Preskočiť na obsah
  |  

Francúzsko chce vyhostiť zradikalizovaných alebo delikventných utečencov

Francúzsky minister vnútra avizuje, že jeho rezort pristúpi k odnímaniu statusu utečenca tým ľuďom, ktorí sa budú správať v rozpore s francúzskými hodnotami. Prvé desiatky prípadov sa už pohli. Politik ubezpečuje, že ide o mechanizmus, ktorý trestá ľudí za to, ako sa správajú a nie za to, kým sú.

Francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin je jednou z najvýraznejších postáv kabinetu prezidenta Emmanuela Macrona. Vrchovatou mierou k tomu dozaista prispelo aj to, že sa stal tvárou tvrdých bezpečnostných reforiem namierených proti islamizmu a separatizmu, ktorými krajina galského kohúta obraňuje hodnoty svojej republiky.

O tom, že šéf rezortu vnútra v tejto snahe nepoľavuje, svedčí aj jeho nová politika, o ktorej informuje denník Le Monde.

Podľa Darmanina za posledné tri mesiace francúzske úrady odobrali azyl 147 utečencom. "Naša politika je jasná: posudzovať cudzincov na základe toho, čo robia, a nie podľa toho, kto sú," zdôraznil.

Zoznam radikálov

„Je to bezprecedentný fakt, požiadali sme l’Ofpra [Francúzsky úrad pre ochranu utečencov a osôb bez štátnej príslušnosti, pozn. red.] o stiahnutie azylovej ochrany pre tých, ktorí by sa mohli správať v rozpore s hodnotami republiky,“ povedal vo štvrtok minister denníku Le Figaro.

Rezort vnútra akcentoval agentúre AFP „osobitný dôraz kladený na prepadnutie statusu tých osôb, ktoré sa dopustili odsúdeniahodného konania, či už v súvislosti s radikalizáciou alebo s verejným poriadkom“.

Darmanin uviedol, že 1 093 cudzincov nelegálne žijúcich vo Francúzsku je v súčasnosti na zozname extrémistov považovaných za možnú teroristickú hrozbu, ktorých sledujú francúzske bezpečnostné služby. Na zozname je tiež ďalších 4 000 cudzincov s povolením na pobyt. Podľa Darmanina je z nich 25 percent Alžírčanov, 20 percent Maročanov, 15 percent Tunisanov a 12 percent Rusov.

Šéf rezortu tvrdí, že pokiaľ ide o otázku verejného poriadku, budú neústupčiví. Prioritou v tomto momente bude posvietiť si na osoby, ktoré sa nachádzajú v Spise varovaní o predchádzaní teroristickej radikalizácii (FSPRT), čo je databáza, ktorú Francúzi vytvorili po útokoch na redakciu časopisu Charlie Hebdo v roku 2015.

Le Penovej agenda

Vyhosťovanie cudzincov, ktorí sú vo Francúzsku považovaní za bezpečnostnú hrozbu, dlhodobo požaduje šéfka krajne pravicovej strany Národné zhromaždenie Marine Le Penová.

Francúzsko deportovalo v roku 2019 24 000 ľudí, čo je podľa údajov ministerstva vnútra najviac za posledných minimálne desať rokov. V rovnakom období tamojšie úrady vydali doklady o pobyte pre približne 275 000 cudzincov a prijali 140 000 žiadostí o azyl.

(tod, tasr)

  |  

V OĽaNO chcú odchod Kolíkovej. S opozíciou však nezahlasujú

Hnutie Sme rodina nemá zatiaľ žiadny problém s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou, koaličná rada má pokračovať popoludní, medzitým sa majú stretnúť poslanecké kluby Za ľudí a OĽANO. Novinárom to povedal predseda klubu Sme rodina Peter Pčolinský. Viacerí poslanci OĽANO hovoria o tom, že Kolíková by z funkcie mala odísť. Predseda koaličného klubu OĽaNO Michal Šípoš však vyhlásil, že s opozíciou hlasovať nebudú.

Kolíková bola s poslancami klubu Sme rodina vo štvrtok (6. 5.), kde zodpovedala všetky otázky a boli podľa Pčolinského vyjasnené. "Momentálne nemáme žiadny problém, otázka je, ako k tomu pristúpia ďalší koaliční partneri, lebo dnes boli zverejnené nejaké ďalšie informácie, o tom je momentálne diskusia v rámci koalície," doplnil Pčolinský. Nechcel komentovať, či môže byť problémom osobný spor lídra OĽANO Igora Matoviča s Kolíkovou.

