Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ má viesť von der Leyenová, Costa a Kallasová. Orbán a Meloniová ich nedokázali zablokovať

Európski lídri sa v noci dohodli na novom rozložení moci v Európskej komisii a Európskej rade. Orbánov hlas proti von der Leyenovej nestačil, Meloniová sa zdržala.

Novou predsedníčkou Európskej komisie má byť druhýkrát Ursula von der Leyenová. Dohodli sa na tom podľa zdrojov portálu Politico európski politici. Proti von der Leyenovej hlasoval maďarský premiér Viktor Orbán, nepodporila ju podľa Politico ani talianska premiérka Giorgia Meloniová, ktorá sa pri hlasovaní o nemeckej političke zdržala.

Slovensko rešpektovalo väčšinu členských štátov pri najvyšších pozíciách v EÚ, povedal prezident Peter Pellegrini po nominácii Ursuly von der Leyenovej za predsedníčku Európskej komisie, Antónia Costu za predsedu Európskej rady a Kaji Kallasovej za budúcu šéfku diplomacie EÚ. Robert Fico pred voľbami tvrdil, že von der Leyenovú viac nepodporí.

Portugalský socialista António Costa, ktorý bol deväť rokov premiérom svojho štátu, sa má stať novým prezidentom Rady EÚ, funkciu doteraz zastával Charles Michel. Novou šéfkou zahraničnej služby EÚ, čo je akoby spoločná ministerka pre zahraničné veci, sa má stať Kaja Kallasová, súčasná premiérka Estónska.

"Budeme skvelý tím," povedala Kallasová, ktorá zastáva pozíciu jastraba voči vojne Ruska a Ukrajiny. António Costa, ktorý bol v minulosti tvrdým kritikom Roberta Fica a Smeru, tiež povedal, že "je poctený" byť súčasťou "tímu".

Viktor Orbán hlasoval proti von der Leyenovej, ale podporil Kallasovú a Costu. Meloniová sa zdržala pri hlasovaní o von der Leyenovej a hlasovala proti Kallasovej a Costovi. Mala vyhlásiť, že je nahnevaná, že jej frakcia ECR, ktorá by mala byť treťou najsilnejšou v Európskom parlamente, bola pri rokovaniach vytlačená na okraj.

Meloniová môže hypoteticky dopadnúť ešte horšie, ak z jej frakcie odíde poľská strana Právo a spravodlivosť a vznikne nová frakcia suverenistov okolo Orbánovho Fideszu. Viac sme o téme písali tu. Zloženie frakcií ešte nie je definitívne.

Posledné slovo pri potvrdení novej Komisie aj funkcie pre von der Leyenovú bude mať napokon Európsky parlament. Neoficiálne má von der Leyenová väčšinu, ale médiá upozorňujú, že pri tajnom hlasovaní ju viaceré strany nemusia podporiť. Avizovali to napríklad poslanci Smeru.

Téme sa budeme ďalej venovať.

(fed, Politico, FB)

Minúta  |  

V Iráne sa v piatok začali prezidentské voľby

V Iráne sa v piatok začali prezidentské voľby. Obyvatelia krajiny si volia nástupcu Ebráhíma Raísího, ktorý 19. mája zahynul pri havárii vrtuľníka.

Volebné miestnosti sú otvorené od 8.00 hodiny miestneho času a hlasovať je možné do 18.00 hodiny. V krajine je približne 61 miliónov voličov. Prvé výsledky sa očakávajú v sobotu.

Rada strážcov, ktorá v Iráne dohliada na voľby, schválila do volieb šiestich kandidátov, medzi ktorými boli štyria konzervatívci. Dvaja z nich neskôr svoju kandidatúru stiahli. Očakáva sa súboj dvoch konzervatívnych uchádzačov, bývalého iránskeho jadrového vyjednávača Saída Džalílího a súčasného predsedu parlamentu Mohammada Bákera Kálíbáfa.

Ďalšími dvomi kandidátmi sú exminister vnútra Mostafá Púrmohammadí, ktorý je zároveň jediným kandidujúcim duchovným, a reformista Massúd Pezeškijána, ktorý má podporu bývalého umierneného prezidenta Hasana Rúháního.

(reuters, dpa, tasr)

Minúta  |  

Beňová: Smer s novou Babišovou frakciou nerokuje

Beňová: Smer s novou Babišovou frakciou nerokuje. Robert Fico údajne poveril europoslankyňu, aby rokovala len s európskymi socialistami. Monika Beňová to povedala Denníku N.

Podľa prvotných informácií mal Andrej Babiš, ktorý hodlá v europarlamente založiť novú frakciu, rokovať so Smerom o možnej spolupráci. Frakcia by mohla zahŕňať politické strany ANO, Fidesz, či Právo a spravodlivosť. Otázne je členstvo Smeru.

