoval za nepripravenosť projektu.
(tasr)
Iránsky najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí vyzval k účasti v prezidentských voľbách, ktoré sa uskutočnia v piatok, s cieľom "poraziť nepriateľa". Vo svojom prejave kritizoval politikov, ktorí podľa neho veria, že všetko dobré pochádza zo Spojených štátov.
Chameneí apeloval na voličov po marcových parlamentných voľbách s rekordne nízkou účasťou. Hoci iránsky najvyšší duchovný vodca nemenoval žiadneho prezidentského kandidáta, podľa AP narážal na kandidatúru reformného kandidáta Masúda Pezeškijána.
Tento 69-ročný kardiochirurg chce, aby sa Teherán vrátil k jadrovej dohode z roku 2015 a zvýšil svoj dosah na Západ.
"Ten, kto má čo i len najmenší odpor voči revolúcii... alebo islamskému systému, nie je pre vás užitočný... Nebude pre vás dobrým spolupracovníkom," povedal Chameneí. Počas svojho prejavu musel viackrát upokojovať rozvášnený dav, ktorý skandoval heslá ako "smrť Izraelu" či "smrť Amerike".
Prezidentské voľby sa mali v Iráne pôvodne konať budúci rok. Zmena termínu nastala po smrti úradujúceho prezidenta Ebráhíma Raísího, ktorý zahynul 19. mája pri havárii vrtuľníka.
(tasr, ap)
Rodičia detí, ktorých materské školy budú počas prázdnin uzatvorené rozhodnutím príslušných orgánov, majú nárok na ošetrovné. Týka sa to poistencov, ktorí sa osobne a celodenne starajú o dieťa do jedenásteho roku veku alebo do osemnásteho roku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.
Sociálna poisťovňa informovala, že na umožnenie čerpania tejto dávky je potrebné vyplniť tlačivo „Žiadosť o ošetrovné z dôvodu uzavretia školy, predškolského zariadenia alebo zariadenia sociálnych služieb“, ktoré je zverejnené na webovej stránke poisťovne.
Nárok na ošetrovné si môže poistenec uplatniť najviac na 14 kalendárnych dní, pričom oprávnenie na dávku z toho istého dôvodu vzniká iba jedenkrát a jednému poistencovi.
(sita)
V Nemecku zadržali dvoch mužov, ktorí sa údajne pokúsili vydierať rodinu Michaela Schumachera. Prokuratúra v západonemeckom meste Wuppertal uviedla, že podozriví kontaktovali Schumacherovcov prostredníctvom zamestnancov rodiny. Povedali im, že majú k dispozícii dokumenty, z ktorých zverejnenia by rodina nebola nadšená.
Dvojica mužov požadovala platbu sedemcifernej sumy v eurách. Vydierači sa vyhrážali, že ak peniaze nedostanú, zverejnia dokumenty na "darknete". Ako údajný dôkaz podozriví poslali rodine odfotenú časť písomností. Prokuratúra neuviedla bližšie podrobnosti o obsahu dokumentov.
Vyšetrovateľom sa podarilo vypátrať podozrivých, sú nimi otec a syn z Wuppertalu vo veku 53 a 30 rokov. Obaja sú momentálne v podmienke za iný trestný čin. Zadržali ich 19. júna na parkovisku supermarketu v centre mesta Gross-Gerau a sú vo väzbe.
Ich mená neuviedli v súlade s nemeckými pravidlami ochrany osobných údajov. "V prípade dokázania viny im hrozí peňažný trest alebo trest odňatia slobody až na päť rokov,“ uviedol hlavný prokurátor Wolf-Tilman Baumert.
(sita, dpa)
Slovenskí podnikatelia majú možnosť spolupracovať na obnove Ukrajiny, informovala Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) s tým, že v týchto dňoch prebieha vo Varšave medzinárodný veľtrh ReBuild Ukraine 3.0, na ktorom sa zúčastňuje aj ministerstvo zahraničia.
Tretí ročník veľtrhu je zameraný na sektory zdravotníctva a rehabilitácie. Slovenský národný stánok zastrešuje SARIO a rezort diplomacie.
