Preskočiť na obsah
  |  

Netanjahu: Izrael takmer dokončil elimináciu vojenských schopností Hamasu v Pásme Gazy

Izrael už takmer dokončil elimináciu vojenských schopností Hamasu v Pásme Gazy. Vyhlásil to izraelský premiér Benjamin Netanjahu.

"Postupujeme ku koncu fázy eliminácie teroristickej armády Hamasu. Budú pokračovať údery na jej pozostatky," uviedol Netanjahu.

Izraelská armáda pritom v pondelok vydala evakuačné nariadenia pre časti správnych jednotiek Chán Júnis a Rafah na juhu Pásma Gazy. To pravdepodobne naznačuje, že izraelské sily plánujú návrat do tejto oblasti, z ktorej pred niekoľkými týždňami odišli.

Izrael k evakuácii pristúpil po tom, čo militantné hnutie Palestínsky islamský džihád vypálilo asi 20 rakiet na Izrael. Palestínsky islamský džihád je spojencom Hamasu a uviedol, že rakety na izraelské obce pri plote s Gazou vypálil v reakcii na "zločiny sionistického nepriateľa voči Palestínčanom". Izraelská armáda tvrdí, že rakety boli vypálené z oblasti Chán Júnis.

(tasr)

  |  

Švajčiarsko sprísnilo svoj doterajší zákon o znásilnení a sexuálnych trestných činoch

Švajčiarsko sprísnilo svoj doterajší zákon o znásilnení a sexuálnych trestných činoch. Po novom budú za tieto činy považovať konania, ku ktorým došlo proti vôli obete. To zahŕňa nielen slová a gestá, ale aj prípady, keď obeť takéhoto násilia stuhne od strachu.

Takéto činy sa doteraz posudzovali ako znásilnenie, sexuálne napadnutie alebo obťažovanie v závislosti od toho, či sa páchateľ obeti vyhrážal alebo správal násilnícky.

V súlade s novelou zákona je za trestný čin považovaná aj praktika známa ako tzv. stealthing, čo znamená odstránenie prezervatívu počas pohlavného styku bez súhlasu partnera.

(tasr)

  |  

Všeobecná zdravotná poisťovňa v roku 2024 očakáva stratu vo výške 169 miliónov eur

Všeobecná zdravotná poisťovňa v roku 2024 očakáva stratu vo výške 169 miliónov eur. Predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Michal Palkovič to považuje za naliehavé a požiadal o predloženie opatrení, informuje o tom hovorkyňa úradu Monika Beťková.

"Vec je naliehavá, ak sa neprijmú účinné protiopatrenia, môže dôjsť k nenaplneniu očakávaní na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Za úrad môžem povedať, že sme pripravení aktívne sa zúčastňovať na riešeniach, ktoré pomôžu celému sektoru," uviedol Palkovič. Požiadal vedenie VšZP o predloženie opatrení, ktorými sa vo VšZP dá zvrátiť nežiaduci hospodársky vývoj bez toho, aby to negatívne pocítili poistenci alebo poskytovatelia zdravotnej starostlivosti.

Opakujúci sa problém s chýbajúcimi zdrojmi je podľa hovorkyne čiastočne spôsobený aj nedostatkami pri tvorbe rozpočtu a regulačných rámcov, ktoré treba riešiť do budúcna.

Nedostatok zdrojov sa však podľa úradu netýka všetkých troch zdravotných poisťovní (ZP). Beťková podotkla, že tie súkromné taktiež očakávajú v roku 2024 straty, Dôvera 70 miliónov eur, Union ZP 17 miliónov eur. Majú však podľa nej dostatok prostriedkov na pokrytie všetkých nárokov poistencov i poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

(tasr)

  |  

Ukrajinci nie sú v stave znovu získať územie, ktoré Rusi dobyli

Ukrajinci nie sú v stave znovu získať územie, ktoré Rusi dobyli, hovorí v rozhovore pre Štandard Harald Kujat, penzionovaný nemecký generál, ktorý stál na čele Vojenského výboru NATO. Tvrdí, že naši ukrajinskí susedia už nie sú schopní viesť ofenzívnu pozemnú vojnu.