(dennikn)

V Bruseli je dusno. Orbán, Babiš, Morawiecki a Smer rokujú o založení novej frakcie

Mohlo by Vás zaujímať V Bruseli je dusno. Orbán, Babiš, Morawiecki a Smer rokujú o založení novej frakcie

Minúta  |  

Nemeckú katolícku cirkev v roku 2023 opustilo viac ako 400 tisíc ľudí

Nemeckú katolícku cirkev v roku 2023 opustilo viac ako 400 tisíc ľudí, reálne hrozí, že sa zmení na menšinovú cirkev, uviedol vo štvrtok odborník na cirkevné právo Thomas Schüller.

Počet odídencov sa síce vlani v porovnaní s predchádzajúcim rokom znížil, ale trend je výrazný. V roku 2022 opustilo katolícku cirkev v Nemecku vyše pol milióna ľudí, čo je dramaticky negatívny rekord. V roku 2023 to bolo niečo viac ako 402 tisíc ľudí, oznámila Nemecká biskupská konferencia so sídlom v Bonne.

Ku katolíckej cirkvi sa v Nemecku momentálne hlási 20,3 milióna ľudí. V roku 2024 by tento počet mohol prvýkrát klesnúť pod hranicu 20 miliónov. Podľa Schüllera je jedna vec istá: "Implózia katolíckej cirkvi na menšinovú je nezvratná." Potvrdzujú to aj štúdie. Štúdia Freiburskej univerzity z roku 2019 predpovedá, že počet členov katolíckej aj protestantskej cirkvi klesne do roku 2060 o polovicu, na necelých 23 miliónov.

"Čísla sú ukazovateľom reality. Čísla sú alarmujúce. Ukazujú, že cirkev je v rozsiahlej kríze," povedal predseda DBK a limburský biskup Georg Bätzing. Podľa neho sú reformy tiež nevyhnutné, ale platí pre ne nasledovné: "Samotné reformy krízu cirkvi nevyriešia, ale bez reforiem sa kríza ešte prehĺbi, a práve preto sú zmeny potrebné."

(dpa, tasr)

Minúta  |  

V USA obvinili náčelníka, ktorý velil zásahu pri streľbe na škole v Uvalde

V USA obvinili náčelníka, ktorý velil zásahu pri streľbe na škole v Uvalde v súvislosti s vedením zásahu pri masovej streľbe na škole v Uvalde v americkom štáte Texas z roku 2022, ktorá si vyžiadala 21 obetí vrátane 19 detí.

Pete Arredondo bol obvinený z opustenia a ohrozenia dieťaťa a umiestnený do väznice, uviedli väzenské úrady. Ďalšie detaily neboli známe. V súvislosti so zásahom bol obvinený aj bývalý policajt Adrian Gonzales.

Masová streľba na základnej škole v Uvalde sa odohrala 24. mája 2022. Zahynulo pri nej 19 detí a dvaja učitelia. Polícia útočníka v tínedžerskom veku zastrelila. Po tragédii vyšlo najavo, že takmer 20 policajtov čakalo vyše hodiny pred prepojenými triedami, v ktorých sa strieľalo, a neurobili nič, zatiaľ čo v triedach boli mŕtve alebo zomierajúce deti.

(afp, tasr)

Minúta  |  

Biden a Trump sa stretli v prvej debate pred prezidentskými voľbami

Biden a Trump sa stretli v prvej debate pred prezidentskými voľbami, v ktorých si zopakujú súboj spred štyroch rokov. Ani jeden z kandidátov nešetril kritikou a osobnými útokmi na adresu svojho oponenta.

Jednou z tém bola vojna na Ukrajine. Trump vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin by nikdy nenapadol Ukrajinu, ak by Spojené štáty mali skutočného prezidenta. Zároveň znovu zopakoval, že v prípade víťazstva vo voľbách by túto vojnu bol schopný vyriešiť a to dokonca ešte pred januárovou inauguráciou. Neprezradil však, ako to chce dosiahnuť.

Biden označil Putina za vojnového zločinca, ktorý má na svedomí životy tisícov ľudí. Upozornil, že vojenské ťaženie Ruska v prípade úspechu neskončí len na Ukrajine.

Debata sa nevyhla ani veku oboch kandidátov a ich spôsobilosti na vykonávanie prezidentských povinností. Trump vyzval Bidena, aby sa podrobil kognitívnemu testu. "Absolvoval som dva testy, kognitívne testy. Ako viete, obidva som zvládol, zverejnili sme ich. On sa nezúčastnil žiadnych. Chcel by som, aby si urobil jeden, len jeden, naozaj ľahký, napríklad prešiel prvých päť otázok. Nedokázal to," povedal.

Agentúra AP skonštatovala, že Biden podal v debate nevyrovnaný výkon, čím vykryštalizoval obavy mnohých Američanov, že vo veku 81 rokov je príliš starý na výkon funkcie prezidenta. Počas svojich vyjadrení sa často zastavoval.
        

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.