Aktuálne sa na ňom prezentuje 11 slovenských spoločností, súčasťou podujatia sú investori, finančné inštitúcie, donori, miestne ukrajinské samosprávy, rehabilitačné centrá, kliniky, výrobcovia zdravotníckeho a rehabilitačného vybavenia a pomôcok či poskytovatelia zdravotnej a rehabilitačnej starostlivosti.
„Cieľom účasti slovenských inštitúcií ako vystavovateľov je kontinuálna solidarita a podpora Slovenskej republiky suverenite, nezávislosti a územnej celistvosti Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach a prezentovanie záujmu Slovenska a jej firiem zúčastniť sa na rekonštrukcii Ukrajiny,“ uvádza agentúra.
Slovenská republika mieni podľa agentúry naďalej participovať na posilnení vzájomných ekonomických vzťahov s Ukrajinou a vytvorení priestoru na implementáciu a podporu projektov slovenských podnikateľských subjektov.
(sita)
Na bratislavskej zastávke Trnavské mýto vyčíňal agresívny muž. Cestujúcim vulgárne nadával a fyzicky na jedného zaútočil, pričom mu obuškom zlomil ruku.
Podľa informácií, ktoré zverejnila bratislavská polícia, pristúpila k agresorovi žena, ktorá mu teleskopický obušok podala. Celý incident sa odohral minulý piatok, krátko po polnoci.
„37-ročného K. L. obmedzili na osobnej slobode a poverený príslušník Okresného riaditeľstva mu vzniesol obvinenie z trestného činu výtržníctva v súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví. Zároveň bol spracovaný podnet na jeho väzobné stíhanie,“ dodáva polícia.
(fb)
Rusko je schopné vyprodukovať trojnásobne viac munície, než celý Západ. A navyše pri podstatne nižších nákladoch.
Podľa analýzy poradenskej spoločnosti Bain & Company, o ktorej informovala spravodajská stanica Sky News, sa očakáva, že ruský zbrojársky priemysel tento rok vyrobí alebo zrekonštruuje 4,5 milióna delostreleckých granátov.
A zatiaľ čo výroba 155-milimetrových granátov, ktoré sa vyrábajú v západných štátoch (štandard NATO), stojí približne 4-tisíc dolárov, 152-milimetrové granáty, ktoré používa Rusko, stoja štyrikrát menej.
Viac sa dočítate v článku Samuela Kolesára:
Čínsky premiér Li Čchiang varoval pred negatívnymi dôsledkami oddelenia svetových ekonomík. A zároveň odmietol obvinenia, že priemyselná politika jeho vlády viedla k nadmernej výrobnej kapacite. Vyhlásil to v prejave na stretnutí Svetového ekonomického fóra, známeho ako "letný Davos", ktoré sa tento rok koná v čínskom meste Ta-lien.
USA, Európska únia (EÚ) aj skupina G7 (sedem najvyspelejších ekonomík sveta) kritizovali Čínu za nadmerné a nespravodlivé dotácie pre jej výrobcov, ktorí následne zaplavujú svetový trh svojimi lacnými výrobkami.
Trenice medzi Západom a druhou najväčšou svetovou ekonomikou sa v uplynulých rokoch zintenzívnili, keď súperia o nadvládu vo vyspelých technológiách.
"Mali by sme doširoka otvoriť svoje mysle, úzko spolupracovať, opustiť táborové formácie a postaviť sa proti oddeleniu (ekonomík)," povedal Li Čchiang.
Čínsky premiér vyzval tiež účastníkov fóra, aby "udržiavali stabilitu a hladké fungovanie priemyselných a dodávateľských reťazcov, podporovali liberalizáciu a uľahčenie obchodu a investícií, usmerňovali a podporovali zdravý globálny rozvoj a svetový hospodársky rast".
(tasr, reuters, afp, bloomberg)
Španielski záchranári v pondelok večer našli dvojicu speleológov v 500 metrov hlbokom jaskynnom komplexe v autonómnom spoločenstve Kantábria na severe krajiny. Boli nezvestní od soboty a pri pobyte v podzemí neutrpeli žiadne zranenia.
Záchranári muža a ženu, oboch skúsených jaskyniarov zo stredného Španielska, našli popoludní o 17:50 a okolo 20:00 ich dopravili do strediska záchrannej služby, kde na nich čakali ich rodiny. Zachránení uviedli, že sa stratili v jaskyni a čakali na príchod záchranárov. Do pátrania sa zapojilo 94 príslušníkov záchranných zložiek, ktorí využili aj helikoptéry a drony.