Dohodnú sa na klube

Poslanec Peter Pollák (OĽANO) novinárom povedal, že Kolíková by mala z funkcie odísť, no bude hlasovať tak, ako sa dohodnú na klube. "Snažila sa obhájiť, stále sú tam otázky, na ktoré sme nedostali odpovede, preto sme poverili predsedu klubu, aby bol prítomný na koaličnej rade, aj s niektorými poslancami, ktorí majú zistenia na pani ministerku," vysvetlil stretnutie Kolíkovej s poslancami OĽANO.

Poslanec hnutia OĽANO Milan Vetrák hovorí, že ministerka by sa mala minimálne zbaviť podielov vo firmách. Nevie, či ju v hlasovaní podporí, tiež sa bude riadiť rozhodnutím klubu.

Naopak, poslanec za OĽANO Ján Krošlák za ministerkou stojí a v hlasovaní ju plánuje podporiť. "Boli jej kladené nepríjemné otázky na telo a dosť veľa, ale pre mňa je ministerka Kolíková jeden veľmi kvalitný a čestný minister. Má moju podporu. Je smutné, že sa vôbec zaoberáme podnetmi Smeru, ktorých jediným cieľom je rozbitie vlády a predčasne voľby," povedal Krošlák pre TASR.

Šéf klubu OĽANO Michal Šipoš upresnil, že hnutie nebude s opozíciou za odvolanie Kolíkovej hlasovať. "Samozrejme, nebudeme hlasovať s opozíciou, bolo by to porušenie koaličnej zmluvy. Ako protikorupčné hnutie budeme žiadať, aby sa objasnili všetky podozrenia z konfliktu záujmov a rodinkárstva," uviedol Šipoš.

Odmieta pochybnosti

Koalícia rieši opozičný návrh na odvolanie ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí). Podporu jej deklarujú poslanci Za ľudí aj SaS. Klub OĽANO by mal byť jediný z koalície, ktorý s podporou Kolíkovej váha. Ministerka odmieta pochybnosti, ktoré mali vyvstať na klube OĽANO okolo obstarávania budovy Ministerstva spravodlivosti (MS) SR. Tvrdí, že vtedy na tento proces nemala dosah a doteraz nevedela, že je tam zapojený spoločník jej brata.

Parlament má o vyslovení nedôvery rokovať v pondelok (10. 5.). Mimoriadnu schôdzu inicioval Smer-SD. Šéf strany Robert Fico ozrejmil, že dôvodom majú byť podozrenia okolo obchodu spoločnosti Elektronika, v ktorej Kolíková figurovala. Namieta najmä zmluvy firmy Elektronika s RTVS či s Divadlom Nová scéna. Zmluvné vzťahy medzi RTVS so spoločnosťou Elektronika má preveriť aj Rada RTVS.

(tasr)

  |  

Ombudsmanka v správe kritizovala opatrenia. Poslanci ju zmietli zo stola

Poslanci Národnej rady SR v piatok odmietli správu o činnosti verejnej ochrankyne práv za rok 2020. Z prítomných 117 bolo za len 58 a jeden nehlasoval, proti boli deviati poslanci a 49 sa zdržali. Ombudsmanka v správe upozornila na to, že viaceré opatrenia v dôsledku pandémie zamerané na ochranu verejného zdravia zasiahli do ľudských práv a slobôd.

Problematika pozbavovania osobnej slobody opatreniami Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR sa prelína s podstatnou časťou jej činnosti počas prvej i druhej vlny pandémie. Upozornila na kompetenciu opatrení, ktoré vydáva ÚVZ, napríklad v prípade nariadenia štátnej karantény.

Problematické z hľadiska neprimeranosti bolo podľa ombudsmanky zavádzanie štátnej karantény, kritizovala tiež postup v zamedzovaní prístupu cudzincov na územie SR, prijímanie obmedzení pre seniorov umiestnených v domovoch sociálnych služieb, obmedzovanie poskytovania štandardnej zdravotníckej starostlivosti, ako aj zavedenie karantény pre celé rómske osady.

Faktúry za štátnu karanténu sú problém

Množstvo osôb sa na Patakyovú obrátilo v súvislosti s preskúmaním zásahu do práv a slobôd počas štátnej karantény. Pri preskúmavaní podnetov zistila, že mohlo dochádzať k porušovaniu ich osobnej slobody a slobody pohybu a pobytu. Vyhlásila tiež, že nariadiť plošnú štátnu karanténu pre všetky osoby vstupujúce na územie SR v čase núdzového stavu môže len vláda a nie ÚVZ SR.

Upozornila tiež na problém "faktúr", ktoré ľudia dostávali za pobyt v štátnej karanténe, v sume 13 eur za deň. Faktúry sa podľa nej vydávali sporne, bez vydávania právnych aktov, pričom aj naďalej dochádza k vymáhaniu doteraz nezaplatených faktúr. Upozornila aj na viaceré nedostatky pri nariaďovaní domácej izolácie.

