Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Všeobecná zdravotná poisťovňa v roku 2024 očakáva stratu vo výške 169 miliónov eur

Všeobecná zdravotná poisťovňa v roku 2024 očakáva stratu vo výške 169 miliónov eur. Predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Michal Palkovič to považuje za naliehavé a požiadal o predloženie opatrení, informuje o tom hovorkyňa úradu Monika Beťková.

"Vec je naliehavá, ak sa neprijmú účinné protiopatrenia, môže dôjsť k nenaplneniu očakávaní na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Za úrad môžem povedať, že sme pripravení aktívne sa zúčastňovať na riešeniach, ktoré pomôžu celému sektoru," uviedol Palkovič. Požiadal vedenie VšZP o predloženie opatrení, ktorými sa vo VšZP dá zvrátiť nežiaduci hospodársky vývoj bez toho, aby to negatívne pocítili poistenci alebo poskytovatelia zdravotnej starostlivosti.

Opakujúci sa problém s chýbajúcimi zdrojmi je podľa hovorkyne čiastočne spôsobený aj nedostatkami pri tvorbe rozpočtu a regulačných rámcov, ktoré treba riešiť do budúcna.

Nedostatok zdrojov sa však podľa úradu netýka všetkých troch zdravotných poisťovní (ZP). Beťková podotkla, že tie súkromné taktiež očakávajú v roku 2024 straty, Dôvera 70 miliónov eur, Union ZP 17 miliónov eur. Majú však podľa nej dostatok prostriedkov na pokrytie všetkých nárokov poistencov i poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinci nie sú v stave znovu získať územie, ktoré Rusi dobyli

Ukrajinci nie sú v stave znovu získať územie, ktoré Rusi dobyli, hovorí v rozhovore pre Štandard Harald Kujat, penzionovaný nemecký generál, ktorý stál na čele Vojenského výboru NATO. Tvrdí, že naši ukrajinskí susedia už nie sú schopní viesť ofenzívnu pozemnú vojnu.

Má to vraj tri dôvody.

"Prvý problém je protivzdušná obrana. To je veľký problém. Druhý problém je nedostatok munície, ako aj zbraňových systémov. Tretí problém je najdôležitejší: nedostatok vojenského personálu," tvrdí Kujat s dôvetkom, že straty na ukrajinskej strane boli extrémne vysoké a mnohí mladí ľudia už po začiatku vojny utiekli do zahraničia.

Viac sa dočítate v rozhovore s Jaroslavom Daniškom:

Generál Kujat pre Štandard: Zelenskyj je tragická postava. Niekto už musí povedať stop

Mohlo by Vás zaujímať Generál Kujat pre Štandard: Zelenskyj je tragická postava. Niekto už musí povedať stop

Minúta  |  

Taliban po prvýkrát pristúpil k otvorenej diskusii o Afganistane

Taliban po prvýkrát pristúpil k otvorenej diskusii o Afganistane. Medzi ústredné témy patrilo oživenie súkromného sektora, boj proti obchodovaniu s drogami a najmä riešenie prísnych obmedzení miestnych úradov týkajúcich sa žien, uviedla námestníčka generálneho tajomníka OSN Rosemary DiCarlová.

"Afganistan sa nemôže vrátiť do medzinárodného spoločenstva a ani sa plne ekonomicky a sociálne rozvíjať, pokiaľ je zbavený prínosu a potenciálu polovice svojej populácie," podotkla DiCarlová. "Zároveň sme diskutovali o inkluzívnejšej vláde a rešpektovaní práv menšín," dodala. Taliban čelí ostrej kritike za porušovanie ľudských práv, hlavne v prípade žien.

Prioritami Talibanu je zrušenie sankcií, rozmrazenie afganských devízových rezerv a zabezpečenie alternatívneho živobytia pre farmárov, najmä tých, ktorí sa venovali pestovaniu maku, uviedol vedúci talibanskej delegácie Zabihulláh Mudžáhid. Taliban oficiálne zakázal pestovanie maku v roku 2022.

Mudžáhid zdôraznil želanie vlády nadviazať pozitívne vzťahy s krajinami Západu, no podčiarkol aj dôležitosť tolerancie v otázkach náboženstva a kultúry.

(tasr)

Minúta  |  

Nemci pomaly prechádzajú na bezhotovostné platby

Nemci pomaly prechádzajú na bezhotovostné platby, pričom 51 percent platieb v minulom roku sa uskutočnilo tradičnými bankovkami a mincami, čo je o sedem percentuálnych bodov menej ako v predchádzajúcej v roku 2021.

