Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hlavný architekt načrtol plány, ako bude vyzerať nová autobusová stanica v Košiciach

Hlavný architekt načrtol plány, ako bude vyzerať nová autobusová stanica v Košiciach. Petr Kropp zdôraznil, že podporuje jej modernizáciu a konzultácie prebehli aj s vedením spoločnosti Eurobus, ktorá predložila rozsiahlu štúdiu využitia areálu.

Zmeny by privítali aj cestujúci najmä kvôli bezpečnosti a pohodliu. Problémom podľa nich je deravá strecha a toalety, ktoré by tiež potrebovali rekonštrukciu.

Viac informácií o tom, aké výhody prinesie nová stanica i aké sú plány na jej modernizáciu, sa dočítate v článku od Natálie Mattovej:

Ako bude vyzerať autobusová stanica v Košiciach? Hlavný architekt načrtol smelé plány

Mohlo by Vás zaujímať Ako bude vyzerať autobusová stanica v Košiciach? Hlavný architekt načrtol smelé plány

Minúta  |  

Švédskeho chlapca, ktorý išiel s pištoľou pred izraelskú ambasádu v Štokholme, odsúdil súd

Švédskeho chlapca, ktorý išiel s pištoľou pred izraelskú ambasádu v Štokholme, odsúdil súd na 11 mesiacov probačného dohľadu.

Tento rozsudok padol necelý mesiac po tom, ako švédske tajné služby obvinili Irán z náboru členov gangov s cieľom útočiť na izraelské ciele v tejto škandinávskej krajine.

Chlapca zadržali 16. mája, keď polícia zastavila na štokholmskom predmestí Tyresö taxík smerujúci na izraelské veľvyslanectvo. Zbraň mal pri sebe v bunde. Nasledujúcu noc zadržali ďalšieho 14-ročného chlapca po streľbe v blízkosti izraelského veľvyslanectva.

Mladík (15) povedal súdu, že dostal príkaz vyzdvihnúť v Tyresö neznámy predmet a zaniesť ho na určené miesto. Podľa vlastných slov si myslel, že má vyzdvihnúť drogy, a až cestou odtiaľ zistil, že nesie zbraň.

Taxík mu údajne zavolala istá žena a ani nevedel, že smeruje na ambasádu. Vyšetrovatelia však z údajov z jeho smartfónu zistili, že už predtým si na mape hľadal cestu na izraelské veľvyslanectvo.

(afp, tasr)

Minúta  |  

Le Penová spochybnila autoritu prezidenta Macrona ako šéfa ozbrojených síl

Marine Le Penová spochybnila autoritu prezidenta Emmanuela Macrona ako šéfa francúzskych ozbrojených síl. Pripomenula, že kontrolu nad rozpočtom na obranu má vláda a parlament, čím „zvyšuje stávky“ pred blížiacimi sa predčasnými parlamentnými voľbami.

Jej strana Národné zhromaždenie (RN) je v prieskumoch verejnej mienky na vysokej pozícii, očakáva sa, že volebný líder Jordan Bardella sa stane premiérom. Potenciálne spolužitie medzi ním a Macronom by podľa portálu Politico „spôsobil chaos vo francúzskej správe vecí verejných“.

RN trvá na tom, že bude presadzovať získanie vplyvu nad oblasťami tradične spájaných s prezidentom, od „výlučnej právomoci“ velenia až po menovanie eurokomisára.

„Šéf ozbrojených síl je pre prezidenta čestným titulom, pretože peňaženku drží v rukách premiér,“ povedala Le Penová v rozhovore pre regionálny denník Le Télégramme. „Jordan nemá v úmysle sa s ním hádať, ale stanovil si červené čiary. Pokiaľ ide o Ukrajinu, prezident nebude môcť vyslať vojská.“

Reagovala tak na možnosť vyslania francúzskych vojakov na Ukrajinu, ktorú Macron „nevylúčil“. Jeho spojenci zo straníckej koalície Spolu (Ensemble!) považujú Le Penovej vyjadrenia za podkopávanie ústavy.