Má to vraj tri dôvody.

"Prvý problém je protivzdušná obrana. To je veľký problém. Druhý problém je nedostatok munície, ako aj zbraňových systémov. Tretí problém je najdôležitejší: nedostatok vojenského personálu," tvrdí Kujat s dôvetkom, že straty na ukrajinskej strane boli extrémne vysoké a mnohí mladí ľudia už po začiatku vojny utiekli do zahraničia.

Viac sa dočítate v rozhovore s Jaroslavom Daniškom:

  |  

Taliban po prvýkrát pristúpil k otvorenej diskusii o Afganistane

Taliban po prvýkrát pristúpil k otvorenej diskusii o Afganistane. Medzi ústredné témy patrilo oživenie súkromného sektora, boj proti obchodovaniu s drogami a najmä riešenie prísnych obmedzení miestnych úradov týkajúcich sa žien, uviedla námestníčka generálneho tajomníka OSN Rosemary DiCarlová.

"Afganistan sa nemôže vrátiť do medzinárodného spoločenstva a ani sa plne ekonomicky a sociálne rozvíjať, pokiaľ je zbavený prínosu a potenciálu polovice svojej populácie," podotkla DiCarlová. "Zároveň sme diskutovali o inkluzívnejšej vláde a rešpektovaní práv menšín," dodala. Taliban čelí ostrej kritike za porušovanie ľudských práv, hlavne v prípade žien.

Prioritami Talibanu je zrušenie sankcií, rozmrazenie afganských devízových rezerv a zabezpečenie alternatívneho živobytia pre farmárov, najmä tých, ktorí sa venovali pestovaniu maku, uviedol vedúci talibanskej delegácie Zabihulláh Mudžáhid. Taliban oficiálne zakázal pestovanie maku v roku 2022.

Mudžáhid zdôraznil želanie vlády nadviazať pozitívne vzťahy s krajinami Západu, no podčiarkol aj dôležitosť tolerancie v otázkach náboženstva a kultúry.

(tasr)

  |  

Nemci pomaly prechádzajú na bezhotovostné platby

Nemci pomaly prechádzajú na bezhotovostné platby, pričom 51 percent platieb v minulom roku sa uskutočnilo tradičnými bankovkami a mincami, čo je o sedem percentuálnych bodov menej ako v predchádzajúcej v roku 2021.

Používanie debetných kariet sa podľa prieskumu Bundesbanky zvýšilo o päť percentuálnych bodov na 27 percent transakcií, rovnako ako platby prostredníctvom smartfónov, ktoré vzrástlo o štyri percentuálne body na 6 percent. Merané podľa objemu platieb debetné karty prvýkrát predbehli hotovosť. Vlani zodpovedali za 32 percent celkovej hodnoty transakcií v porovnaní s 26 percent, ktoré sa realizovali s použitím hotovosti. Zvýšila sa aj akceptácia bezhotovostných platieb, pričom 80 percent všetkých transakcií bolo minulý rok možné uskutočniť kartou alebo telefonicky, čo je o 20 percentuálnych bodov viac ako pred dvoma rokmi. Takmer pätina opýtaných uviedla prípady, keď bezhotovostná platba nebola možná.

Pandémia nového koronavírusu zvýšila využívanie bezhotovostných platieb, aj keď nemeckí spotrebitelia zaostávajú za ostatnými západnými krajinami. Napriek tomu sa návrat k bankovkám a minciam zdá byť nepravdepodobný. Ešte v roku 2017 tvorili v Nemecku hotovostné platby 74 percent všetkých transakcií. Zatiaľ čo 63 percent respondentov by si prialo, aby sa hotovosť používala aj v nasledujúcich 15 rokoch, len 39 % to považuje za pravdepodobné a 48 percent očakáva, že do roku 2038 prestane byť súčasťou každodenného života.

(tasr)