Používanie debetných kariet sa podľa prieskumu Bundesbanky zvýšilo o päť percentuálnych bodov na 27 percent transakcií, rovnako ako platby prostredníctvom smartfónov, ktoré vzrástlo o štyri percentuálne body na 6 percent. Merané podľa objemu platieb debetné karty prvýkrát predbehli hotovosť. Vlani zodpovedali za 32 percent celkovej hodnoty transakcií v porovnaní s 26 percent, ktoré sa realizovali s použitím hotovosti. Zvýšila sa aj akceptácia bezhotovostných platieb, pričom 80 percent všetkých transakcií bolo minulý rok možné uskutočniť kartou alebo telefonicky, čo je o 20 percentuálnych bodov viac ako pred dvoma rokmi. Takmer pätina opýtaných uviedla prípady, keď bezhotovostná platba nebola možná.

Pandémia nového koronavírusu zvýšila využívanie bezhotovostných platieb, aj keď nemeckí spotrebitelia zaostávajú za ostatnými západnými krajinami. Napriek tomu sa návrat k bankovkám a minciam zdá byť nepravdepodobný. Ešte v roku 2017 tvorili v Nemecku hotovostné platby 74 percent všetkých transakcií. Zatiaľ čo 63 percent respondentov by si prialo, aby sa hotovosť používala aj v nasledujúcich 15 rokoch, len 39 % to považuje za pravdepodobné a 48 percent očakáva, že do roku 2038 prestane byť súčasťou každodenného života.

(tasr)

Minúta  |  

Fínsky parlament schválil dohodu o spolupráci so Spojenými štátmi v oblasti obrany

Fínsky parlament schválil dohodu o spolupráci so Spojenými štátmi v oblasti obrany. Dohoda okrem iného dáva americkej armáde prístup k 15 základniam a výcvikovým priestorom vo Fínsku.

Vlády oboch krajín dohodu podpísali vo Washingtone ešte vlani v decembri. Dokument je zameraný na posilnenie bezpečnostných a obranných kapacít Fínska, na ktorého území bude môcť armáda USA tiež skladovať vojenský materiál. Posilniť sa má aj spolupráca oboch krajín v krízových situáciách.

USA uzavreli podobné dohody známe ako DCA s 11 ďalšími členskými krajinami Severoatlantickej aliancie vrátane severských susedov Fínska – Švédska, Nórska a Dánska.

Vo Švédsku schváleniu takejto dohody v parlamente 18. júna predchádzala búrlivá debata, v ktorej kritici tvrdili, že umožní umiestnenie jadrových zbraní v krajine. Vo Fínsku ide tiež o kontroverznú otázku a tamojší poslanci rozhodli, že dohody s USA sa bude týkať fínska legislatíva o nukleárnych zbraniach, ktorých dovoz a tranzit cez fínske územie je zakázaný.

(tasr)

Minúta  |  

V Lotyšsku už homosexuáli smú uzatvárať registrované partnerstvá

V Lotyšsku vstúpila do platnosti legislatíva, ktorá umožňuje homosexuálom uzatvárať registrované partnerstvá. Prvý pár rovnakého pohlavia uzavrel takýto zväzok už krátko po polnoci.

"Zavedenie občianskeho partnerstva (osôb rovnakého pohlavia) je dôležitý signál, že všetky rodiny v Lotyšsku budú chránené, cenené a akceptované," uviedol Kaspars Zálítis z ľudskoprávnej organizácie Dzivesbiedri (Životný partner).

Podľa neho životy mnohých párov nová legislatíva zmení k lepšiemu. Zvýšený záujem párov o registrované partnerstvo podľa jeho slov už zažívajú viaceré notárske kancelárie.

Téma homosexuality aj napriek tejto zmene stále rozdeľuje lotyšskú spoločnosť. Tamojší parlament v roku 2005 zmenil ústavu a definoval manželstvo výlučne ako zväzok medzi mužom a ženou.

Vlani v novembri síce odhlasoval uzákonenie registrovaných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia, ktoré teraz vstúpilo do platnosti, zároveň však takýmto párom nepriznal rovnaké práva ako manželom.

Partneri rovnakého pohlavia si podľa novej legislatívy môžu zväzok zaregistrovať u notára, čo im umožní napríklad návštevy počas hospitalizácie v nemocnici alebo využívať daňové či sociálne výhody. Nemôžu si však spoločne adoptovať dieťa a rovnaké práva ako zosobášené páry nemajú ani pri dedení.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.