Patakyová tiež skonštatovala nedostatočne zabezpečenú súdnu kontrolu opatrení vydaných ÚVZ SR. Sporná je podľa nej samotná kompetencia ÚVZ SR vydávať opatrenia.

Ombudsmanka počas minulého roka privítala zrušenie plošného zákazu nakupovania pre seniorov mimo vyhradených hodín, zmeny, ktoré umožňovali nemocniciam povoliť výnimky zo zákazu návštev v prípade sprievodu detského pacienta či sprevádzajúcej osoby pri pôrode.

Oblastí bolo neúrekom

V súvislosti s pandémiou riešila podnety súvisiace s právom na vzdelanie, ale aj striedavej starostlivosti a realizácie styku rodičov s deťmi počas pandémie.

Verejná ochrankyňa práv v roku 2020 riešila aj podnety súvisiace s cudzineckou políciou, zrušením trvalého pobytu cudzincov na základe stanoviska Slovenskej informačnej služby a monitorovanie núteného návratu cudzincov. Podnety sa týkali aj práva väzňov či poskytovania zdravotnej starostlivosti v ústavoch. Súviseli však aj so sociálnoprávnou ochranou detí, zákazom styku s deťmi, otázke trestania žiakov aj problematike vzdelávania žiakov druhého stupňa základných škôl.

Ombudsmanka riešila i podnety súvisiace s prieťahmi v súdnom konaní aj v otázkach vlastníckeho práva. Riešila i podnety súvisiace s formálnym nedostatkom pri rozhodovaní o sprístupňovaní informácií či s vybavovaním sťažností ÚVZ.

(tasr)

  |  

Maďarské testy ukázali, že Sputnik je v poriadku. Úzke kontakty už nemusia ísť do izolácie

Očkovanie Sputnikom na Slovensku je o krok bližšie. Testy certifikovaného maďarského laboratória ukázali, že ampulky sú v poriadku. K posunu došlo aj na úrovni už zaočkovaných. Tí, čo sú súčasne asymptomatickí, nemusia ísť do karantény.

Výsledky testov vakcíny Sputnik V sú v poriadku. Rezort zdravotníctva dostal výsledky z Maďarska vo štvrtok (6. 5.). O ďalšom vývoji v súvislosti s touto vakcínou bude ministerstvo komunikovať s odborníkmi a s ruskou stranou. Na piatkovej tlačovej konferencii to uviedol minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO).

V prípade tejto vakcíny sú podľa ministra riešením dve možnosti. "Povoliť a nepovoliť," vyhlásil s tým, že Sputnikom sa bude môcť začať očkovať až po súhlase z ruskej strany. Výsledky testov vzoriek Sputnika V musia Rusi doručiť slovenskej strane do konca mája.

Očkovať by sme mohli po tom, čo minister Lengvarský vydá povolenie na terapeutické použitie neregistrovaného lieku.

Asymptomatickí zaočkovanci nie sú nebezpeční

Úzke kontakty pozitívnych osôb na nový koronavírus už nebudú musieť ísť do izolácie, ak nemajú príznaky ochorenia a sú zaočkované. V piatok o tom informoval hlavný hygienik SR Ján Mikas. Platiť by to malo od pondelka 10. mája.

Aby osoba nemusela ísť do karantény, musí byť najmenej 14 dní po druhej dávke mRNA vakcíny proti ochoreniu COVID-19 alebo štyri týždne po zaočkovaní prvou dávkou vektorovej vakcíny. Výnimku z izolácie si môžu uplatniť aj ľudia, ktorí prekonali ochorenie COVID-19 a do 180 dní od prekonania sa dali zaočkovať, pričom od prvej dávky očkovania ľubovoľnou vakcínou uplynuli aspoň dva týždne.

(tasr, est)

  |  

Krajčí: Slovensko môže od zmluvy na Sputnik V odstúpiť, ak budú meškať dodávky vakcíny

Slovensko môže od zmluvy o nákupe vakcíny Sputnik V odstúpiť, ak ruská strana nedodá v mesiaci aspoň 50 percent prisľúbených vakcín. Na sociálnej sieti o tom informoval bývalý minister zdravotníctva a koaličný poslanec Marek Krajčí (OĽaNO) s tým, že ide o klauzulu, ktorú sa mu podarilo do zmluvy presadiť. To sa dá podľa neho už teraz.

Podľa jeho tvrdenia všetky vakcíny nakúpiť SR nemusí. "Dodané vakcíny môžeme aj predať ďalej. Tak napríklad takéto práva nemáme pri odbere iných vakcín cez Európsku komisiu (EK). Tie budeme musieť odobrať/zaplatiť všetky a teraz sa ani nedajú odpredať mimo Európskej únie (EÚ)," uviedol.