„Ak tvrdíte, že ten, kto vymenúva ľudí do civilných a vojenských funkcií v štáte, ten, kto predsedá rade pre obranu, ten, ktorého ústava opisuje v plnom znení, že ‚je hlavou ozbrojených síl‘, (...) potom hlboko spochybňujete ústavu,“ povedal François Bayrou, líder francúzskej centristickej strany MoDem a Macronov hlavný spojenec.

Le Penová následne zmiernila rétoriku, potvrdila však svoje predchádzajúce vyjadrenie. „Bez toho, aby sme spochybňovali vyhradenú doménu prezidenta republiky, v otázkach vysielania vojsk do zahraničia má premiér prostredníctvom rozpočtovej kontroly prostriedky, ako tomu zabrániť,“ napísala na sieti X.

(politico)

Minúta  |  

Bulharský prezident Rumen Radev sa nezúčastní na nadchádzajúcom samite NATO

Bulharský prezident Rumen Radev sa nezúčastní na nadchádzajúcom samite NATO vo Washingtone 9. až 11. júla. Dôvodom sú nezhody medzi ním a vládou vo veci politiky voči Ukrajine.

Prezidentská kancelária odôvodnila Radevovo odmietnutie viesť bulharskú delegáciu na samite NATO tým, že má výhrady voči niektorým ustanoveniam rámcových pozícií prijatých v stredu vládou týkajúcich sa záväzkov, ktoré Bulharsko preberá v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Vo vyhlásení prezidentská kancelária pripomenula, že Radev od prvého dňa vojny ostro odsúdil agresiu Ruska a ako najvyšší veliteľ armády vždy trval na posilnení odstrašujúceho a obranného potenciálu východného krídla NATO.

Radev, bývalý generál, bol v minulosti pilotom bojového lietadla a šéfom vzdušných síl svojej krajiny. Vojna na Ukrajine podľa neho nemá vojenské riešenie, preto opakovane kritizuje vojenskú podporu bulharskej vlády pre Kyjev.

(bta, dpa, tasr)

Minúta  |  

Počet obetí zrážky vlaku s autobusom pri Nových Zámkoch stúpol na šesť

Počet obetí zrážky vlaku s autobusom pri Nových Zámkoch stúpol na šesť. Informovala o tom Petra Klimešová z oddelenia komunikácie a marketingu Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OSZZS) SR.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval lídrov EÚ, aby splnili svoje sľuby a poskytli Kyjevu ďalšiu vojenskú pomoc

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval lídrov EÚ, aby splnili svoje sľuby a poskytli Kyjevu ďalšiu vojenskú pomoc. Zúčastnil sa na samite Únie v Bruseli.

„Splnenie každého sľubu je dôležité nielen z hľadiska ochrany životov, ale aj preto, aby sme zničili ilúziu Rusov, že vojnou niečo dosiahnu,! povedal Zelenskyj.

Poďakoval sa tiež krajinám, ktoré Kyjevu prisľúbili ďalšie vojenské vybavenie, zbrane a muníciu. Zdôraznil, že Kyjev „ich bezodkladne potrebuje na bojisku“, a apeloval aj na ďalšiu „bezodplatnú pomoc“ týkajúcu sa okrem iného posilnenia protivzdušnej obrany.

Zelenskyj podpísal v Bruseli 12-stranový bezpečnostný pakt s Európskou úniou platný na nasledujúcich desať rokov. V dohode sa stanovuje záväzok eurobloku pomáhať Ukrajine v deviatich oblastiach bezpečnostnej a obrannej politiky, chýbajú tu však konkrétne záväzky týkajúce sa novej pomoci zo strany EÚ.

Viaceré členské štáty sa k príliš konkrétnym prísľubom odmietli zaviazať. Namiesto toho sa tam uvádza len to, že do roku 2027 „by sa mohlo počítať“ s ďalšími ročnými tranžami podpory v približne rovnakej hodnote ako balík za päť miliárd eur určený na tento rok.

(ap, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.