Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko porušilo ľudské práva po anexii Krymu vo viacerých oblastiach, rozhodol európsky súd

Rusko porušilo ľudské práva po anexii Krymu vo viacerých oblastiach, rozhodol Európsky súdny dvor pre ľudské práva (ESĽP).

Súd v rozhodnutí reagujúcom na sťažnosť Ukrajiny uviedol, že z ruskej strany došlo okrem iného k porušeniu práva na život, k neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu, obmedzeniu slobody náboženského vyznania či porušeniu práva na slobodu prejavu.

Prípad sa týkal aj obvinení Moskvy z prenasledovania Ukrajincov pre ich politické postoje či prokyjevskú politickú činnosť, ktorej sa venovali prevažne na Kryme, ale aj v iných častiach Ukrajiny či Ruskej federácie. Rusko už v minulosti odmietlo obvinenia z toho, že na polostrove porušuje práva ľudí a utláča politických oponentov.

"Súd jednomyseľne rozhodol, že Rusko musí urýchlene prijať opatrenia, ktoré zaistia bezpečný návrat príslušných väzňov, ktorých presunuli z Krymu do väzenských zariadení na území Ruskej federácie," oznámil ESĽP.

Rusko rozhodnutia ESĽP odmieta, pričom ho po začatí invázie na Ukrajinu vo februári 2022 vylúčili z Rady Európy. V dôsledku toho sa naň nevzťahuje ani Európsky dohovor o ľudských právach, ktorý presadzuje tento súd v Štrasburgu. ESĽP však môže naďalej rozhodovať o udalostiach, ku ktorým došlo pred vylúčením Ruska. Prípad Krymu sa datuje do marca 2014, Rusko zbavili členstva v RE v marci 2022.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Od plného členstva v EÚ budú Ukrajinu deliť iba tri kroky, tvrdí tamojší minister zahraničných vecí

Od plného členstva v EÚ budú Ukrajinu deliť iba tri kroky, vyhlásil tamojší minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v súvislosti s ďalším možným postupom po ukončení prístupových rozhovorov.

Kuleba uviedol, že tieto tri kroky budú nasledovné: záver Európskej komisie o úspešnom ukončení rozhovorov a dosiahnutie súladu Ukrajiny s prístupovými kritériami; rozhodnutie o podpísaní dohody o pristúpení Ukrajiny k EÚ; ratifikácia dohody parlamentmi členských štátov EÚ a získanie plného členstva Ukrajiny v Európskej únii.

(ukrajinská pravda)

Minúta  |  

Medzinárodný trestný súd vydal zatykače na Šojgua a Gerasimova

Medzinárodný trestný súd v Haagu vydal zatykače na bývalého ruského ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerija Gerasimova pre obvinenia z vedenia útokov proti civilným objektom a civilistom na Ukrajine.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Poľsko má v súvislosti s nórskymi fondmi „problém politického pôvodu“, tvrdí ministerka

Poľsko má v súvislosti s nórskymi fondmi „problém politického pôvodu“, tvrdí ministerka pre fondy a regionálnu politiku Katarzyna Pełczyńska-Nałeczová. Vyhlásila, že za blokovanie štvrtého kola grantov Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) môže Maďarsko.

Koncom roka 2023 dosiahli štáty EHP – Island, Lichtenštajnsko a Nórsko – spoločne s eurokomisiou dohodu o štvrtej edícii Nórskych fondov a Finančného mechanizmu EHP.

Poľsko je najväčším príjemcom tretieho vydania fondov, trojica štátov pridelila Varšave približne 809,3 milióna eur. Vláda Donalda Tuska sa preto obáva možného blokovania týchto peňazí.

„Máme do činenia s Maďarskom, ktoré chce získať kontrolu nad fondmi pre mimovládne organizácie a nechce súhlasiť s tým, aby táto kontrola bola v rukách Nórov,“ povedala Pełczyńska-Nałęczová novinárom. Dodala, že Nóri zasa chcú „zabezpečiť prístup“ k finančným prostriedkom pre „organizácie, ktoré sú nezávislé od vlády či úradov“.

„Maďari nám ponúkli, aby sme podpísali list, v ktorom budeme stáť na ich strane,“ tvrdí ministerka. Údajne výmenou za podporu Budapešti pridelí Orbánova vláda Poľsku viac prostriedkov.

„Osobne som sa po diskusiách a odporúčaniach MZV a nášho zastúpenia v Bruseli rozhodla, že takýto list nepodporíme. To znamená, že sa nenecháme vydierať Maďarskom,“ dodala ministerka.

(tvn24)

Minúta  |  

EÚ obvinila Microsoft z porušenia protimonopolných pravidiel

EÚ obvinila Microsoft z porušenia protimonopolných pravidiel. Podľa protimonopolného úradu Microsoft pravidlá porušil tým, že spojil svoju aplikáciu na odosielanie správ a videokonferencie Teams so základnými kancelárskymi aplikáciami, ako sú Office 365 a Microsoft 365.

Európska komisia, najvyšší protimonopolný orgán 27-členného bloku, má podozrenie, že Microsoft mohol poskytnúť Teams-u "distribučnú výhodu", keď zákazníkom pri kúpe softvéru nedal na výber. Komisia začala vyšetrovanie v júli 2023 po tom, ako konkurenčný Slack Technologies, ktorý vyrába populárny softvér na odosielanie správ, podal sťažnosť v Bruseli.

Komisia uviedla, že hoci Microsoft začal ponúkať niektoré softvérové ​​balíky bez aplikácie Teams, tieto zmeny nestačia na to, aby sa vyriešili jej obavy. Musí preto urobiť viac, aby boli splnené pravidlá o hospodárskej súťaži.

Prezident Microsoftu Brad Smith v pripravenom vyhlásení ocenil "jasnosť" v rámci komunikácie a zaviazal sa, že Microsoft bude "po oddelení tímov a vykonaní počiatočných krokov v oblasti interoperability pracovať na nájdení riešení na zmiernenie zostávajúcich obáv Komisie".

(tasr, reuters, ap)

Minúta  |  

Národná rada by chcela lex atentát schváliť vo štvrtok, tŕňom v oku sú doživotné renty

Národná rada by mala vo štvrtok schváliť lex atentát, napriek všeobecne podporenej deklarácii o odsúdení atentátu nemá dostatočne širokú podporu.

Opozícia niekoľkokrát vyslovila výhrady, či už voči skrátenému legislatívnemu konaniu alebo voči právnym normám, ktoré s reflexiou atentátu „nijako nesúvisia“. Do centra kritiky sa dostala najmä plánovaná doživotná renta pre bývalých dvojnásobných premiérov a predsedov parlamentu.

Viac o kontroverznom návrhu súboru noviel sa dočítate v článku.

V koalícii nikto nezdvihol hlas proti rente v lex atentát. Zákon mohol mať širšiu podporu

Mohlo by Vás zaujímať V koalícii nikto nezdvihol hlas proti rente v lex atentát. Zákon mohol mať širšiu podporu

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.