Jaskynný komplex, kde speleológov našli, je súčasťou jaskynného systému Garmaciega-Sima del Sombrero západne od Bilbaa, ktorý meria približne 100 kilometrov. Starosta neďalekej obce Soba, Julián Fuentecilla, ho označil za najnáročnejší v tejto oblasti. Minulý rok tam prišiel o život francúzsky speleológ, dodávajú médiá.
(tasr, dpa, rtve)
Hasiči lokalizovali požiar ilegálnej skládky v Podunajských Biskupiciach. Momentálne sú stále na mieste udalosti a naďalej pracujú na jeho likvidácii.
Mestská časť v noci na utorok na sociálnej sieti informovala, že monitoring ovzdušia, ktorý realizujú počas hasenia požiaru skládky, vykazuje priaznivé hodnoty.
Podľa starostu Romana Lamoša sa rozsah ohniska zmenšil na zhruba 15 percent jeho pôvodnej veľkosti. "Na mieste zasahuje stále zruba 60 hasičov a 25 kusov techniky. Podľa odhadov by mohol byť požiar úplne uhasený do štyroch až piatich hodín," priblížil Lamoš.
(Hazz, fb)
Európsky súd pre ľudské práva v utorok rozhodne či Rusko zasahovalo do ľudských práv na Kryme. Utorkové rozhodnutie sa netýka samotnej anexie, ale nasledovných krokov Ruska.
Ukrajina sa obrátila na súd s tým, že Rusko opakovane zasahovalo do ľudských práv na Kryme od februára 2014, keď Moskva toto územie anektovala v rozpore s medzinárodným právom. Ukrajina v rámci obvinenia hovorí o nezákonnom zadržiavaní, zlom zaobchádzaní s civilistami, potláčaní ukrajinských médií a ukrajinského jazyka v školách.
Rusko odmieta rozhodnutie súdu, pričom bolo vylúčené z Rady Európy po začatí invázie na Ukrajinu vo februári 2022. V dôsledku toho sa naň nevzťahuje ani Európsky dohovor o ľudských právach, ktorý presadzuje súd v Štrasburgu.
Európsky súd pre ľudské práva však môže naďalej rozhodovať o udalostiach, ku ktorým došlo pred vylúčením Ruska. Prípad Krymu sa datuje do marca 2014, Rusko bolo zbavené členstva v Rade Európy v marci 2022.
(tasr)
NR SR: Vládnym návrhom novely zákona o finančných nástrojoch financovaných z EÚ začali poslanci deviaty rokovací deň 15. schôdze Národnej rady SR. Návrh je v druhom čítaní, v skrátenom legislatívnom konaní.
Štátu totiž podľa ministerstva financií, ktoré návrh predkladá, hrozia v prípade nevyčerpania finančných prostriedkov z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka do konca roka 2024 značné hospodárske škody.
„Výhodou finančných nástrojov, v porovnaní s nenávratnými finančnými príspevkami, je najmä ich návratný charakter, vďaka ktorému je možné takto alokované finančné prostriedky použiť opakovane, čím sa ich potenciálny účinok znásobuje. Dosahuje sa pákový efekt, ktorý umožňuje zapojenie finančných prostriedkov z ďalších zdrojov,“ priblížil v dôvodovej správe rezort financií.
Cieľom predloženého návrhu je tiež zaviesť flexibilnejšiu a rýchlejšiu úpravu vracania prostriedkov z finančného nástroja v prípade zistenia nezrovnalosti.
(tasr)
Na letnej nočnej oblohe možno vidieť kométu Olbers, informovala Slovenská akadémia vied. Jej relatívna jasnosť je 7,5 magnitúdy, vďaka čomu ju možno pozorovať aj malým ďalekohľadom.
SAV priblížila, že 13P/Olbers je periodická kométa typu Halley s obežnou dobou 69 rokov. Kométu objavil Heinrich Wilhelm Matthias Olbers 6. marca 1815. Objekt sa tiež podľa akademikov blíži k najbližšiemu bodu obežnej dráhy k Slnku – perihélium.