Ako ďalej informoval, štáty EÚ boli nútené si objednať oveľa vyššie dodávky, ako potrebovali. Niektoré mali byť dodané až v štvrtom kvartáli tohto roka. "Kto najviac nakontrahoval, mal najvyššiu šancu dostať sa k vakcínam čo najrýchlejšie. Tak to nastavili farmaceutické firmy a EK," tvrdí.

Exminister poukázal aj na to, že výrobcom vakcín za meškanie dodávok nič nehrozí, kým krajiny budú musieť odobrať všetko, čo si objednali. Zmluvu na nákup Sputnika V považuje za "oveľa výhodnejšiu".

Podľa názoru Krajčího Slovensku nezostáva "nič iné, len poďakovať ruskej strane, že bola s nami ochotná podpísať takúto zmluvu".

Ministerstvo zdravotníctva SR zverejnilo zmluvu o nákupe vakcín Sputnik V koncom apríla. Dostupná je v centrálnom registri zmlúv (CRZ). Zmluva na nákup vakcín je uzavretá na 19 900 000 amerických dolárov bez DPH.

Slovensko si objednalo dva milióny vakcín Sputnik V. Nákup vyvolal pnutie vo vládnej koalícii, ktoré vyústilo do rekonštrukcie kabinetu.

(tasr)

  |  

Prezidentka vymenovala do funkcie nového šéfa SIS Michala Aláča

AKTUALIZOVANÉ Prezidentka Zuzana Čaputová vo štvrtok vymenovala za riaditeľa Slovenskej informačnej služby Michala Aláča, navrhol ho šéf parlamentu Boris Kollár. Je nástupcom Vladimíra Pčolinského, ktorý je momentálne vo väzbe pre podozrenia z korupcie.

Aláč sa narodil 1. marca 1985 v Detve. Dlhšiu dobu pôsobil v SIS na viacerých pozíciách od staršieho referenta až po funkciu námestníka riaditeľa. Študoval trestné právo na Trnavskej univerzite v Trnave a právo na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Miesto šéfa tajných sa uvoľnilo po odchode Vladimíra Pčolinského. Z funkcie ho odvolali v marci na jeho vlastnú žiadosť, keď bol zadržaný a obvinený z korupcie. V súčasnosti je väzobne stíhaný.

Riaditeľa SIS vymenúva a odvoláva prezident SR na návrh vlády. V prípade Aláča, ako aj jeho predchodcu Pčolinského, išlo o personálnu nomináciu koaličného hnutia Sme rodina.

Jednou z najdôležitejších úloh pre nového riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) bude posilniť dôveru širokej verejnosti vo vedenie služby, ako aj dôveru zahraničných partnerov a spojencov, že SIS koná ako informačná služba právneho a demokratického štátu. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla v príhovore po štvrtkovom vymenovaní Michala Aláča za šéfa tajnej služby.

Zo SIS chce mať modernú spravodajskú službu

„Mojím cieľom je riadiť službu tak, aby bola vnímaná v presadzovaní strategických záujmov Slovenskej republiky ako politicky nezávislá, profesionálna spravodajská služba vo všetkých jej aspektoch,“ zdôraznil Aláč.

SIS chce viesť tak, aby bola modernou spravodajskou službou, ktorá bude efektívne reagovať na všetky ohrozenia záujmov Slovenskej republiky, uvádza sa v stanovisku, ktoré TASR poskytla hovorkyňa služby Simona Svítková.

Prioritou pre nového riaditeľa je, aby bola SIS naďalej rešpektovanou inštitúciou doma aj v zahraničí a zároveň bola vnímaná ako spoľahlivý a kooperujúci partner so zahraničnými spravodajskými službami, ktorý prijíma a zdieľa relevantné informácie.

„Slovenská informačná služba je miestom, kde pracujú inteligentní a schopní ľudia. V mojom záujme je vytvárať im vyhovujúce podmienky tak, aby služba bola zamestnávateľom, ktorý je stabilným pre príslušníkov a tiež atraktívnym pre uchádzačov,“ deklaroval nový riaditeľ.

Ďalšími úlohami je podľa neho zvýšenie dôveryhodnosti služby v očiach verejnosti a pokračovanie v otvorenejšej komunikácii s verejnosťou tak, aby SIS primerane poskytovala verejnosti informácie, ktoré nie sú chránené zákonom.

Ku kľúčovým úlohám spravodajskej služby patrí ochrana záujmov Slovenskej republiky a jej občanov, boj proti extrémizmu, terorizmu a všetkým formám organizovaného zločinu. Rovnako sa venuje aj hrozbám v online priestore a kybernetickej bezpečnosti.

(tasr)