„Perihéliom prejde kométa 30. júna 2024. Od Slnka bude v tento deň vzdialená 1,18 astronomickej jednotky (asi 176 miliónov kilometrov). Najďalej od Slnka bude 8. mája v roku 2059. Od našej hviezdy bude vzdialená 32,64 astronomických jednotiek. Kométa sa bude vtedy nachádzať až za dráhou Neptúna,“ vysvetlil Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV.
Koncom júla bude kométa viditeľná večer a zapadať bude hodinu po polnoci. V polovici augusta zapadne hodinu pred polnocou. Svoreň dodal, že na oblohe prejde zo súhvezdia Rys popod známy Veľký voz až do súhvezdia Vlasy Bereniky. V priebehu leta bude jasnosť kométy postupne klesať, no začiatkom septembra bude v dosahu ďalekohľadov s priemerom objektívu do desať centimetrov.
(sav, sita)
Jadrové zbrane v Južnej Kórei by mohli odradiť hrozby KĽDR a Ruska. Vyhlásil to v utorok v Soule bývalý poradca USA pre národnú bezpečnosť John Bolton.
Bolton povedal, že Južná Kórea by mala robiť viac pre bezpečnosť v indo-tichomorskom regióne. Navrhol, aby sa popri Austrálii, Indii, Japonsku a USA pridala k Štvorstrannému bezpečnostnému dialógu (QSD) ako jeho piaty člen.
"V najbližšom čase by mohlo pomôcť posilnenie jadrového dáždnika tým, že by sa na (Kórejský) polostrov vrátili americké taktické jadrové zbrane, čím by sme (severokórejskému vodcovi) Kim Čong-unovi odkázali: Sme tu a sme pripravení, ak sa o niečo pokúsite," vyhlásil Bolton.
Obavy sa zintenzívnili po nedávnej ceste ruského prezidenta Vladimira Putina do Pchjongjangu. Putin a Kim tiež podpísali zmluvu, ktorá ich zaväzuje k poskytnutiu vojenskej podpory v prípade, že sa jeden z nich ocitne pod ozbrojeným útokom.
Americké taktické jadrové zbrane boli z Kórejského polostrova stiahnuté v roku 1991. Južná Kórea odvtedy dodržiava svoj nejadrový štatút, pričom sa spolieha na americký bezpečnostný záväzok.
(tasr, jonhap)
Ženu vo veku 20 rokov poslali v Hamburgu do väzenia za nenávistné poznámky na adresu migranta, ktorý sa podieľal na skupinovom znásilnení 15-ročného dievčaťa.
Ide o známy prípad, ktorý v roku 2020 otriasol Nemeckom. Deväť páchateľov znásilnilo mladistvé dievča v mestskom parku v Hamburgu. Päť z desiatich obžalovaných – jeden bol oslobodený – malo nemecké občianstvo, ostatní pochádzali zo Sýrie, Čiernej Hory, Kuvajtu, Afganistanu a Arménska.
Dva roky a deväť mesiacov si vo väzení odsedí len jeden z nich, ostatní vyviazli s podmienkou. Rozsudok ešte nie je právoplatný, prerokúva ho Spolkový najvyšší súd.
Napriek tomu rozhodnutie sudcu vyvolalo veľké pobúrenie a hnev verejnosti. Ani jeden z obžalovaných počas procesu svoj čin neoľutoval.
Keď sa istá mladá Nemka dopátrala ku kontaktu na jedného z agresorov, napísala mu cez WhatsApp. V správe ho označila za "nehanebné násilnícke prasa", "nechutnú obludu" a vyhrážala sa mu, že nemôže nikam ísť bez toho, aby ho nezbili.
Útočník následne ženu nahlásil polícii a muži zákona ju obvinili z posielania urážlivých správ.
Je len jednou zo 140 osôb, ktoré vyšetrujú za nenávistné poznámky na adresu násilníkov.
Na súde sa žena ospravedlnila za svoje správy a uviedla, že reagovala „pudovo“ po vypočutí odporných detailov prípadu. Okresný súd Hamburg-Wandsbek ju napriek tomu odsúdil na víkend za mrežami.
To znamená, že tam strávi dlhší čas ako migrant, ktorého urážala a ktorý dostal len podmienečný trest. Jej rozsudok ešte nie je právoplatný.
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…
Môžeme sa rozprávať so zvieratami? Doktor Dolittle to dokázal. Teraz vedci využívajú jazykové modely, aby napodobnili túto fiktívn…